Pred sedemnástimi rokmi bola prijatá Deklarácia o zvrchovanosti SR

Dnes si pripomíname Deň prijatia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Slovenská národná rada ju schválila v roku 1992 v rámci bývalej Českej a Slovenskej federatívnej republiky a vyhlásila ňou zvrchovanosť Slovenskej republiky.

BRATISLAVA. Dnes si pripomíname Deň prijatia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Slovenská národná rada (SNR) ju schválila v roku 1992 v rámci bývalej Českej a Slovenskej federatívnej republiky a vyhlásila ňou zvrchovanosť Slovenskej republiky. Deň prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR 17. júl je na základe zákona Národnej rady SR č. 241/1993 Z. z. z 20. októbra 1993 Pamätným dňom SR. TASR v tejto súvislosti vydáva krátky prehľad jej vzniku.

Po júnových voľbách v roku 1992 sa ODS a HZDS, najsilnejšie a víťazné politické subjekty v Čechách a na Slovensku dohodli na vzájomných rokovaniach o riešení štátoprávnych problémov vtedajšej federácie. Deklaráciu prijal slovenský parlament po volebnom víťazstve Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) v súlade s jeho programom a s programom Slovenskej národnej strany (SNS).

Podľa navrhovateľov to bolo v čase, keď sa už nepredpokladali významnejšie zvraty v rokovaní medzi lídrami ODS Václavom Klausom a HZDS Vladimírom Mečiarom o ďalšom štátoprávnom usporiadaní ČSFR.

Na Slovensku sa politické grémium SNR tvorené predsedami poslaneckých klubov a predsedom SNR 13. júla 1992 zaoberalo Deklaráciou o zvrchovanosti SR a oznámilo, že dokument sa bude schvaľovať nadpolovičnou väčšinou hlasov poslancov. O štyri dni neskôr, 17. júla 1992 sa Deklarácia o zvrchovanosti SR prerokúvala v slovenskom parlamente.

Na slávnostnom zasadnutí SNR, ktoré viedol jej vtedajší predseda Ivan Gašparovič, sa zúčastnili ústavní činitelia - predstavitelia Federálneho zhromaždenia ČSFR a vlády ČSFR, cirkevní hodnostári a zahraniční hostia - poslanci Európskeho parlamentu. V rozprave vtedajší slovenský premiér Vladimír Mečiar označil prijatie deklarácie za kvalitatívny zlom, na ktorý Slováci čakali vyše 1000 rokov.

Vladimír Mečiar limitoval platnosť federálnej ústavy na Slovensku do dňa nadobudnutia účinnosti Ústavy SR. Obrátil sa aj na občanov ČR, ktorým oznámil, že cieľom Slovákov nie je a nikdy nebude prerušiť spolužitie s nimi. Vtedajší predseda Federálneho zhromaždenia (FZ) Michal Kováč prečítal posolstvo 56 poslancov zvolených v SR do FZ, ktorým sa pripojili k vyhláseniu deklarácie.

Na menovitom hlasovaní sa zo 150 poslancov SNR zúčastnilo 147. Z nich 113 hlasovalo za: 73 z Hnutia za demokratické Slovensko, 15 zo Slovenskej národnej strany a 25 zo Strany demokratickej ľavice (SDĽ). Proti bolo 24 poslancov: 17 z Kresťanskodemokratického hnutia a sedem z vtedajšieho Spolužitia. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov: šesť z bývalého Maďarského kresťanskodemokratického hnutia, traja zo SDĽ a jeden zo Spolužitia. V ten istý deň prezident ČSFR Václav Havel oznámil, že odstúpi z funkcie.

Na oslavu prijatia Deklarácie SNR o zvrchovanosti SR sa každoročne stretávajú viacerí občania pri vatrách, ktoré dostali názov Vatry zvrchovanosti. Tak pre niektorých občanov SR vznikla nová tradícia spojená so 17. júlom.

Text Deklarácie o zvrchovanosti SR

My, demokraticky zvolená Slovenská národná rada, slávnostne vyhlasujeme, že tisícročné úsilie slovenského národa o svojbytnosť sa naplnilo.

V tejto historickej chvíli deklarujeme prirodzené právo slovenského národa na sebaurčenie tak, ako to zakotvujú aj všetky medzinárodné dohody a zmluvy o práve národov na sebaurčenie.

Uznávajúc právo národov na sebaurčenie, vyhlasujeme, že aj my si chceme slobodne utvárať spôsob a formu národného a štátneho života, pričom budeme rešpektovať práva všetkých, každého občana, národov, národnostných menšín a etnických skupín, demokratické a humanistické odkazy Európy a sveta.

Touto deklaráciou Slovenská národná rada vyhlasuje zvrchovanosť Slovenskej republiky ako základ suverénneho štátu slovenského národa.

