BRATISLAVA. Návšteva internetovej stránky vlada.sk s usmievajúcim sa Robertom Ficom neznamená, že ste na oficiálnej stránke vlády. Web síce vyzerá úplne rovnako ako oficiálna vlada.gov.sk, s vládou však nemá nič spoločné.
Zo zdrojového kódu stránky je jasné, že zaznamenáva I.P. adresu každého počítača, ktorý sa na ňu dostane a vedie štatistiku prístupov. Jej majiteľ môže ľubovoľne meniť jej obsah a dokonca posielať emaily napríklad z adresy premier@vlada.sk.
„Úrad vlády nemá zdroje na to, aby zabezpečoval všetky ostatné domény s príbuznými, podobne znejúcimi názvami, pred ich zneužitím," povedala hovorkyňa predsedu vlády Silvia Glendová.
Vlastníkom domény vlada.sk je politológ Ivan Štefunko. Tvrdí, že pokiaľ bude stránka jeho, garantuje, že nebude zneužitá. Štefunko doménu kúpil za „relatívne veľa peňazí" od človeka, ktorý s webovými adresami špekuluje.
Jedenásť ministerstiev
S podobným prípadom ako vlada.sk majú skúsenosti skoro všetky ministerstvá.
Bratislavská firma CERD má zaregistrované stránky, v ktorých názve je Najvyšší súd, Generálna prokuratúra, predseda vlády, či Národný bezpečnostný úrad. Využíva tiež stránky s menami jedenástich ministerstiev, ktorých podoba navodzuje dojem oficiálnych webov. Stránka ministerstvovnutra.sk napríklad obsahuje fotku jeho budovy, kontakty či odkaz na ponuku pracovných príležitostí na ministerstve.
Súkromná stránka ministerstva hospodárstva zasa ponúka odkazy na register exportérov, ale aj na reklamy produktov súkromných firiem.
Tajomný CERD
Ministerstvám zatiaľ súkromné verzie ich internetových stránok neprekážajú. „Právnici rezortu majú pokyn predmetnú stránku sledovať," povedal hovorca ministerstva hospodárstva Branislav Zvara. Ak sa vraj zistí, že stránka ministerstvohospodarstva.sk šíri manipulácie, podniknú právne kroky.
S prevádzkovateľom domén s menami viac ako dvoch desiatok štátnych inštitúcií CERD s.r.o. je komplikované sa spojiť. K bratislavskej adrese nemajú zverejnenú telefónnu linku a dostať sa dá len k telefónu pražskej firmy CERD.
Na čísle sa však ozýval len odkaz, že stránkové hodiny majú v pondelok a v stredu.
Konateľom slovenskej CERD je Rudolf Vitkovič z Prahy. Podľa českých Lidových novín by mohlo ísť o bývalého poradcu pre bezpečnosť a zamestnanca českej Inšpekcie ministra vnútra.
Aj jeho telefónne číslo je neverejné.
Pozor na kópie
Stránky, ktoré pôsobia ako vládne, je možné zneužiť.
1. Šírenie falošných informácií
Používatelia sa z vyhľadávača, alebo po zadaní adresy v prehliadači dostanú na súkromné stránky bez toho, aby si uvedomili, že nie sú na oficiálnej stránke ministerstva. Ich majiteľ môže pod dojmom dôveryhodnosti šíriť poplašné správy aj reklamu.
2. Falošné e-maily
Dôveryhodne vyzerá aj e-mail, napríklad z adresy predseda@najvyssisud.sk. Tá však nepatrí predsedovi Najvyššieho súdu, môže si ju vytvoriť majiteľ stránky najvyssisud.sk.
3. Vylákanie osobných údajov
Falošný email alebo neoficiálna webová stránka môže v mene ministerstva používateľov vyzvať, aby vyplnili formulár so svojimi osobnými údajmi - od adresy, rodného čísla, výšky príjmov až po čísla kreditných kariet. Tie potom môže útočník ľubovoľne zneužiť, napríklad na vybielenie účtov, iné údaje napríklad na nevyžiadanú reklamu.
4. Vírusy
Majiteľ môže do stránky vložiť skript, ktorý nainštaluje do počítača používateľa vírus, ktorý nad ním preberie kontrolu.
Tomáš Ulej
Štát sa môže brániť. Nevyužíva to
BRATISLAVA. Slovenský doménový priestor aj pravidlá jeho fungovania určuje štát. Namiesto akcie roky iba vyčkáva.
Dnes platné pravidlá vôbec nechránia štátne inštitúcie, ako sú ministerstvá či Najvyšší súd pred tým, aby si ktokoľvek zaregistroval doménu s ich názvom. Rozhodovať preto môžu iba súdy. Predísť zneužívaniu slovenského webu môže samotná vláda, podľa zmluvy s registrátorom, firmou SKNIC, práve ona určuje pravidlá.
Tieto pravidlá má podľa zmluvy stanoviť špeciálna komisia, ktorú malo už pred dvomi rokmi vymenovať ministerstvo dopravy. Komisia však nevznikla ani potom, ako agenda internetu prešla pod ministerstvo financií.
Tomáš Ulej

Beata
Balogová
