BRATISLAVA. Ministerstvo spravodlivosti spochybnilo prácu bratislavskej krajskej sudkyne Anny Benešovej, ktorá v sobotu v denníku SME obvinila vedenie súdu, že na jej senát tlačilo, aby pri rozhodovaní uprednostnila žaloby vtedajšieho ministra spravodlivosti Štefana Harabina za HZDS. 1
„Aj pokiaľ išlo o spisy pána Harabina, tak som mu dala mimoriadny termín, lebo som bola o to žiadaná,“ povedala sudkyňa. Tvrdila, že vedenie jej hovorilo, ako by mala rozhodnúť.
O žalobách nakoniec nerozhodovala, pretože ju disciplinárne stíhali a minulý týždeň ju prvostupňový súd aj potrestal.
Až do sporov Harabina nemala problém
„V disciplinárnom konaní má sudkyňa právo obhajovať sa spôsobom, ktorý uzná za vhodný,“ odkázala predsedníčka súdu Gabriela Šimonová cez hovorcu. Vyjadrenia nekomentovala, keďže disciplinárne konanie nie je právoplatne skončené.
Na jeho koniec čaká aj ministerstvo spravodlivosti. Podľa hovorcu Michala Jurčiho má Benešová „zvláštny výklad pojmu rovnosť v konaní“, keď uprednostňovala účastníkov konania.
„Rovnako hľadanie sprisahania za všetkým vzbudzuje vážne obavy zo spôsobu jej rozhodovania,“ napísal Jurči o sudkyni, ktorá vyše 30 rokov pôsobí v justícii a nebola na ňu podaná sťažnosť, kým nenariadila dokazovanie v prípade žalôb vtedajšieho ministra spravodlivosti Štefana Harabina za HZDS proti médiám. Benešová o nich nakoniec nerozhodovala, Harabin spory vyhral.
Sudkyňu obvinili, že nedovolila na dvoch pojednávaniach nahrávať zvuk. Minulý týždeň ju prvostupňový disciplinárny súd potrestal a chce ju preložiť z krajského súdu na okresný.
Odsúdil ju, hoci až na jedného, údajne dotknutého občana, väčšina svedkov povedala, že Benešová zvuk na pojednávaní nezakázala. „Ak niekto zasahuje, alebo sa iba pokúsi zasahovať do rozhodovacej činnosti, je sudca okamžite povinný to oznámiť orgánom činným v trestnom konaní,“ tvrdí Jurči, podľa ktorého to Benešová neurobila.
„Teraz sa účelovo po vyše roku bráni cez médiá, keď ju neprávoplatne uznali za vinnú z porušovania základných ľudských práv, čo s bývalým minis〜trom spravodlivosti Harabinom nemá nič spoločné,“ povedal Jurči, podľa ktorého sudkyňa „nikdy nevysvetlila, aké mala ambície v minulosti, napríklad, ako je to s kariérnym postupom na Najvyšší súd.“
Sudkyňa vyzýva na konfrontáciu
„Nikdy som sa o postup na Najvyšší súd neuchádzala,“ tvrdí Benešová. Na svojich vyjadreniach trvá.
Hovorí, že trestné oznámenie by nikdy nedala, ale svoje slová môže preukázať. „Som ochotná sa zúčastniť na konfrontácii s dotknutými osobami za prítomnosti terajšej ministerky aj médií,“ povedala sudkyňa, podľa ktorej je reakcia ministerstva spravodlivosti neopodstatnená.
„O stretnutie a vysvetlenie ministra Harabina som žiadala už vlani v septembri.“ Nikdy sa s ňou nestretol.
Sudkyňa má podporu Bratislavy
Na stranu sudkyne sa prikláňa bratislavská sekcia Združenia sudcov Slovenska. Jej predsedníčka Edita Szabová chce dať vzhľadom na závažnosť tvrdení podnet, aby združenie na celorepublikovej rade o tejto otázke hovorilo. „Už sme viackrát hovorili o disciplinárnych konaniach, ktoré boli začaté v ostatných rokoch. Okrem konania proti sudkyni Benešovej je tu viac disciplinárnych konaní, ktoré vyvolali pochybnosti, či nie sú účelové,“ povedala Szabová.
Bratislavskí sudcovia vraj čelia prísnejším disciplinárnym postihom než kolegovia z iných krajov. „Máme pocit, že je tu záujem niektorých sudcov vystrašiť, hlavne v tých prípadoch, v ktorých sa javí disciplinárne previnenie umelo vyvolané, vykonštruované, napríklad aj u sudkyne Benešovej,“ myslí si Szabová.
Politici sa súdia rýchlejšie
Ľudia čakajú na odškodnenie oveľa dlhšie ako politici.
Štefan Harabin
11. decembra 2008 vyhral 16 500 eur (takmer 500-tisíc korún) za článok v denníku Plus 1 deň zverejnený 29. mája 2007; Okresný súd vyniesol rozsudok 6. decembra 2007.
23. marca 2009 vysúdil 33-tisíc eur (milión korún) za článok v denníku SME zverejnený 28. februára 2005; Okresný súd o žalobe rozhodol v júli 2007.
Robert Fico
14. mája 2009 vysúdil 66-tisíc eur (dva milióny korún) za článok v denníku Plus 1 deň o tom, že novinárov nazval „špinavými hajzľami“. 1. júna 2007; Okresný súd o žalobe rozhodol 3. februára 2009.
Ján Pipta
za článok zverejnený 16. januára 2008 by mu mal denník SME zaplatiť 99-tisíc eur (tri milióny korún); zatiaľ neprávoplatne o tom rozhodol 9. júla 2009 Okresný súd v Michalovciach.
Bežní občania
Matka zavraždeného syna bojovala o odškodnenie od roku 1996, Krajský súd v Banskej Bystrici definitívne o jej žalobe rozhodol v januári 2005; prisúdil jej 3300 eur (100-tisíc korún) ako nemajetkovú ujmu a 6600 eur (200-tisíc korún) ako ujmu spôsobenú jej synovi.
V apríli 2009 Krajský súd v Bratislave priznal rodine odškodnenie 330-tisíc eur (10 miliónov korún) za to, že nemocnica ich syna nesprávne liečila a ostal od šiestich mesiacov pripútaný na lôžko; rodičia sa súdili od roku 1999.
Vyše sedem rokov sa o odškodnenie súdi vdova z Nitry, od vinníka dopravnej nehody, pri ktorej zahynul jej manžel a ich dve deti, žiada 33-tisíc eur (milión korún).
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