Gašparovič: V júli 1992 bolo o rozdelení ČSFR už rozhodnuté

V júli 1992, v čase začiatku rozhovorov o budúcom štátoprávnom usporiadaní Československa, bolo už prakticky rozhodnuté, že po všetkých rokovaniach s českou stranou dôjde k rozdeleniu ČSFR. Pri príležitosti 17. výročia prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR v Slovenskej národnej rade (SNR) to pre TASR povedal prezident Ivan Gašparovič,

"Išlo nám najmä o to, aby toto rozdelenie bolo na základe spoločnej vôle cestou federálneho zákona postaveného na demokratických princípoch s rešpektovaním národných a občianskych práv," vysvetlil.

Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky mala podľa neho práve z tohto pohľadu naznačiť prirodzené právo slovenského národa na sebaurčenie. "Nebol to žiaden dokument s právnou záväznosťou, ale bola to doslova 'deklarácia' vyzývajúca k podpore budúceho samostatného štátu Slovákov suverénnej a zvrchovanej Slovenskej republiky," upozornil prezident. Dodal, že v Slovenskej národnej rade Deklarácia nenašla jednoznačné porozumenie. "Jej schválenie naprieč celým politickým spektrom vo vtedajšom parlamente bolo politicky nepriechodné, nakoľko opozícia predstavovaná najmä KDH a MKDH so Spolužitím sa stavala proti rozdeleniu federálneho štátu," poznamenal Gašparovič.

Veľmi problematická bola podľa neho otázka referenda o rozdelení Česko-Slovenska najmä z hľadiska delenia majetku štátu. "Slovensko nemohlo vystúpiť zo spoločného zväzku na základe jednostranného rozhodnutia v referende. Som presvedčený, že by nás to poškodilo. Preto bolo potrebné prijať spoločný federálny zákon o zániku ČSFR," vyhlásil Gašparovič, podľa ktorého by mohol vzniknúť problém, ak by v jednej republike v referende o rozdelení federácie občania odpovedali kladne a v druhej republike by občania rozdelenie odmietli. "Nech by sa to stalo pred samotným rozhodnutím o zániku Česko-Slovenska, alebo aj po ňom," dodal.

"Verejná mienka potvrdzuje, že vznik dvoch samostatných štátov Slovenskej republiky a Českej republiky bol v prospech obidvoch národov. Vo všetkých oblastiach - politického, hospodárskeho i spoločenského života to prinieslo pozitíva do ďalšieho spolužitia našich bratských národov, a to najmä vo vzájomnej tolerancii a zodpovednosti k sebe i k ostatným," uzavrel prezident SR.

Slovenskí politici nemali k deklarácii jednotný postoj

Jediným bodom 3. schôdze Slovenskej národnej rady (SNR), ktorá sa konala 17. júla 1992, bolo vyhlásenie Deklarácie o zvrchovanosti SR. Poslanci po búrlivej rozprave presvedčivou väčšinou hlasov schválili návrh deklarácie, ktorú prečítal predseda SNR Ivan Gašparovič.

Zo 147 prítomných poslancov hlasovalo 113 za jej prijatie, proti sa vyslovilo 24 a 10 poslancov sa zdržalo. Po skončení schôdze sa k niekoľkým stovkám manifestujúcich pred budovou SNR prihovoril Vladimír Mečiar so slovami: "Sľúbili sme vám zvrchovanosť do konca júla a sľub sme dodržali."

Pri príležitosti 17. výročia vyhlásenia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenska prinášame výroky politikov, publikované bezprostredne po jej schválení v denníkoch Pravda a Práca.

Denník Pravda uverejnil výroky vtedajšieho premiéra SR Vladimíra Mečiara (HZDS), podpredsedu SNR Jozefa Prokeša (SNS), poslancov SNR Vojtecha Bugára (MKDH), Milana Ftáčnika (SDĽ), Františka Mikloška (KDH), Jána Holčíka (predseda DS), Jozefa Markuša (predseda Matice slovenskej). Svoj odmietavý názor k prijatiu deklarácie vyjadril v denníku Práca Ján Čarnogurský (predseda KDH).

Vladimír Mečiar (HZDS) konštatoval: "Deklarujeme stupeň intelektuálnej zrelosti slovenskej spoločnosti, ktorá je schopná vziať osud do svojich rúk. Deklarácia je politickým aktom, nie je konštitučným aktom a nevzniká ňou samostatný štát."

Jozef Prokeš, podpredseda SNR (SNS): "Je to oznámenie nielen občanom SR, ale do celého sveta, že preberáme do vlastných rúk právo rozhodnúť o sebe. Ide o politickú deklaráciu. Právny stav, ktorý tu momentálne existuje, sa nezmení, my chceme o svojej budúcnosti rozhodnúť sami, bez zasahovania kohokoľvek iného."

