BRATISLAVA. Kauzy ako predaj emisných kvót, "nástenkový tender", pezinská skládka, vyvlastňovanie pozemkov pod diaľnicami, "igelitkové dary" či údajné podpisovanie poslanca iným zákonodarcom neovplyvnili výrazne pohyb v členských základniach jednotlivých koaličných strán. Počet svojich straníkov si za uplynulý rok udržal Smer-SD, ĽS-HZDS aj SNS. Naopak, opozícia, najmä pre vývoj v SDKÚ-DS, v tomto ukazovateli stratila.
Stranou s najpočetnejšou členskou základňou ostáva tak ako v minulých rokoch ĽS-HZDS. Hnutie aktuálne eviduje približne 35.000 členov, pred rokom to bolo podobné číslo. Druhú najväčšiu základňu má Smer-SD. K 31. decembru 2008 mal 15.636 členov, čo bol oproti predminulému roku pokles o 219 ľudí. Prvú trojku uzatvára opozičné KDH evidujúce 14.964 straníkov (k 31. decembru 2008). Rok predtým disponovalo 15.927 členmi.
Komunisti majú viac členov ako SDKÚ
Stabilnú členskú základňu má podobne ako v predchádzajúcom období aj SMK, ktorá sa opiera o 11.750 ľudí (k 31. marcu 2009), čo je pokles o 214 osôb. Preferenčne najsilnejšia opozičná strana SDKÚ-DS opäť člensky stratila, aktuálne eviduje 6119 ľudí. Táto skupina sa v priebehu roka 2007 zmenšila z 8569 na 7274 (k 31. decembru 2007), k 1. júlu 2008 ďalej klesla na 6441. Spomedzi parlamentných strán naďalej ostáva na poslednom mieste v počte členov SNS. Má ich 1500, v roku 2007 to bolo 1370.
Pred národniarov a SDKÚ-DS sa v počte straníkov dostali aj mimoparlamentní komunisti. KSS ich má aktuálne 8930, čo je opäť rozšírenie členskej základne, tentoraz o 276 ľudí.
Dovedna sa šestica strán so zastúpením v Národnej rade SR opiera o približne 85.000 členov (cca 52.136 koalícia a 32.833 opozícia). Vládne strany prišli v poslednom období asi o 89 straníkov, opozičné o 2332 ľudí.
Najvyššie členské má SNS
Z hľadiska výšky členských príspevkov vedie SNS. Vo finančnej správe za minulý rok uvádza príjem strany z členského vo výške 1,5 milióna Sk (49.791 eur), čo predstavuje 1000 Sk (33,2 eura) na jedného straníka ročne. ĽS-HZDS vlani vyzbierala 15,3 milióna Sk (507.867 eur), teda každý člen v priemere odovzdal asi 437 Sk (14,5 eura).
SDKÚ-DS v tejto položke inkasovala 2,5 milióna Sk (82.984,8 eura), čo je priemerne 408 Sk (13,5 eura) na hlavu. Vládnemu Smeru-SD prispel vlani každý jeho člen asi 214 korunami (7,1 eura), strane to vynieslo 3,4 milióna Sk (112.859 eur). KDH dostalo od každého člena 107 Sk (3,6 eura), čo je spolu 1,6 milióna Sk (53.110 eur). Najnižšie členské a zároveň aj najnižší výnos mala minulý rok SMK. Každý straník zaplatil 67 Sk (2,2 eura), čo SMK vynieslo 730.000 Sk (24.232 eur).
Politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov na margo počtu členov jednotlivých strán pre TASR uviedol, že volebná podpora strany nemusí celkom súvisieť s počtom jej členov. "Ich počet súvisí s tým, aký princíp strany uplatňujú. Záleží od toho, či je strana výberová alebo masová. Navyše v prípade vládnych strán môžu ľudí k členstvu motivovať ich silné pozície vo výkonnej moci," vysvetlil.
O prakticky nezmenenej koaličnej členskej základni aj napriek kauzám poznamenal, že straníci sú oddanejší a niektorí z nich sú od strany existenčne závislí.
Tri percentá sú slabota, tvrdí Mesežnikov
Podľa jeho slov je však členstvo politických strán na Slovensku z hľadiska kvantity veľmi malé. "Menej než tri percentá dospelej populácie sú straníkmi, čo je v porovnaní s inými krajinami, kde sú masové strany, slabota," uviedol Mesežnikov. Myslí si, že to neposilňuje dôveryhodnosť politických inštitúcií, pretože strany v demokracii sú najautentickejšími aktérmi, cez ktorých sa reprezentujú záujmy ľudí.
"Keďže máme masovú spoločnosť, aj politické strany by mohli mať masovejší základ, avšak aj v zabehanejších demokraciách ako Slovensko je istá kríza straníctva," konštatoval s tým, že politické subjekty hľadajú nové formy oslovenia ľudí.
Na margo vývoja v SDKÚ-DS podotkol, že strana mala vnútorné problémy. "Vymenila sa celá krajská organizácia a niekoľko sto ľudí z nej odišlo," uzavrel.
