BRATISLAVA. "Dochádza k ich celkovému rozpadu a lokálnemu zániku," uvádza sa v informácii o aktuálnom stave smrečín, ktorú dnes vládny kabinet vzal na vedomie. Smrek je pritom druhou najčastejšie sa vyskytujúcou drevinou v lesných porastoch v SR so zastúpením 25,7 percenta. Príčinou situácie je najmä pôsobenie abiotických škodlivých činiteľov, podkôrneho hmyzu, patogénnych húb, zmena chemizmu pôdy a celková strata vitality.
Rezort považuje za dôležité vypracovanie nového zákona o ochrane prírody tak, aby umožnil realizáciu aktívnych opatrení. Podľa MP SR by mala právna norma viac akceptovať nevyhnutnosť aktívnej ochrany prírody a krajiny na rozdiel od súčasného zákona, ktorý preferuje pasívnu ochranu. "V nadväznosti na tento zákon je potrebné prehodnocovať potrebu a návrhy zonácie veľkoplošných chránených území," konštatuje sa v materiáli.
Najviac ohrozené lesné porasty sú v Nízkych a Vysokých Tatrách, na Spiši, Kysuciach a Orave. Ministerstvo odhaduje, že v perspektíve 10 až 30 rokov možno očakávať odumieranie smrekových porastov na značných výmerách aj v nižších polohách pahorkatín a nižších pohorí, ako aj spodných častiach niektorých dolín. Výmera smrekových lesov sa môže znížiť pod úroveň približne 18 percent, upozorňuje MP SR s tým, že je to nežiaduce.
Ako vyplýva z prognózy rezortu, v budúcom roku sa spracuje približne 5,5 milióna kubických metrov (m3) smrekovej drevnej hmoty poškodenej podkôrnym a drevokazným hmyzom, hubovými patogénmi a abiotickými škodlivými činiteľmi. V roku 2008 sa spracovalo 6,5 milióna m3 ihličnatej drevnej hmoty, pričom podiel náhodnej ťažby predstavoval 87,5 percenta. Najväčšie množstvo nespracovanej drevnej hmoty poškodenej lykožrútom je v okresoch Liptovský Mikuláš, Poprad, Čadca, Kežmarok a Brezno.
Zdravotný stav smrečín ovplyvnili v posledných desaťročiach 20. storočia imisie z lokálnych aj vzdialených zdrojov znečistenia. Od roku 1990 narastal vplyv vetrových kalamít, ktoré najmä v rokoch 1996, 2002 a 2004 vážne poškodili väčšinou smrekové porasty. Podľa rezortu pôdohospodárstva ponechanie nespracovaného kalamitného dreva po veternej smršti v roku 2004 v chránených územiach sa podpísalo aj pod následnú lykožrútovú kalamitu. Lesníci preferujú v boji s lykožrútom aktívne opatrenia aj v chránených územiach. Naopak, ekológovia tvrdia, že príroda sa s problémom vyrovná sama a situáciu v najcennejších územiach Slovenska treba ponechať na samovývoj.
