Kreslo slovenskej prezidentky mala na dosah. V tomto roku vo voľbách získala milión hlasov, ale víťazstvo jej utieklo. Hlavou štátu sa stal Ivan Gašparovič. Iveta Radičová exkluzívne pre MF DNES prezradila, že sa bude o post znovu uchádzať.
Po prehraných prezidentských voľbách čakal sociologičku Ivetu Radičovú pád. Po škandále, kedy hlasovala za inú poslankyňu odišla z parlamentu. A aby toho nebolo málo, opustil ju i priateľ Ján Riapoš, ktorý jej počas kampane dodával silu. Zišli sme sa v Bratislave, pred večerom poézie, kde Radičová účinkovala. Takú odvahu som u nej, za dva roky, odkedy po prvý raz vyslovila kandidatúru, nevidela. Kostýmček vymenila za rifle a šedivé tielko. Slovník sociologičky za poéziu beat generation.
Som prekvapená. Vy recitujete básne?
Áno. Po prvý raz to bolo asi pred rokom. Báseň som si vtedy mohla sama vybrať. Recitovala som text skvelého humoristu, aforistu a spisovateľa Petra Gregora. Prvý môj verš bol: "muži sú z polovice... no (chvíľu váha) poviem to... z hovna".
Keby ste dnes bola prezidentkou, to by ste tak potom recitovala báseň o mužoch (znovu nasleduje pauza) z hovna?
Ale ona o tom nie je. To je len prvý verš. V skutočnosti je oslavou mužov. A áno. Výber poézie nemením. Funkcia mi nemení vkus. Druhá vec je, že pre prezidentov nie je príliš zvykom chodiť recitovať na literárne večery.
Keď dnes sledujete prezidenta Gašparoviča, predstavujete si, čo by ste robili na jeho mieste?
Tá predstava predsa musela byť jasná už v okamihu, keď som sa rozhodla, že do tej súťaže pôjdem. Je to rovnako, ako je pri rovnakých kompetenciách, daných ústavou, viditeľný rozdiel medzi prezidentmi ako Havel a Klaus.
Takže vás to trochu mrzí?
To viete, že ma to mrzí. Prehra mrzí vždy. Na inaugurácii boli okamihy, trebárs keď mal prezident inauguračnú reč, keď som si tam skutočne predstavovala seba. I to, ako by vyzerala tá moja. A môžem vás ubezpečiť, že inak.
Čo by ste povedali?
Inaugurácia mala byť rečou o vízii Slovenska, s jasne položenou otázkou Quo vadis? Odpoveďou potom malo byť menovanie konkrétnych krokov, ktoré môže počas funkčného obdobia prezidenta na naplnenie tejto vízie urobiť. Potom by som vyzvala na spoluprácu ako koaličné politické strany, tak aj nevládne organizácie a záujmové združenia.
Spolupráca s koalíciou, teda s Ficom, ale nie je úplne ľahká...
Spôsob spolupráce (vlády a prezidenta - pozn. red.) vyplýva z ústavy. Nech sa to páči alebo nie, ide o profesionalitu.
Vy ste získali milión hlasov...
Necelý milión! Necelý. Ale cítim sa ako najbohatšia milionárka na svete.
... potom ste odišli z parlamentu, pre podvod, pretože ste hlasovali za kolegyňu. Nebol to zbytočný odchod z poľa?
Ja som neodišla z politiky. Len nevykonávam poslanecký mandát. A to je rozdiel. Máme zákon, ktorý hovorí, že v prípade, že niekto hlasuje za iného poslanca, sú dva možné postihy. Ten prvý je pokarhanie alebo pokuta. Druhý je navrhnutý poslancovi, aby sa vzdal mandátu. Každopádne je však na poslancovi, čo urobí. Nemusí sa ho vzdať. Tú istú legislatívu má Európska únia, kde majú ale iné vysvetlenie. Tam platí, že keď poslanec verejne oznámi, ako chce hlasovať - čo bol i ten prípad - tak zaňho niekto kľudne môže technicky hlasovať. Nie je žiadny problém, pretože mu nikto neberie právo jeho voľby. Ja som ale postavila celú svoju politickú, zatiaľ krátku, dráhu na slušnosti, a aby nikomu nevznikla pochybnosť, považovala som za slušné sa mandátu vzdať. A je to nový politický precedens...
