Pred sedemnástimi rokmi bola prijatá Deklarácia o zvrchovanosti SR

Dnes si pripomíname Deň prijatia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Slovenská národná rada ju schválila v roku 1992 v rámci bývalej Českej a Slovenskej federatívnej republiky a vyhlásila ňou zvrchovanosť Slovenskej republiky.

BRATISLAVA. Dnes si pripomíname Deň prijatia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Slovenská národná rada (SNR) ju schválila v roku 1992 v rámci bývalej Českej a Slovenskej federatívnej republiky a vyhlásila ňou zvrchovanosť Slovenskej republiky. Deň prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR 17. júl je na základe zákona Národnej rady SR č. 241/1993 Z. z. z 20. októbra 1993 Pamätným dňom SR. TASR v tejto súvislosti vydáva krátky prehľad jej vzniku.

Po júnových voľbách v roku 1992 sa ODS a HZDS, najsilnejšie a víťazné politické subjekty v Čechách a na Slovensku dohodli na vzájomných rokovaniach o riešení štátoprávnych problémov vtedajšej federácie. Deklaráciu prijal slovenský parlament po volebnom víťazstve Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) v súlade s jeho programom a s programom Slovenskej národnej strany (SNS).

Podľa navrhovateľov to bolo v čase, keď sa už nepredpokladali významnejšie zvraty v rokovaní medzi lídrami ODS Václavom Klausom a HZDS Vladimírom Mečiarom o ďalšom štátoprávnom usporiadaní ČSFR.

Na Slovensku sa politické grémium SNR tvorené predsedami poslaneckých klubov a predsedom SNR 13. júla 1992 zaoberalo Deklaráciou o zvrchovanosti SR a oznámilo, že dokument sa bude schvaľovať nadpolovičnou väčšinou hlasov poslancov. O štyri dni neskôr, 17. júla 1992 sa Deklarácia o zvrchovanosti SR prerokúvala v slovenskom parlamente.

Na slávnostnom zasadnutí SNR, ktoré viedol jej vtedajší predseda Ivan Gašparovič, sa zúčastnili ústavní činitelia - predstavitelia Federálneho zhromaždenia ČSFR a vlády ČSFR, cirkevní hodnostári a zahraniční hostia - poslanci Európskeho parlamentu. V rozprave vtedajší slovenský premiér Vladimír Mečiar označil prijatie deklarácie za kvalitatívny zlom, na ktorý Slováci čakali vyše 1000 rokov.

Vladimír Mečiar limitoval platnosť federálnej ústavy na Slovensku do dňa nadobudnutia účinnosti Ústavy SR. Obrátil sa aj na občanov ČR, ktorým oznámil, že cieľom Slovákov nie je a nikdy nebude prerušiť spolužitie s nimi. Vtedajší predseda Federálneho zhromaždenia (FZ) Michal Kováč prečítal posolstvo 56 poslancov zvolených v SR do FZ, ktorým sa pripojili k vyhláseniu deklarácie.

Na menovitom hlasovaní sa zo 150 poslancov SNR zúčastnilo 147. Z nich 113 hlasovalo za: 73 z Hnutia za demokratické Slovensko, 15 zo Slovenskej národnej strany a 25 zo Strany demokratickej ľavice (SDĽ). Proti bolo 24 poslancov: 17 z Kresťanskodemokratického hnutia a sedem z vtedajšieho Spolužitia. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov: šesť z bývalého Maďarského kresťanskodemokratického hnutia, traja zo SDĽ a jeden zo Spolužitia. V ten istý deň prezident ČSFR Václav Havel oznámil, že odstúpi z funkcie.

Na oslavu prijatia Deklarácie SNR o zvrchovanosti SR sa každoročne stretávajú viacerí občania pri vatrách, ktoré dostali názov Vatry zvrchovanosti. Tak pre niektorých občanov SR vznikla nová tradícia spojená so 17. júlom.

Text Deklarácie o zvrchovanosti SR

My, demokraticky zvolená Slovenská národná rada, slávnostne vyhlasujeme, že tisícročné úsilie slovenského národa o svojbytnosť sa naplnilo.

V tejto historickej chvíli deklarujeme prirodzené právo slovenského národa na sebaurčenie tak, ako to zakotvujú aj všetky medzinárodné dohody a zmluvy o práve národov na sebaurčenie.

Uznávajúc právo národov na sebaurčenie, vyhlasujeme, že aj my si chceme slobodne utvárať spôsob a formu národného a štátneho života, pričom budeme rešpektovať práva všetkých, každého občana, národov, národnostných menšín a etnických skupín, demokratické a humanistické odkazy Európy a sveta.

