BRATISLAVA.
Zelení zastávajú názor, že premiér a jeho kabinet dostane o téme jednostranné informácie, na základe ktorých sa v budúcnosti budú prijímať závažné rozhodnutia ako sú napríklad uvoľňovanie nemalých finančných prostriedkov na riešenie lykožrútovej kalamity v smrečinách. "To, že do materiálu sa nemala šancu dostať žiadna informácia z druhého, ekologického názorového brehu na riešenie kalamít, dosvedčuje skutočnosť, že materiál nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania vzhľadom na jeho informatívnu povahu," uvádza vo svojom stanovisku Strana zelených.
Lesníci, patriaci pod rezort pôdohospodárstva, môžu podľa zelených opakovane prezentovať svoj názor, že bez aktívnej ľudskej pomoci, najmä s využitím chemických prípravkov, si príroda sama nedokáže pomôcť. "Je najvyšší čas, aby si kompetentní z rezortu pôdohospodárstva konečne priznali, že dlhodobý výskum po veternej víchrici z Národného parku Šumava v Českej republike, z nemeckého Bavorska, ale aj súčasný stav lesov v Tichej a Kôprovej doline v TANAP-e, potvrdili, že boj človeka s podkôrnikom nie je vždy a všade potrebný," uviedol predseda Strany zelených Peter Pilinský.
Ako ďalej dodal, aj územia ponechané na samovývoj sú schopné sa zrevitalizovať bez toho, aby sme ich zamorili chemikáliami, ktoré ohrozujú zdravie ľudí a zvierat. "Postrekovať v takom množstve a na takom území je nebezpečný experiment, ktorého následky sa môžu v budúcnosti ukázať aj na zdraví našich detí," skonštatoval Pilinský.
Rezort pôdohospodárstva v informatívnom materiáli predpokladá, že rozpad smrekových porastov na Slovensku bude pokračovať v nezmenenom, resp. mierne zvýšenom tempe. To by mohlo viesť k tomu, že v perspektíve 10 až 30 rokov možno očakávať odumieranie smrekových porastov na značných výmerách aj v nižších polohách pahorkatín a nižších pohorí, ako aj v spodných častiach niektorých dolín.
Dôvodom pre tento scenár je premnoženie lykožrúta smrekového a drevokazných húb, ktoré napadli najmä územia v TANAP-e postihnuté veternými kalamitami v rokoch 2002 a 2004. Smršte zdevastovali lesný porast v oblastiach s najvyšším stupňom ochrany, z ktorých nebolo možné vyťažiť kalamitné drevo.
Podľa ministerstva pôdohospodárstva sa tak vytvorili podmienky pre množenie podkôrneho hmyzu, ktorý sa presúva aj na iné územia a atakuje aj doposiaľ zdravé smrekové porasty, ale aj lesné dreviny, na ktorých výskyt lykožrúta smrekového nebol typický. Takou drevinou je napr. limba. "Je možné reálne predpokladať úplný rozpad zostávajúcich smrekových porastov, ale aj ústup iných drevín," konštatuje v materiáli ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré odhaduje, že tento rok je potrebné spracovať približne 3,5 milióna metrov kubických hmoty poškodenej podkôrnym a drevokazným hmyzom.
