BRATISLAVA. Chudobe sa darí aj v čase enormného hospodárskeho rastu. V niektorých skupinách obyvateľstva Slovenska sa začala šíriť oveľa skôr, ako svet zasiahla ekonomická kríza.
Ukazujú to čísla Štatistického úradu za rok 2007, ktoré zverejnil tento týždeň. Predvlani podľa nich na pokraji chudoby žilo 22 percent osamelo žijúcich ľudí nad 64 rokov. V roku 2004 chudoba na Slovensku ohrozovala 12 percent týchto ľudí a odvtedy sa táto hodnota iba zvyšuje.
Ešte horšia situácia je medzi rodinami najmenej s troma deťmi. Z necelej štvrtiny sa riziko chudoby rozšírilo na tretinu.
Výsledky prieskumu príjmov a životných podmienok domácností (EU SILC) však majú jednu veľkú slabinu. Každý si ich vysvetľuje po svojom, a to zvyčajne tak, ako sa mu to hodí.
Tomanovej ľudia sa vyhovárajú na krízu Ohrození chudoba ohrozuje 11 percent obyvateľov Slovenska; v roku 2004 to bolo 13,3, v roku 2006 zasa 10,7 percenta; nebyť dôchodkov a sociálnych dávok, bolo by to 37 percent; ohrozených je až 43 percent nezamestnaných; EU SILC 2008 sa konal vlani v apríli v 5450 domácnostiach.
Keď štatistický úrad Európskej únie pred niekoľkými rokmi zaradil Slovensko ku krajinám s najvyššou „mierou rizika chudoby", predstavitelia opozičného Smeru začali biť na poplach.
Najnovšie údaje vyplývajú z minuloročného prieskumu a zohľadňujú rok 2007 - prvý rok vlády Smeru.
„Miera rizika chudoby a hranica rizika chudoby sú relatívnymi mierami chudoby, závisia od príjmového rozdelenia v danej krajine, preto byť chudobným v rôznych krajinách v rámci Európy znamená dosahovať rozdielnu životnú úroveň," reagovalo na štatistiku ministerstvo sociálnych veci a rodiny Viery Tomanovej zo Smeru.
Daniela Rodinová z jej mediálneho odboru navyše zdôraznila, že „narastajúce problémy chudoby pociťujú všetky krajiny, Slovensko nevynímajúc, ako dôsledok hospodárskej a finančnej krízy". Kríza sa však ešte na výsledku neodrazila.
„Toto sú dáta, ktoré sú staršie, vypovedajú o období, ktoré bolo ešte predkrízové," povedala predsedníčka Štatistického úradu Ľudmila Benkovičová.
Ohrozené ženy bez práce Človeka, ktorý žije sám, ohrozovala chudoba, ak mal k dispozícii najviac 8093 korún (268,60 eura) mesačne.
Sociologička Zuzana Kusá tvrdí, že pod túto hranicu sa dostalo relatívne veľa osamelo žijúcich dôchodkýň. Mnohodetné rodiny zasa doplácajú na to, že matka nepracuje a sociálne dávky nedokážu túto stratu kompenzovať.
Bývalý štátny tajomník Miroslav Beblavý si myslí, že štatistici čísla zaokrúhlili tak, aby nenahnevali Fica. Čítajte jeho blog na etrend.sk.
Beata
Balogová
