SME
Sobota, 16. január, 2021 | Meniny má KristínaKrížovkyKrížovky

Pred sedemnástimi rokmi bola prijatá Deklarácia o zvrchovanosti SR

Dnes si pripomíname Deň prijatia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Slovenská národná rada ju schválila v roku 1992 v rámci bývalej Českej a Slovenskej federatívnej republiky a vyhlásila ňou zvrchovanosť Slovenskej republiky.

BRATISLAVA. Dnes si pripomíname Deň prijatia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Slovenská národná rada (SNR) ju schválila v roku 1992 v rámci bývalej Českej a Slovenskej federatívnej republiky a vyhlásila ňou zvrchovanosť Slovenskej republiky. Deň prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR 17. júl je na základe zákona Národnej rady SR č. 241/1993 Z. z. z 20. októbra 1993 Pamätným dňom SR. TASR v tejto súvislosti vydáva krátky prehľad jej vzniku.

Po júnových voľbách v roku 1992 sa ODS a HZDS, najsilnejšie a víťazné politické subjekty v Čechách a na Slovensku dohodli na vzájomných rokovaniach o riešení štátoprávnych problémov vtedajšej federácie. Deklaráciu prijal slovenský parlament po volebnom víťazstve Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) v súlade s jeho programom a s programom Slovenskej národnej strany (SNS).

Podľa navrhovateľov to bolo v čase, keď sa už nepredpokladali významnejšie zvraty v rokovaní medzi lídrami ODS Václavom Klausom a HZDS Vladimírom Mečiarom o ďalšom štátoprávnom usporiadaní ČSFR.

Na Slovensku sa politické grémium SNR tvorené predsedami poslaneckých klubov a predsedom SNR 13. júla 1992 zaoberalo Deklaráciou o zvrchovanosti SR a oznámilo, že dokument sa bude schvaľovať nadpolovičnou väčšinou hlasov poslancov. O štyri dni neskôr, 17. júla 1992 sa Deklarácia o zvrchovanosti SR prerokúvala v slovenskom parlamente.

Na slávnostnom zasadnutí SNR, ktoré viedol jej vtedajší predseda Ivan Gašparovič, sa zúčastnili ústavní činitelia - predstavitelia Federálneho zhromaždenia ČSFR a vlády ČSFR, cirkevní hodnostári a zahraniční hostia - poslanci Európskeho parlamentu. V rozprave vtedajší slovenský premiér Vladimír Mečiar označil prijatie deklarácie za kvalitatívny zlom, na ktorý Slováci čakali vyše 1000 rokov.

Vladimír Mečiar limitoval platnosť federálnej ústavy na Slovensku do dňa nadobudnutia účinnosti Ústavy SR. Obrátil sa aj na občanov ČR, ktorým oznámil, že cieľom Slovákov nie je a nikdy nebude prerušiť spolužitie s nimi. Vtedajší predseda Federálneho zhromaždenia (FZ) Michal Kováč prečítal posolstvo 56 poslancov zvolených v SR do FZ, ktorým sa pripojili k vyhláseniu deklarácie.

Na menovitom hlasovaní sa zo 150 poslancov SNR zúčastnilo 147. Z nich 113 hlasovalo za: 73 z Hnutia za demokratické Slovensko, 15 zo Slovenskej národnej strany a 25 zo Strany demokratickej ľavice (SDĽ). Proti bolo 24 poslancov: 17 z Kresťanskodemokratického hnutia a sedem z vtedajšieho Spolužitia. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov: šesť z bývalého Maďarského kresťanskodemokratického hnutia, traja zo SDĽ a jeden zo Spolužitia. V ten istý deň prezident ČSFR Václav Havel oznámil, že odstúpi z funkcie.

Na oslavu prijatia Deklarácie SNR o zvrchovanosti SR sa každoročne stretávajú viacerí občania pri vatrách, ktoré dostali názov Vatry zvrchovanosti. Tak pre niektorých občanov SR vznikla nová tradícia spojená so 17. júlom.

Text Deklarácie o zvrchovanosti SR

My, demokraticky zvolená Slovenská národná rada, slávnostne vyhlasujeme, že tisícročné úsilie slovenského národa o svojbytnosť sa naplnilo.

V tejto historickej chvíli deklarujeme prirodzené právo slovenského národa na sebaurčenie tak, ako to zakotvujú aj všetky medzinárodné dohody a zmluvy o práve národov na sebaurčenie.

