BRATISLAVA. TASR o tom dnes informoval hovorca Ministerstva zahraničných vecí (MZV) SR Peter Stano.
"Práve toto je primeraná pôda na riešenie akýchkoľvek bilaterálnych problémov medzi Slovenskom a Maďarskom," uviedol šéf rezortu diplomacie Miroslav Lajčák. Vyjadril tiež nádej, že diskusia expertov v zmiešanej komisii bude prvým racionálnym, vecným a nepolitickým krokom v spore okolo rôznych interpretácií novely zákona o štátnom jazyku.
Lajčák opakovane poukazuje na to, že ide o bilaterálnu záležitosť. "Slovensko a Maďarsko by mali byť schopné a ochotné vyriešiť problém medzi sebou a nezaťažovať tým inštitúcie Európskej únie," myslí si slovenský šéf diplomacie.
Minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD) po stredajšom (15.7.) rokovaní vlády zdôraznil, že kritika zákona o štátnom jazyku z prostredia maďarskej politiky, ako aj predstaviteľov SMK, je postavená na absurdných lžiach. Je totiž presvedčený, že spomínaná právna norma, ktorá čaká na podpis prezidenta SR, nikoho netrestá a ani nemôže trestať za používanie menšinových jazykov. "Je to o práve dostávať informácie na území SR v štátnom jazyku. Je neuveriteľné, že namiesto toho, aby sa privítalo, že tento zákon rozširuje možnosti používania menšinových jazykov, tak sa to stavia do úplne klamlivej a falošnej polohy. Takéto aktivity sú len veľmi neférovou politikou," tvrdí Maďarič s tým, že iné menšiny ako maďarská sa v tejto súvislosti neozývajú.
Poslankyňa Národnej rady SR za ĽS-HZDS Katarína Tóthová sa v tejto súvislosti domnieva, že útoky na túto novelu, ktorá aktuálne čaká na podpis prezidenta SR, by mohol znížiť jej preklad a jeho poskytnutie do zahraničia tým, ktorí sa o túto problematiku zaujímajú. Rozhodla sa preto vyzvať Lajčáka, "aby urýchlene zabezpečil preklad tejto novely, a tým poskytol do zahraničia informáciu o jej pravdivom obsahu". Minister na to reagoval kladne a je pripravený zabezpečiť distribúciu oficiálneho prekladu v zahraničí hneď, ako ho dodá predkladateľ zákona. "Ministerstvo však pripomína, že zákon nenadobudne platnosť, kým ho nepodpíše prezident a až potom ho rezort môže dať na vedomie zahraničným partnerom," zdôraznil Stano.
Zmiešaná komisia pre národnostné menšiny je jednou z 12 pracovných skupín. Ich vytvorenie vyplýva zo Základnej zmluvy medzi Maďarskom a Slovenskom, ktorú premiéri oboch krajín podpísali v roku 1995. Zmiešaná komisia pre menšiny sa schádza raz do roka striedavo v Bratislave a Budapešti, každú stranu zastupuje 14 členov. Výstupom expertných rokovaní je zápisnica, ktorú vo forme odporúčania predkladá komisia vládam oboch krajín.