Na Slovensku obzvlášť...
Nielen na Slovensku. I v Česku som počula, že sa niečo také ešte nestalo. A bolo by za čo. Dodnes som presvedčená, že moje odstúpenie bolo slušné a morálne. Nie som teda poslankyňa, ale som ďalej podpredsedníčka SKDÚ DS. Naďalej plním všetky politické úlohy, naďalej sa venujem sociálnemu právu a naďalej sa zúčastňujem prípravy všetkých programových materiálov SDKÚ DS (Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana - pozn. red.). Ubudla mi jediná vec. Nie som prítomná v sále, teda keď pripravujem predlohy zákonov, tak ich sama nemôžem predniesť. Ale kolegovia to radi vykonajú za mňa. To je celý rozdiel. A tak potom nemám imunitu a poslanecký príjem.
Váš odchod bol šok, trebárs Ján Slota sa môže chváliť majetkom, ktorý niekoľkonásobne prevyšuje jeho legálne zarobené príjmy a v poslaneckej ľavici veselo sedí ďalej.
Na Slovensku sa deje všeličo. Od podpisovania neprítomného poslanca cez odovzdanie zákona, ktorý nebol schválený v tej podobe v parlamente prezidentovi, vylúčenie poslanca z parlamentu... Ale ja som pri svojich rozhodnutiach neriadim heslom: "Veď sú i horší".
Ako zvládate prehry?
Nevysvetľujte si to tak, že by som nechcela zvíťaziť, ale racionálne som bola na prehru pripravená.
Čo pre vás bolo počas kampane najťažšie?
Toho bolo veľa. Zvládnuť tak dlhé obdobie. My máme priamu voľbu, takže o prezidentovi nerozhodujú politické strany, ale ľudia. Preskúmala som si znovu celé Slovensko. Nesťažujem sa, ale zatiaľ čo v parlamentných voľbách je kampaň rozložená na viac lídrov a 150 kandidátov je v teréne, v prezidentských voľbách je v teréne len jeden. I keď chcem zdôrazniť, že i keď som nebola s reprezentantmi SDKÚ na billboardoch, tak ako bol pán Gašparovič s pánom Ficom, neznamená to, že by ma moji kolegovia nepodporovali. Ale ja som kandidovala ako Iveta Radičová a nepotrebovala som pomoc inej tváre.
Nebolo to skôr preto, že Mikuláš Dzurinda nie je obľúbený?
Získal vo voľbách 18,5 percenta, nezískal 29 alebo koľko mal pán Fico so Smerom, ale naďalej je to najsilnejšia opozičná strana. Prehra vo voľbách v roku 2006 bola prirodzená, prehra v prezidentských voľbách, na to som vážne bola pripravená, veď za päť rokov tie voľby budú zas!
Chcete povedať, že budete opäť kandidovať na prezidentku?
Zaručene. Teda samozrejme pokiaľ dostanem podporu. Za päť rokov sa môže stať viacero vecí, môže byť iné rozloženie politických síl. Nemôžem dnes vedieť, čo sa stane, ale za seba môžem povedať, že pokiaľ bude záujem a podpora, do toho súboja vstúpim.
I napriek všetkým útokom, ktorým ste čelili? To predsa muselo byť ťažké.
Áno. Najťažšie bolo odolávať klamstvám, výmyslom a útokom. Pre nehorázne klamstvo, že som sľubovala autonómiu južného Slovenska, idem 20. júla vypovedať na políciu, pretože začalo trestné stíhanie.