Touto deklaráciou Slovenská národná rada vyhlasuje zvrchovanosť Slovenskej republiky ako základ suverénneho štátu slovenského národa.

Gašparovič: V júli 1992 bolo o rozdelení ČSFR už rozhodnuté

V júli 1992, v čase začiatku rozhovorov o budúcom štátoprávnom usporiadaní Československa, bolo už prakticky rozhodnuté, že po všetkých rokovaniach s českou stranou dôjde k rozdeleniu ČSFR. Pri príležitosti 17. výročia prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR v Slovenskej národnej rade (SNR) to pre TASR povedal prezident Ivan Gašparovič,

"Išlo nám najmä o to, aby toto rozdelenie bolo na základe spoločnej vôle cestou federálneho zákona postaveného na demokratických princípoch s rešpektovaním národných a občianskych práv," vysvetlil.

Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky mala podľa neho práve z tohto pohľadu naznačiť prirodzené právo slovenského národa na sebaurčenie. "Nebol to žiaden dokument s právnou záväznosťou, ale bola to doslova 'deklarácia' vyzývajúca k podpore budúceho samostatného štátu Slovákov suverénnej a zvrchovanej Slovenskej republiky," upozornil prezident. Dodal, že v Slovenskej národnej rade Deklarácia nenašla jednoznačné porozumenie. "Jej schválenie naprieč celým politickým spektrom vo vtedajšom parlamente bolo politicky nepriechodné, nakoľko opozícia predstavovaná najmä KDH a MKDH so Spolužitím sa stavala proti rozdeleniu federálneho štátu," poznamenal Gašparovič.

Veľmi problematická bola podľa neho otázka referenda o rozdelení Česko-Slovenska najmä z hľadiska delenia majetku štátu. "Slovensko nemohlo vystúpiť zo spoločného zväzku na základe jednostranného rozhodnutia v referende. Som presvedčený, že by nás to poškodilo. Preto bolo potrebné prijať spoločný federálny zákon o zániku ČSFR," vyhlásil Gašparovič, podľa ktorého by mohol vzniknúť problém, ak by v jednej republike v referende o rozdelení federácie občania odpovedali kladne a v druhej republike by občania rozdelenie odmietli. "Nech by sa to stalo pred samotným rozhodnutím o zániku Česko-Slovenska, alebo aj po ňom," dodal.

"Verejná mienka potvrdzuje, že vznik dvoch samostatných štátov Slovenskej republiky a Českej republiky bol v prospech obidvoch národov. Vo všetkých oblastiach - politického, hospodárskeho i spoločenského života to prinieslo pozitíva do ďalšieho spolužitia našich bratských národov, a to najmä vo vzájomnej tolerancii a zodpovednosti k sebe i k ostatným," uzavrel prezident SR.

Slovenskí politici nemali k deklarácii jednotný postoj

Jediným bodom 3. schôdze Slovenskej národnej rady (SNR), ktorá sa konala 17. júla 1992, bolo vyhlásenie Deklarácie o zvrchovanosti SR. Poslanci po búrlivej rozprave presvedčivou väčšinou hlasov schválili návrh deklarácie, ktorú prečítal predseda SNR Ivan Gašparovič.

Zo 147 prítomných poslancov hlasovalo 113 za jej prijatie, proti sa vyslovilo 24 a 10 poslancov sa zdržalo. Po skončení schôdze sa k niekoľkým stovkám manifestujúcich pred budovou SNR prihovoril Vladimír Mečiar so slovami: "Sľúbili sme vám zvrchovanosť do konca júla a sľub sme dodržali."

Pri príležitosti 17. výročia vyhlásenia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenska prinášame výroky politikov, publikované bezprostredne po jej schválení v denníkoch Pravda a Práca.

Denník Pravda uverejnil výroky vtedajšieho premiéra SR Vladimíra Mečiara (HZDS), podpredsedu SNR Jozefa Prokeša (SNS), poslancov SNR Vojtecha Bugára (MKDH), Milana Ftáčnika (SDĽ), Františka Mikloška (KDH), Jána Holčíka (predseda DS), Jozefa Markuša (predseda Matice slovenskej). Svoj odmietavý názor k prijatiu deklarácie vyjadril v denníku Práca Ján Čarnogurský (predseda KDH).

Vladimír Mečiar (HZDS) konštatoval: "Deklarujeme stupeň intelektuálnej zrelosti slovenskej spoločnosti, ktorá je schopná vziať osud do svojich rúk. Deklarácia je politickým aktom, nie je konštitučným aktom a nevzniká ňou samostatný štát."