Uznávajúc právo národov na sebaurčenie, vyhlasujeme, že aj my si chceme slobodne utvárať spôsob a formu národného a štátneho života, pričom budeme rešpektovať práva všetkých, každého občana, národov, národnostných menšín a etnických skupín, demokratické a humanistické odkazy Európy a sveta.

Touto deklaráciou Slovenská národná rada vyhlasuje zvrchovanosť Slovenskej republiky ako základ suverénneho štátu slovenského národa.

Gašparovič: V júli 1992 bolo o rozdelení ČSFR už rozhodnuté

V júli 1992, v čase začiatku rozhovorov o budúcom štátoprávnom usporiadaní Československa, bolo už prakticky rozhodnuté, že po všetkých rokovaniach s českou stranou dôjde k rozdeleniu ČSFR. Pri príležitosti 17. výročia prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR v Slovenskej národnej rade (SNR) to pre TASR povedal prezident Ivan Gašparovič,

"Išlo nám najmä o to, aby toto rozdelenie bolo na základe spoločnej vôle cestou federálneho zákona postaveného na demokratických princípoch s rešpektovaním národných a občianskych práv," vysvetlil.

Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky mala podľa neho práve z tohto pohľadu naznačiť prirodzené právo slovenského národa na sebaurčenie. "Nebol to žiaden dokument s právnou záväznosťou, ale bola to doslova 'deklarácia' vyzývajúca k podpore budúceho samostatného štátu Slovákov suverénnej a zvrchovanej Slovenskej republiky," upozornil prezident. Dodal, že v Slovenskej národnej rade Deklarácia nenašla jednoznačné porozumenie. "Jej schválenie naprieč celým politickým spektrom vo vtedajšom parlamente bolo politicky nepriechodné, nakoľko opozícia predstavovaná najmä KDH a MKDH so Spolužitím sa stavala proti rozdeleniu federálneho štátu," poznamenal Gašparovič.

Veľmi problematická bola podľa neho otázka referenda o rozdelení Česko-Slovenska najmä z hľadiska delenia majetku štátu. "Slovensko nemohlo vystúpiť zo spoločného zväzku na základe jednostranného rozhodnutia v referende. Som presvedčený, že by nás to poškodilo. Preto bolo potrebné prijať spoločný federálny zákon o zániku ČSFR," vyhlásil Gašparovič, podľa ktorého by mohol vzniknúť problém, ak by v jednej republike v referende o rozdelení federácie občania odpovedali kladne a v druhej republike by občania rozdelenie odmietli. "Nech by sa to stalo pred samotným rozhodnutím o zániku Česko-Slovenska, alebo aj po ňom," dodal.

"Verejná mienka potvrdzuje, že vznik dvoch samostatných štátov Slovenskej republiky a Českej republiky bol v prospech obidvoch národov. Vo všetkých oblastiach - politického, hospodárskeho i spoločenského života to prinieslo pozitíva do ďalšieho spolužitia našich bratských národov, a to najmä vo vzájomnej tolerancii a zodpovednosti k sebe i k ostatným," uzavrel prezident SR.

Slovenskí politici nemali k deklarácii jednotný postoj

Jediným bodom 3. schôdze Slovenskej národnej rady (SNR), ktorá sa konala 17. júla 1992, bolo vyhlásenie Deklarácie o zvrchovanosti SR. Poslanci po búrlivej rozprave presvedčivou väčšinou hlasov schválili návrh deklarácie, ktorú prečítal predseda SNR Ivan Gašparovič.

Zo 147 prítomných poslancov hlasovalo 113 za jej prijatie, proti sa vyslovilo 24 a 10 poslancov sa zdržalo. Po skončení schôdze sa k niekoľkým stovkám manifestujúcich pred budovou SNR prihovoril Vladimír Mečiar so slovami: "Sľúbili sme vám zvrchovanosť do konca júla a sľub sme dodržali."

Pri príležitosti 17. výročia vyhlásenia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenska prinášame výroky politikov, publikované bezprostredne po jej schválení v denníkoch Pravda a Práca.

Denník Pravda uverejnil výroky vtedajšieho premiéra SR Vladimíra Mečiara (HZDS), podpredsedu SNR Jozefa Prokeša (SNS), poslancov SNR Vojtecha Bugára (MKDH), Milana Ftáčnika (SDĽ), Františka Mikloška (KDH), Jána Holčíka (predseda DS), Jozefa Markuša (predseda Matice slovenskej). Svoj odmietavý názor k prijatiu deklarácie vyjadril v denníku Práca Ján Čarnogurský (predseda KDH).

Vladimír Mečiar (HZDS) konštatoval: "Deklarujeme stupeň intelektuálnej zrelosti slovenskej spoločnosti, ktorá je schopná vziať osud do svojich rúk. Deklarácia je politickým aktom, nie je konštitučným aktom a nevzniká ňou samostatný štát."

Jozef Prokeš, podpredseda SNR (SNS): "Je to oznámenie nielen občanom SR, ale do celého sveta, že preberáme do vlastných rúk právo rozhodnúť o sebe. Ide o politickú deklaráciu. Právny stav, ktorý tu momentálne existuje, sa nezmení, my chceme o svojej budúcnosti rozhodnúť sami, bez zasahovania kohokoľvek iného."

Vojtech Bugár (MKDH): "Je to prvý krok k samostatnosti Slovenska. Čelní politici hovorili, že to je len politická deklarácia a nič viac. V takom prípade však nebola potrebná, lebo aj súčasne platná ústava obsahuje princíp zvrchovanosti. Na druhej strane bol odmietnutý náš návrh, aby to nebola len deklarácia zvrchovanosti slovenského národa, ale všetkých občanov SR. Aj z toho vidno, ako sa s našou menšinou bude zaobchádzať pri schvaľovaní Ústavy SR."

Podľa slov Milana Ftáčnika (SDĽ) "... deklarácia má politický a tak trochu možno aj psychologický prínos. Samozrejme, nemá právny charakter, lebo to nebolo jej cieľom. Jednoducho, slobodne zvolená SNR v súlade s tým, čo obsahujú platné federálne ústavné zákony vyjadrila odhodlanie rozhodovať sama o budúcnosti Slovenska a o budúcnosti česko-slovenských vzťahov".

František Mikloško (KDH): "Pred dvoma dňami predseda českej vlády oznámil, že scenár dohody medzi HZDS a ODS sa plní, to, čo sa dnes odohralo, je napĺňanie scenára. Zdá sa, že na slovenskej strane sa dáva väčší dôraz na slávnostné kroky. Je to však cesta, ktorá vedie k rozdeleniu štátu."

"Deklarácia rok mešká." Týmito slovami ocenil predseda Demokratickej strany Ján Holčík úsilie HZDS pri prijatí Deklarácie o zvrchovanosti SR. Ako dôvod tohto meškania uviedol vtedajšie odmietavé stanovisko ODÚ a KDH. Dodal, že text deklarácie vychádza z komunistickej ústavy, kde však táto otázka bola oveľa dôslednejšie prepracovaná.

Jozef Markuš, predseda Matice slovenskej: "Prihlásili sme sa k vlastnej štátnosti. Netreba dramatizovať rozdelenie na dva samostatné štáty. Pri korektných, dobrých vzťahoch spolupráce a ekonomickej integrácie, pri konfederácii alebo nejakej voľnej únii sa netreba obávať obrovských bariér na rieke Morave."

Ku kritikom vyhlásenia deklarácie patril Ján Čarnogurský, vtedajší predseda KDH. Deklarácia podľa jeho slov neprináša nič nové, ale treba si položiť otázku, prečo tieto veci, už dávno nielen deklarované, ale aj zakotvené v ústave, teraz opätovne deklaruje a označuje sa dokonca za historickú.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  2. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  10. Slovaktual umožní všetkým zamestnancom bezplatné testovanie
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 19 981
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 13 826
  3. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 11 034
  4. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 8 198
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 8 113
  6. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 7 486
  7. Riaditeľ VÚB: Udržateľnosť chceme vsadiť do DNA nášho podnikania 6 673
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 637
  9. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 633
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 210
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Banská Bystria eviduje takmer 9-tisíc záujemcov o testovanie

Dnes ráno sa otvorilo 12 odberných miest- Testovanie bude trvať dva dni.

Žilinský biskup Tomáš Galis.

Ministerstvo obrany zatiaľ neuvažuje o povinnej vojenskej službe

Povinnú službu nevyžadujú potreby štátu a zároveň o ňu nejaví záujem ani verejnosť.

Ilustračné foto.
Testovanie v areáli oceliarní.