Rozhodli sme sa zistiť, čo na to čerstvá jazerná celebrita.
Možno by sa vám mohlo zdať, že písať reportáž o bežnom dni na Štrbskom plese je niečo ako robiť gastronomickú recenziu na bryndzové halušky. Veď to predsa každý pozná.
Fakty o Štrbskom plese
Nachádza sa v nadmorskej výške 1 346 m n. m. Má rozlohu 19,76 ha, maximálnu hĺbku 26 m, dĺžku 640 m a šírku 600 m Priemerne 155 dní v roku je pokryté ľadom Je to druhá najväčšia prirodzená vodná nádrž na Slovensku Nevteká doň ani z neho nevyteká nijaký povrchový potok Prítok do jazera je zo spodných vôd a to isté platí aj pri odtoku Jazero v terajšej podobe vzniklo približne pred 300 rokmi V jazere žije vzácna ryba - síh maréna, ktorej čistá forma sa už pravdepodobne nikde inde v prírode nenachádza zdroj - sk.wikipedia.org
„No veru, ja o ňom toho veľa neviem," hovorí recepčná z popradského hotela, kde isto strašia duchovia socpopových muzikantov. „A odkiaľ ste?" - pýtam sa. „No odtiaľto z Popradu, ale na plese som bola raz v živote, a takých je nás tu viac," priznáva zahanbene, tak jej aspoň hovorím o nominácii. Tvári sa, že ju to teší.
Za vodou? Manažér Juraj Iždinský vie toho viac. „Štrbské pleso je dobré na turistiku a romantiku. Hviezdy sú z plesa krásne. Na zábavu to veľmi nie je," hovorí. Juraj je absolvent hotelovej školy, tak sa pýtam na jeho odborný názor na úroveň reštauračných služieb. „Z roka na rok sa zlepšujú, keď si človek chce dať kávu alebo jedlo, už mu to nepokazí dojem z krásnej prírody ako kedysi," zdôrazňuje. „Ešte to potrvá, kým to bude tip-top, ale snaha je viditeľná."
A ak by sa niekomu zdalo na plese príliš lacno, nedávno otvorili prvý päťhviezdičkový hotel na Slovensku Kempinski, pôvodne liečebný dom Hviezdoslav. Ak je niekto za vodou, bude tu pri druhej najväčšej slovenskej prírodnej nádrži určite spokojný.
Prvé dojmy Vláčik, ktorý vás na pleso odvezie z Popradu, nám hanbu neurobí. Luxusný, s veľkými čistými oknami, ktoré poskytujú skvelý výhľad. Mladý turista s priateľkou je fascinovaný a fotí novou zrkadlovkou. Pri päťdesiatom druhom zábere prestávam počítať. Utáraný zvukový záznam neustále melie ženským hlasom v troch jazykoch.
Pozerám, že v móde sú turistické teleskopické palice, veľa ľudí ich má pripevnené k batohu.
Vystúpite na Štrbskom plese a víta vás Czech pub & Coffee. „Môj muž sa volá Čech, a je pôvodom z Česka, hovorí mi spolumajiteľka, keď mi dáva kávu. A okrem toho sem chodí veľa Čechov, takže názov je, myslím, v poriadku." Pýtam sa aj na návštevnosť plesa. „Je to citeľne horšie ako predošlé roky," hovorí. „Prechod na euro spôsobil, že kurz prestal byť pre nich výhodný a už sem až tak nechodia. Hádam nám nominácia na prírodnú krásu sveta pomôže."
Prechádzka Po lepkavom bratislavskom dusne pôsobí povetrie ako balzam. Veď aj sme 1346 metrov nad morom. Je ráno, takže na prechádzku okolo jazera sa len začínajú vydávať skupinky návštevníkov. Jedna obzvlášť veľká razom mení veľký balvan na trojgeneračné skalisko. Iniciátorom rodinného zájazdu je pár z Brna. „Boli sme tu pred dvadsiatimi piatimi rokmi a páčilo sa nám tu tak, že sme to chceli ukázať aj našim deťom a vnúčatám," hovorí a syn dodáva, že si nevie zvyknúť na euro a že pár mincí má takú veľkú hodnotu. Po češtine počuť najviac nemčinu, slovenčinu len zriedkavo.
Zhlboka dýchajúc sa presúvam na opačnú stranu jazera, kde sú hotely Kempinski, Jánošík a Kriváň. Tu už sa ozývajú zvuky, ktoré sa do prírody príliš nehodia.
Táto strana je stavenisko. Ťažké stroje víria prach a budujú sklené kocky. Zvnútra z luxusných apartmánov bude určite výhľad krásny, horšie to bude opačne. Stroje odídu, stavby zostanú. „Vôbec sa mi tie stavby nepáčia, je to neorganické, ale to sú určite iné záujmy," hovorí Alena. Pochádza z Liptova, býva v Bratislave. Do Tatier chodí pravidelne a Štrbské pleso nikdy neobíde. Momentálne je tu aj s dcérou Martinou, vysokoškoláčkou. „A vždy si musíme dať niečo v slovenskej reštaurácii, varia tu výborne."
Kedysi a teraz „Každý večne hovorí, že v Tatrách chýbajú služby," hovorí Petra. „Je to svätá pravda, ale týka sa to celého Slovenska vrátane Bratislavy." Petra mala 26 rokov ako trvalé bydlisko uvedené Štrbské pleso, strávila tu väčšinu života. Hovorí o krásnom detstve, šiškových vojnách, jeseni s neskutočnými farbami, keď na chodníkoch stretávali medvede a pod oknami im chodili jelene, o nekonečnom odpratávaní snehu (vo Vysokých Tatrách sú podľa milého vtipu len dve obdobia - zima a hnusná zima, aby sme použili slušný variant), o korčuľovaní na plese, kým nenapadol sneh. „Bol to koniec sveta, aspoň tak sme hovorili, lebo sa každý vrátil tou istou cestou, ako prišiel, a ďalej sa autom ísť nedalo. Dnes si tu pripadám ako turista - všetko je cudzie. Ale snažím sa byť optimistkou a verím, že jedného dňa to bude zasa veľmi pekné miesto."
Krajiny detstva Ale krajiny detstva poväčšine zostávajú už len v našich mysliach. Celý svet je iný, nielen Štrbské pleso.
Obchádzam požičovňu člnkov - zrušili ju v roku 1983 a obnovili až minulý rok. Cestička okolo jazera zasa mieri do lesa. V tôni sa vášnivo objíma zamilovaný párik. Majú určite viac ako päťdesiat rokov. Tiež sa vrátili do krajiny mladosti. Hluk stavebných strojov sa stráca v diaľke a pokoja pribúda. Malý chlapec pri brehu obdivuje húfy asi dvadsaťcentimetrových rýb. Možno sú to vzácne sih marény, ktoré pochádzajú z poľského jazera Miedwie a v čistej forme sa pravdepodobne už inde v prírode nenachádzajú.
Pán v seniorskom veku, ktorému chôdza už robí vážne problémy, hovorí svojej dcére, ako trénoval beh okolo jazera a obehol ho aj trikrát. Štrbské pleso je nádrž nostalgie. V jeho ľadovcovej vode sú ako v jantári zaliate spomienky mnohých z nás.
Odchádzam. Stánkari predávajú gýče, jeden hovorí po rusky. Spomenul som si na fosforeskujúce dreváčiky môjho detstva. Okolo prebehla s veľkým rachotom a smradom štvorkolka.
Beata
Balogová