Vojtech Bugár (MKDH): "Je to prvý krok k samostatnosti Slovenska. Čelní politici hovorili, že to je len politická deklarácia a nič viac. V takom prípade však nebola potrebná, lebo aj súčasne platná ústava obsahuje princíp zvrchovanosti. Na druhej strane bol odmietnutý náš návrh, aby to nebola len deklarácia zvrchovanosti slovenského národa, ale všetkých občanov SR. Aj z toho vidno, ako sa s našou menšinou bude zaobchádzať pri schvaľovaní Ústavy SR."

Podľa slov Milana Ftáčnika (SDĽ) "... deklarácia má politický a tak trochu možno aj psychologický prínos. Samozrejme, nemá právny charakter, lebo to nebolo jej cieľom. Jednoducho, slobodne zvolená SNR v súlade s tým, čo obsahujú platné federálne ústavné zákony vyjadrila odhodlanie rozhodovať sama o budúcnosti Slovenska a o budúcnosti česko-slovenských vzťahov".

František Mikloško (KDH): "Pred dvoma dňami predseda českej vlády oznámil, že scenár dohody medzi HZDS a ODS sa plní, to, čo sa dnes odohralo, je napĺňanie scenára. Zdá sa, že na slovenskej strane sa dáva väčší dôraz na slávnostné kroky. Je to však cesta, ktorá vedie k rozdeleniu štátu."

"Deklarácia rok mešká." Týmito slovami ocenil predseda Demokratickej strany Ján Holčík úsilie HZDS pri prijatí Deklarácie o zvrchovanosti SR. Ako dôvod tohto meškania uviedol vtedajšie odmietavé stanovisko ODÚ a KDH. Dodal, že text deklarácie vychádza z komunistickej ústavy, kde však táto otázka bola oveľa dôslednejšie prepracovaná.

Jozef Markuš, predseda Matice slovenskej: "Prihlásili sme sa k vlastnej štátnosti. Netreba dramatizovať rozdelenie na dva samostatné štáty. Pri korektných, dobrých vzťahoch spolupráce a ekonomickej integrácie, pri konfederácii alebo nejakej voľnej únii sa netreba obávať obrovských bariér na rieke Morave."

Ku kritikom vyhlásenia deklarácie patril Ján Čarnogurský, vtedajší predseda KDH. Deklarácia podľa jeho slov neprináša nič nové, ale treba si položiť otázku, prečo tieto veci, už dávno nielen deklarované, ale aj zakotvené v ústave, teraz opätovne deklaruje a označuje sa dokonca za historickú.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako si vybrať ten
  3. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  5. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  6. Žilina Voce Magna 2017 – Medzinárodná súťaž zborového umenia
  7. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár
  8. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  10. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  1. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako si vybrať ten
  2. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  3. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  4. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  5. Príďte na Deň otvorených dverí v Novom Ružinove
  6. Študenti sa rozhodli zmeniť svoju školu
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  9. Samsung Galaxy Note8 umožňuje tvoriť veľké veci
  10. IMMOFINANZ spúšťa medzinárodnú reklamnú kampaň retailovej značky
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 013
  2. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 6 612
  3. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 2 685
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 299
  5. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 743
  6. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 654
  7. Päť mýtov, ktoré ste počuli. A možno aj uverili 1 397
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 918
  9. Kedy sa refinancovanie oplatí? 903
  10. Všetko, čo by ste mali vedieť o umelom oplodnení 828

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Návrat Ščurka z basy k hokeju: vražda, klamstvá aj podozrenie z korupcie

Pôvodne mu hrozilo až 20 rokov. Prečo dostal hokejista Ščurko za brutálnu vraždu rozhodcu Mareka Liptaja len mierny trest.

ŠPORT

Saganov debut na MS: žalúdočné problémy a hnev

Sagana čakajú ôsme majstrovstvá sveta.

SVET

Účtenky frustrujú podnikateľov, no Babišovi lákajú voličov

Sociálni demokrati o registračných pokladniciach hovoria 20 rokov.

SVET

Silné zemetrasenie v centrálnej časti Mexika má už 149 obetí

Tisíce ľudí utekali ulicami, padali aj budovy.

Neprehliadnite tiež

Domov

Žiláková na fondy vplyv nemá, na ľudí okolo áno

Sekcia, ktorú vedie Denisa Žiláková, nemá priamy dosah na rozdeľovanie eurofondov. Môže však vplývať na ľudí, ktorí sa v prostredí pohybujú.

Domov

Vojenskí tajní napichnú, koho chcú, takmer vždy. Kontrola odpočúvania sa zasekla

Kontrolu odpočúvania si opozícia nevie predstaviť bez bývalého ministra SaS Galka, ktorý skončil práve pre škandál s odposluchmi. Spor o jeho nomináciu trvá už rok.

Domov

Vydavateľstvo Tatran je podľa Maďariča živým kultúrnym dedičstvom

Vydavateľstvo Tatran oslávilo 70. výročie svojho založenia.

Domov

Lekári sa znova nedohodli so štátnou poisťovňou ani s Dôverou

Ambulantní lekári sa na podmienkach ďalšej spolupráce s poisťovňami nedohodli.