Jozef Prokeš, podpredseda SNR (SNS): "Je to oznámenie nielen občanom SR, ale do celého sveta, že preberáme do vlastných rúk právo rozhodnúť o sebe. Ide o politickú deklaráciu. Právny stav, ktorý tu momentálne existuje, sa nezmení, my chceme o svojej budúcnosti rozhodnúť sami, bez zasahovania kohokoľvek iného."

Vojtech Bugár (MKDH): "Je to prvý krok k samostatnosti Slovenska. Čelní politici hovorili, že to je len politická deklarácia a nič viac. V takom prípade však nebola potrebná, lebo aj súčasne platná ústava obsahuje princíp zvrchovanosti. Na druhej strane bol odmietnutý náš návrh, aby to nebola len deklarácia zvrchovanosti slovenského národa, ale všetkých občanov SR. Aj z toho vidno, ako sa s našou menšinou bude zaobchádzať pri schvaľovaní Ústavy SR."

Podľa slov Milana Ftáčnika (SDĽ) "... deklarácia má politický a tak trochu možno aj psychologický prínos. Samozrejme, nemá právny charakter, lebo to nebolo jej cieľom. Jednoducho, slobodne zvolená SNR v súlade s tým, čo obsahujú platné federálne ústavné zákony vyjadrila odhodlanie rozhodovať sama o budúcnosti Slovenska a o budúcnosti česko-slovenských vzťahov".

František Mikloško (KDH): "Pred dvoma dňami predseda českej vlády oznámil, že scenár dohody medzi HZDS a ODS sa plní, to, čo sa dnes odohralo, je napĺňanie scenára. Zdá sa, že na slovenskej strane sa dáva väčší dôraz na slávnostné kroky. Je to však cesta, ktorá vedie k rozdeleniu štátu."

"Deklarácia rok mešká." Týmito slovami ocenil predseda Demokratickej strany Ján Holčík úsilie HZDS pri prijatí Deklarácie o zvrchovanosti SR. Ako dôvod tohto meškania uviedol vtedajšie odmietavé stanovisko ODÚ a KDH. Dodal, že text deklarácie vychádza z komunistickej ústavy, kde však táto otázka bola oveľa dôslednejšie prepracovaná.

Jozef Markuš, predseda Matice slovenskej: "Prihlásili sme sa k vlastnej štátnosti. Netreba dramatizovať rozdelenie na dva samostatné štáty. Pri korektných, dobrých vzťahoch spolupráce a ekonomickej integrácie, pri konfederácii alebo nejakej voľnej únii sa netreba obávať obrovských bariér na rieke Morave."

Ku kritikom vyhlásenia deklarácie patril Ján Čarnogurský, vtedajší predseda KDH. Deklarácia podľa jeho slov neprináša nič nové, ale treba si položiť otázku, prečo tieto veci, už dávno nielen deklarované, ale aj zakotvené v ústave, teraz opätovne deklaruje a označuje sa dokonca za historickú.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  4. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  5. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  6. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  8. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  9. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  10. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  1. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  2. Malé knedličky, veľké dojmy
  3. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  4. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  5. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  6. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  7. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  8. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  9. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  10. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 800
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 733
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 733
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 6 517
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 663
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 4 691
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 793
  8. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 3 360
  9. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 148
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 929

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov, kriminality.

EKONOMIKA

Chaos okolo cien elektriny pokračuje. Koľko vlastne zaplatíte po novom?

V niektorých prípadoch stúpli ceny za elektrinu neúmerne.

EKONOMIKA

Polícia obvinila úradníka, pýtal si úplatky za dotácie

Zamestnanec Pôdohospodárskej platobnej agentúry si opakovane pýtal úplatky.

Neprehliadnite tiež

Prečo k nám dodávajú horšie potraviny než do Rakúska?

Top desať správ zo Spectatora za uplynulý týždeň.

Špeciálny prokurátor by mal odstúpiť, vyzýva SaS

Sulík si nevie predstaviť, že by Kováčik mal byť vo funkcii ešte nasledujúce roky.

Rezort zahraničia odsúdil nenávistné prejavy mladej Slovenky

Hovorca ministerstva uviedol, že názory prezentované dotyčnou osobou nie sú oficiálnym stanoviskom Slovenska.

Preveria, ako štát míňal peniaze počas slovenského predsedníctva

Závery z kontroly by mali byť známe v lete tohto roka.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop