BRATISLAVA. Oddlžovanie zdravotníctva cez štátom vlastnenú akciovku Veriteľ prirovnávali ľudia blízki Robertovi Ficovi k tunelovaniu. Prešli tri roky, čo Dzurindovi ministri odovzdali moc Ficovým, no žiaden jasný dôkaz o tom nedoniesli.
Naopak, vynoril sa príbeh o tom, ako štát - už za Fica - púšťal z Veriteľa desiatky miliónov korún do firiem, ktoré boli zrejme od začiatku predurčené na to, aby s pomocou bielych koní zisk z obchodu so štátom vyprali.
Na poslednú chvíľu Do Vianoc roka 2006 chýbali štyri dni, keď ministerstvo zdravotníctva poslalo na účet akciovej spoločnosti Technopol 149 miliónov korún (asi päť miliónov eur). Predsviatočný zhon bol namieste. O desať dní neskôr by bol údajný dlh bratislavskej fakultnej nemocnice za zariadenia zo začiatku 90. rokov premlčaný.
Komentár Konštantína Čikovského: Fico mal pravdu - kliknite
Odmena tým, ktorí zabezpečili, že zo spornej a dlho nevymožiteľnej pohľadávky voči štátnej nemocnici napokon Technopolu peniaze prišli, bola štedrá. Na účet akciovky Proomont, ktorá podľa oficiálnych dokladov vymohla pre Technopol dlh, odišlo ešte pred Štedrým večerom 130 miliónov korún.
Povedané inak - z každej koruny dlhu, ktorý dostal Technopol zaplatený od štátu, si nechal len 13 halierov a pomoc s vymáhaním dlhu ocenil na zvyšok.
Divné to bolo aj Daňovému úradu Bratislava V. Keď si Technopol po tejto operácii vypýtal od štátu na takzvaných vratkách DPH približne 20 miliónov korún, úrad označil jeho požiadavku ako neoprávnenú. Ak by daňoví úradníci považovali cenu, ktorú si Proomont účtoval za služby Technopolu, za primeranú, schválenie vratky DPH by bolo formalitou.
Predvianočná štedrosť Technopolu k Proomontu musela vyberačov daní zaujímať nielen pre DPH. Technopol si ňou zároveň znížil povinnosť zaplatiť štátu daň zo zisku. Takisto približne o 20 miliónov korún.
Biele kone Členovia komisie, ktorá rozhodla o dlhu Technopolu Za ministerstvo financií:
Vlasta Feješová Za ministerstvo zdravotníctva:
Pavol Lazúr, vedúci služobného úradu
Iveta Klimová, riaditeľka sekcie financovania
Eva Polková, riaditeľka právneho odbor
Marián Puček, odbor verejných výdavkov
Keď polícia neskôr sledovala tok peňazí, ktorými si aj Proomont zlepšoval svoju daňovú pozíciu, narazila na okolnosti, ktoré by mohli slúžiť aj ako názorná ukážka úlohy bielych koňov v biznise.
Napríklad ešte v januári vložil Proomont 25 miliónov korún na účet firmy Penta - AA, ktorej papierovým majiteľom sa stal 27. januára Zdeněk Šimonovič. Prívlastok papierový vlastník mu sedí preto, lebo to podľa policajných informácií nie je človek, ktorý by mohol byť reálnym konateľom a vlastníkom firmy, ktorá robí obchody v desiatkach miliónov korún.
„Zdeněk Šimonovič je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, označovaný ako alkoholik a osoba nespôsobilá na závažnejšie právne úkony, z čoho je zrejmé, že ide o nastrčenú osobu," hovorí úradný záznam z Úradu boja proti organizovanej kriminalite z marca 2007.
Noví a pôvodní štatutári Kto by sa chcel rozprávať s vedením Proomontu o tom, v čom bolo vlastne jeho know-how pri vymáhaní dlhu od štátu, či prečo sa jeho príjem od Technopolu rýchlo rozplynul v sieti ďalších firiem, kompetentnú osobu by vo vedení firmy nenašiel. Necelé dva mesiace po prijatí peňazí sa vedenie firmy kompletne vymenilo.
Do dozornej rady boli nasadení traja v biznise neznámi ľudia z Nových Zámkov. Na adrese Ladislava Hrabovského sme našli zdemolovanú budovu. V bytovke, kde by mal bývať Anton Dráfi, ho nikto nepoznal, a podľa katastra tam nič nevlastní. „Jój, tá tu už nebýva," povedala staršia pani, obyvateľka prevažne rómskej bytovky na okraji mesta, ktorú uviedla ako svoje bydlisko členka dozornej rady Melinda Jobová.
Nová predsedníčka predstavenstva Angelika Urbanová je rozvedená a má štyri deti. Bývala v dedine Pohranice pri Nitre, ale podľa susedov sa pred pár rokmi odsťahovala do Nových Zámkov. Oficiálne práve ona hneď po nástupe do funkcie požiadala o zrušenie firmy. Registrový súd nelenil, o tri mesiace bol Proomont z obchodného registra vymazaný.
Aj pátranie po minulosti pôvodných aktérov prípadu má svoje čaro. Filip Zubčák, člen dozornej rady Proomontu z rokov 2004 až 2007, figuroval na takzvaných mafiánskych zoznamoch, ktoré unikli z polície v roku 2005. Údajne patrí ku skupine „Piťovcov". „Pátraj ďalej," povedal nám, keď sme sa ho na prípad pýtali, a zložil telefón. Jeho otec Zdenko v minulosti pracoval pre Technopol.
Vladimír Mošovský, ktorý v komunikácii s ministerstvom na základe splnomocnenia zastupoval Technopol a Proomont, je momentálne v Česku stíhaný pre podvod.
Odobratý prípad Začiatkom roku 2007 začali prípad vyšetrovať policajti z Úradu pre boj s organizovanou kriminalitou. Mali podozrenie z krátenia dane. Tým, že Technopol poslal 130 miliónov korún Proomontu, podľa polície „okrem iného došlo k zníženiu základu dane z príjmu právnických osôb na strane a. s. Technopol približne o 109,5 mil. Sk, tzn. predpokladané krátenie dane o 20,8 mil. Sk, a tiež k neoprávnenému uplatneniu odpočtu dane z pridanej hodnoty vo výške 20,8 mil. Sk".
Policajti požiadali o spoluprácu aj ministerstvo zdravotníctva. Čím argumentovali, aby podporili svoje žiadosti o informácie od ministerstva? Tvrdili, že v prípade narazili na „neobvyklé podmienky vyrovnania uvedeného záväzku (napríklad 12-dňová lehota na vymáhanie a realizáciu úhrady dlhu, výška odmeny, zníženie základu dane, výška uplatneného odpočtu DPH), a reťazec firiem zapojených do následných fakturácií, finančných prevodov a hotovostných výberov".
Na dve písomné žiadosti v máji a júli 2007 ministerstvo nereagovalo, urgenciu vybavili len formálne. List od sekcie financovania ministerstva koncom augusta neobsahoval dokumentáciu, ktorá by bola pre políciu relevantná.
Hovorkyňa ministerstva Zuzana Čižmáriková odmietla, že by ministerstvo s policajtmi nespolupracovalo: „Všetky relevantné materiály, ktoré ministerstvo malo k dispozícii, sme úradu sprístupnili."
Napokon 16. septembra 2007 Úrad pre boj s organizovanou kriminalitou na základe pokynu od 1. viceprezidenta Policajného zboru Michala Kopčíka musel prípad odstúpiť Úradu boja proti korupcii. Tam príbeh nateraz skončil.
„V predmetnej veci bola vykonaná operatívno-pátracia činnosť," povedala hovorkyňa polície Andrea Polačíková. „Neboli zistené skutočnosti odôvodňujúce začatie trestného stíhania."
Traja právnici povedali nie, štát aj tak zaplatil
S výmenou vlády prišla aj zmena názoru na to, či údajný dlh platiť, alebo nie.
BRATISLAVA. Pohľadávku, ktorú úradníci za súčasnej vlády uznali a vyplatili Technopolu, v minulosti ministerskí úradníci odmietali uznať. Navyše, ak by sa aj štátna akciovka Veriteľ v minulosti rozhodla za fakultnú nemocnicu dlh vyrovnať, štát by to stálo oveľa menej.
Zo 149 miliónov korún, ktoré dostal Technopol, iba 85 miliónov tvorila istina dlhu, zvyšok, 65 miliónov korún, bolo takzvané príslušenstvo, čiže penále a úroky. „Veriteľ principiálne platil iba istinu, a z nej iba časť,“ povedal Tomáš Szalay, zdravotnícky analytik z Health Policy Institute, ktorý pracoval pre minulé vedenie ministerstva zdravotníctva.
Právnici povedali nie Vysoko pochybné je aj to, či ministerstvo malo vôbec dlh uznať. V roku 2004 vtedajšia riaditeľka právnej sekcie ministerstva zdravotníctva Hana Muráňová odporučila ministrovi Rudolfovi Zajacovi, aby nárok Technopolu „nebol uspokojený“. Jej trojstranová analýza upozornila napríklad na diskutabilné ručenie ministerstva a neukončené súdne konanie.
O rok neskôr právnik Ernest Valko, tiež pre ministra Rudolfa Zajaca, napísal päťstranovú analýzu, v ktorej tvrdil, že pôvodná zmluva z roku 1990 bola „absolútne neplatným právnym úkonom“, lebo nebola dosť presná a zrozumiteľná.
A nakoniec si sám Veriteľ obstaral právnu analýzu od medzinárodnéj právnickej firmy. Aj tá spochybnila, „či táto pohľadávka vôbec existuje“.
Nová metla Po nástupe Ficovej vlády v roku 2006 bolo všetko inak. Veriteľ bol zrušený, ale 650 miliónov korún z jeho zostatku bolo na účtoch ministerstva zdravotníctva. To do konca roka všetky tieto peniaze minulo.
Uspokojený bol nielen Technopol, ale aj Spoločná zdravotná poisťovňa, ktorá dostala 230 miliónov korún. Do augusta 2006 bol predseda predstavenstva tejto štátnej poisťovne Ivan Valentovič – prvý minister zdravotníctva vo Ficovej vláde.
Hovorkyňa ministerstva Zuzana Čižmáriková vysvetlila, že o veci rozhodla komisia na použitie likvidačného zostatku Veriteľa. Nemocnica podľa nej predložila komisii podklady, ktoré dokázali, že nemocnica bola dlžná Technopolu. „Na základe dohody bolo penále znížené o 50 percent,“ napísala.
Tom Nicholson
Rudolf Zajac: Na dlh Technopolu si pamätám veľmi dobre
Bývalý minister zdravotníctva RUDOLF ZAJAC hovorí, že dlh voči Technopolu bol sporný.
Pamätáte si na údajný dlh vo výške 85 miliónov korún, ktorý Technopol vymáhal od štátu?
Pamätám si na to veľmi dobre, pretože to nepochybne bola sporná pohľadávka. Išlo o nejaký lizing ešte vari z roku 1991.
Loboval niekto za zaplatenie toho dlhu?
Za mnou nechodil nikto, Raz, okolo roku 2005, sa mi ohlásil pán Pavek, vraj majiteľ Techopolu. Nakoniec ale na ministerstvo neprišiel.
V decembri 2006 vyplatilo ministerstvo zdravotníctva z likvidačného zostatku Veriteľa celú istinu a 65 milión korún ako penále. Bolo to v súlade s pravidlami Veritela?
Poctivo povedané neviem, ale podľa viacerých uznesení vlády Mikuláša Dzurindu, Veriteľ mal pravo uhradiť iba nesporne pohľadávky, iba istinu, iba pohľadávky vzniknuté a splatné do konca roku 2004, a iba to na čom mal súhlas vlády. Neviem či nejako zmenili uznesenie a vláda zmenila lehoty, ale myslím že to neurobili a teda ministerstvo tak porušovalo uznesenie vlády.
Prečo vôbec zostalo peniaze po likvidácie Veriteľa? Prečo sa nevrátili do rozpočtu?
Samotný likvidačný zostatok mal byť rezerva na financovanie tých pohľadávok, ktoré boli v čase ukončenia činnosti Veriteľa ešte nedoriešené, napríklad nebolo rozhodnutie súdu.
Tom Nicholson
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
