ŠAMORÍN. Zakladajúci snem novej maďarsko-slovenskej strany Most - Híd sa konal v sobotu v Čilistove pri Šamoríne.
Prišlo naň niekoľko desiatok delegátov, medzi nimi aj zopár Slovákov. Väčšina príspevkov odznela v maďarčine alebo dvojjazyčne, k dispozícii bol aj simultánny preklad.
Predsedom strany sa podľa očakávania, a ako jediný kandidát, stal expredseda SMK Béla Bugár. Ešte pred samotným hlasovaním boli novinárom známi - ako jediní navrhnutí - aj podpredsedovia Mostu - exministri Rudolf Chmel a Zsolt Simon.
Tretí post podpredsedu obsadila Edit Pfundtner, ktorá bola pri júnových voľbách do Európskeho parlamentu, ešte ako delegátka SMK, predsedníčkou Ústredného volebného výboru.
Ďalšie tri možné miesta podpredsedov zatiaľ zostanú neobsadené s ohľadom na ďalších členov, ktorí by sa mali k strane pripojiť.
Do predsedníctva strany boli zvolení aj bývalí poslanci SMK László Nagy, Tibor Bastrnák a Gábor Gál.
Chýbajúcich členov svojho vedenia chce Most doplniť na ďalšom programovom zjazde. Ten by sa mal podľa Bugára konať na začiatku septembra, aby bola strana pripravená zúčastniť sa volieb do VÚC v novembri.
Foto SME - Tibor Somogyi
Cítia objednávku na ozdravenie vzťahov
Bugár a Chmel , hlavní rečníci úvodnej časti zjazdu, sa vo veľmi všeobecne formulovaných prejavoch zhodli na tom, že vznik strany Most je odpoveďou na „spoločenskú objednávku".
Podľa Bugára je Most pre ľudí riešením „na civilizované ozdravenie ochladených slovensko-maďarských vzťahov. Riešením na nezištnú spoluprácu, na uplatnenie vzájomnej tolerancie a zabezpečenie pokojného života".
Bugár odsúdil otváranie citlivých tém, ako sú Benešove dekréty či autonómia. Je podľa neho potrebné sa Maďarov na Slovensku najprv opýtať, čo je pre nich dôležité.
„Ak je to symbolické ospravedlnenie, tak musíme zastupovať túto požiadavku. Ak je to južná rýchlostná cesta, tak sa nesmieme zastaviť, kým sme nespravili všetko v záujme riešenia tejto otázky," povedal. Zároveň však treba venovať pozornosť aj názorom Slovákov a zapojiť ich do riešenia problémov," hovorí líder Mostu.
Chmel sa vo svojom vystúpení venoval najmä dôvodom, prečo prijal ponuku na návrat do politiky. „Keď prišla táto výzva, ktorá bola v mnohom totožná s mojím doterajším dlhoročným snažením, povedal som si, že to predsa len skúsim, lebo, žiaľ, verejný život na Slovensku len minimálne, ak vôbec, ovplyvníte ako nezávislý intelektuál, a tobôž ako občiansky aktivista," tvrdil vo svojom prejave.
Na Slovensku podľa Chmela „silnie spoločenská objednávka po strane, ktorá by mala v programe popri ekonomických, vzdelávacích, kultúrnych a ďalších aspektoch aj etnickú znášanlivosť, toleranciu, ktorá by nestavala svoj program na konfliktnosti, pri riešení etnických problémov osobitne, ale na dialógu, porozumení a dohode."
„Takýto hlas vraj do vzniku Mostu na dnešnej straníckej scéne nemal zastúpenie," dodal.
Spoluprácu s HZDS a SNS vylúčil
Most je podľa Bugára otvorený prípadnej koaličnej spolupráci so všetkými stranami okrem HZDS a SNS. Delegáti zjazdu, Maďari aj Slováci, jednohlasne prijali aj výzvu adresovanú prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi, aby nepodpísal zákon o štátnom jazyku.
Na neskôr bolo odsunuté aj rozhodnutie o tom, akým spôsobom bude fungovať spolupráca medzi maďarskými a slovenskými členmi Mostu.
V rozhovore pre sobotňajšie vydanie denníka Új Szó Bugár popisoval vytvorenie dvoch straníckych platforiem, maďarskej a slovenskej. Každú otázku by mali prerokovať obe platformy a ani jedna nemôže prehlasovať tú druhú.
Na tlačovke v sobotu už Bugár vznik platforiem nepovažoval za potrebný. Strana si teraz podľa predsedu bude vytvárať svoje štruktúry a až ich fungovanie ukáže, či sú platformy potrebné.
Bugár odmietol možnosť, že by sa vznikom etnických platforiem Most mohol zmeniť na dve etnické strany v jednej.
Podľa Chmela avizovalo záujem o spoluprácu s Mostom viacero najmä bývalých slovenských politikov, konkrétne mená však neprezradil.
Foto SME - Tibor Somogyi
Program ešte dolaďujú
Bývalý poslanec strany ANO a minister kultúry Chmel by mal aspoň ďalšie tri roky šéfovať Ústavu slavistických a východoeurópskych štúdii na Karlovej univerzite v Prahe, ktorý sám zakladal.
„To je okrajový problém. Svoje verejné pôsobenie som vždy stíhal zladiť so svojimi odbornými záujmami," odpovedal Chmel na otázku SME, ako chce pritom stíhať aj prácu v novej strane. Odmietol, že by v Moste hral len akúsi reprezentačnú úlohu „Slováka do výkladu". Nevedel však povedať, čo konkrétne bude mať v strane na starosti, rozdelenie úloh je vraj predmetom ďalších rokovaní.
Príliš jasno v programe strany nemali ani ďalší delegáti snemu. Jaroslava Záhradníka z Liptovského Hrádku oslovilo „smerovanie strany, slušnosť, ktorá v politike chýba" a osoba predsedu Bugára, ktorý vraj túto slušnosť stelesňuje.
Tvrdí, že sa treba jednoznačne postaviť proti snahám SMK o autonómiu, neodpovedal však na otázku, či sa to týka len požiadavky územnej autonómie, alebo aj autonómie školskej a kultúrnej, ktorú presadzovali i Bugár a spol.
Určite sa podľa neho bude diskutovať aj o týchto citlivých otázkach, programové tézy strany sa však budú len „teraz v priebehu pár dní spoločne dopracovávať".
„Tým, že dostanú títo politici aj slovenský pohľad, môže to pomôcť práve tomu, aby aj Slováci prijali túto stranu pozitívne," dodal Záhradník. Sám však za najvážnejšie problémy nepovažuje minulosť, ale napríklad nezamestnanosť.
Foto SME - Tibor Somogyi
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