Proti komu?
To vyšetrujú. Ale Slovenská národná strana sa k tomu priznala verejne v médiách, takže to vyšetrovanie nebude tak komplikované. Hranie maďarskou kartou bola lež a podvrhom, na ktoré nadväzovali billboardy: "Nevoľte maďarského prezidenta" alebo "Nech nám Maďari nevolia prezidenta". To bolo nebezpečné otváranie napätia medzi Maďarmi a Slovákmi. To už nešlo o mňa. To bola nebezpečná hra pre túto krajinu. Potom ma nazvali, že som nositeľka kultúry smrti...
... aha potraty.
Áno, niektorí kňazi. Tak potom, že žijem v konkubináte.
Podpísali ste tieto útoky na tom, že ste sa so svojím priateľom Jánom Riapošom po voľbách rozišli?
Nie. Ale tých útokov bolo skutočne niekoľko. Nebolo ľahké im odolávať. Napríklad Fico povedal, že som spôsobila sociálnu genocídu, zákony ktoré som ako ministerka sociálnych vecí prijímala. A propos, pre väčšinu z tých zákonov premiér Fico, ktorý bol vtedy v opozícii, hlasoval. Nepovedal ani konkrétne, čím som tú "sociálnu genocídu" spáchala. To sa množilo. Vyvrcholilo to asi tým, keď ma biskup Baláž prirovnal k Hitlerovi. Ja som to riešila osobným stretnutím a rozhovorom. Vysvetlili sme si to, jeho to veľmi mrzelo. A jeden z kňazov sa mi nedávno prišiel s kyticou ruží ospravedlniť. Vyhrala som i súd s ministerkou práce a sociálnych vecí Tomanovou, ktorá ma pre zmenu obvinila z klientelizmu. Pomaličky sa tie nespravodlivosti napravujú. Veľmi tým trpeli moji blízki, môj otec bol dokonca pripravený vycestovať za biskupom Balážom a ja som vedela, že by to dopadlo katastrofálne.
Myslíte toho osemdesiatročného otecka, čo sleduje internet?
Áno. Kúpil si počítač a cestuje jazdí na horskom bicykli.
Uvažovali ste, že by ste založili vlastnú stranu?
Nie. Prečo by som to robila? Novotvary na politickej scéne majú krátkodobé trvanie. Štiepenie na politickej scéne ako sociologička nepovažujem za zdravé, slovenská politická scéna potrebuje opak, hlavne na pravej strane spektra. Dokonca nám pribúdajú strany na etnickom, teda nie na programovom základe, čo tak potom nepovažujem za zdravé. A hlavne pre nový politický subjekt nie je podstatná tvár, ale program. A program spolu vytváram pre SDKÚ DS. Tak si ho mám odkopírovať?
Dobre, ale všetci vieme, že slovenská opozícia mala slabú podporou. Potom ste sa objavili vy a zrazu sa začalo hovoriť o jej znovuzrodení.
To je výborné. Je zdravé vdýchnuť politickej strane nový dych. Je to iné, keď potrebujete krajinu dostať z totálnej izolácie, v akej bola po období "mečiarizmu" a iné zadanie je dostať ju z finančnej krízy. Tak ako som prispela ja s istými riešeniami, pribudnú i ďalšie. Verím, že v ďalších voľbách nová tvár zakrúžkuje mňa. Nie je vyššia známka pre profesora na vysokej škole, než keď môže vymenovať študentov a povedať o nich, že sú lepší. To isté platí v politike.
Takže zasa na ceste do kopca, na vrchol?
Výsledok prezidentských volieb, počet hlasov, ktorý som získala, to bolo z kopca? V roku 2006 som získala vyše 200-tisíc preferenčných hlasov, v tomto roku päťnásobok. Idem postupne a stále hore.
Autor: Magdalena Sodomková, MF Dnes
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
