BRATISLAVA. Snahy najmenšej vládnej ĽS-HZDS o zrušenie Ústavu pamäti národa (ÚPN), s ktorými prišla strana asi pred týždňom v rámci opatrení proti hospodárskej kríze, zostávajú nateraz minulosťou. ĽS-HZDS už vraj nebude presadzovať zrušenie ÚPN, hoci na jeho zbytočnosti naďalej trvá. Informovala o tom dnes televízia TA3.
Strana bývalého premiéra Vladimíra Mečiara pritom v minulosti ako jediná otvorene podporila návrh koaličnej SNS na likvidáciu ÚPN, ktorý skúma obdobie bývalých totalitných režimov. Minulotýždňovú iniciatívu ĽS-HZDS však národniari odmietli, rovnako aj vládny Smer-SD.
"Ľudia, ktorí sa politicky angažovali do roku 1989, sú v podstate vysielaní do zahraničia, majú významné postavenie," povedal televízii predseda republikovej rady ĽS-HZDS Marián Klenko. Na niektorých diplomatických postoch či vo vysokých politických funkciách pôsobia podľa medializovaných informácií ľudia, ktorí v minulosti údajne spolupracovali so Štátnou bezpečnosťou (ŠtB) a figurujú vo zväzkoch komunistickej štátnej polície, zverejnených ÚPN.
Hovorca ÚPN Ján Pálffy kritiku odmietol. Zároveň pripomenul, že ÚPN o obsadení veľvyslaneckých či iných pozícií nerozhoduje. "Pri vyžiadaní si materiálu z minulosti jednotlivých osôb poskytujeme Národnému bezpečnostnému úradu (NBÚ) tieto informácie, ktoré on následne vyhodnotí," doplnil. Podľa médií pritom riaditeľ NBÚ František Blanárik, ktorého do funkcie nominovala práve ĽS-HZDS, tiež spolupracoval s komunistickou ŠtB. Klenko to označil za "diskreditačnú kampaň".
O zrušenie ÚPN usilovala vlani na jar aj koaličná SNS po tom, ako médiá na základe dokumentov ústavu zverejnili informácie o údajnej kriminálnej minulosti šéfa národniarov Jána Slotu. SNS napokon od zrušenia ustúpila. Zánik ÚPN totiž okrem opozičných strán odmietli aj viacerí predstavitelia Smeru-SD.
ÚPN vznikol v roku 2003 za vlády Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS). Na svojich stránkach zverejnil zoznamy príslušníkov a vojakov zaradených v ŠtB či databázu arizátorov židovských podnikov v období vojnového Slovenského štátu.
sjk fab
