BRATISLAVA. Koaličná ĽS-HZDS trvá na svojom negatívnom postoji voči Špecializovanému trestnému súdu (ŠTS) v Pezinku a je pripravená zbierať podpisy poslancov Národnej rady SR potrebné na podanie podnetu na Ústavný súd SR (ÚS).
Pre TASR to povedal člen ĽS-HZDS Jozef Halecký potom, ako bol v piatok (17.7.) v Zbierke zákonov publikovaný nález ÚS o protiústavnosti Špeciálneho súdu (ŠS). To znamenalo zánik tejto inštitúcie, no poslanci už skôr schválili zákon o ŠTS, ktorý na jeho činnosť s cieľom zachovať kontinuitu plynule nadviazal.
"Strana trvá na tom, že zákon o ŠTS dá na posúdenie ÚS. Podpisy sa budú hľadať medzi poslancami iných koaličných strán a bude snaha získať tých, ktorí majú určité pochybnosti," vysvetlil. Halecký však nevedel povedať, ako dlho môže zbieranie podpisov trvať, ale "snaha bude, aby to bolo čím skôr podané na ÚS". ĽS-HZDS má v parlamente 15 poslancov, na podanie podnetu je však potrebné odovzdať 30 podpisov.
Spoliehajú sa na podporu SNS
S alternatívou, že by sa hnutiu nepodarilo získať pre túto iniciatívu dostatočnú podporu, ĽS-HZDS nepočíta. "Uvidíme ale, aký bude ďalší priebeh," avizoval poslanec Halecký. Najväčší potenciál na získanie podpisov pritom vidí najmä v radoch SNS. Úspech by však podľa jeho slov mohli zaznamenať aj u časti poslancov najsilnejšej strany Smer-SD. Ako tvrdí, malo by ísť najmä o tých, ktorí podporili aj podanie na ÚS týkajúce sa postavenia Špeciálneho súdu. Práve na jeho základe bol vydaný verdikt o protiústavnosti ŠS.
Halecký v tejto súvislosti zopakoval, že ĽS-HZDS za správnejšie a ústavnejšie riešenie ako vznik ŠTS považuje vytvorenie špecializovaných senátov pri krajských súdoch. O takejto alternatíve hovorila pred časom aj podpredsedníčka SNS Anna Belousovová.
Predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj pre TASR reagoval, že otázka podpory aktivity ĽS-HZDS zo strany národniarov je zatiaľ predčasná. "Pokiaľ koaličný partner chce niečo riešiť, je tu samozrejme priestor na rokovanie, ale to je parketa pre predsedov strán," konštatoval. Ubezpečil, že členovia SNS zatiaľ podpisy pod takýto podnet nedávali. "Nebudem sa vyjadrovať za seba, musíme postupovať spoločne," odvetil na otázku, či by on sám podnet podpísal.
Mečiar stále neprezradil kto podpíše
Väčšina poslancov za SNS 18. júna počas hlasovania o ŠTS tento zákon napriek prezentovaným výhradám podporila. Z prítomných zástupcov SNS bol proti len Rudolf Pučik a zdržal sa Valentín Švidroň. Za právnu normu hlasovali okrem opozície aj všetci prítomní poslanci Smeru-SD. Najvýraznejší kritik ŠTS, šéf ĽS-HZDS Vladimír Mečiar, sa však s niektorými spolustraníkmi pri hlasovaní zdržal.
Ako neskôr vysvetlil, došlo k omylu, keďže boli v domnienke, že sa ešte rozhoduje o pozmeňovacích návrhoch. Líder hnutia pritom už skôr avizoval, že otázku podpisov už konzultoval s viacerými členmi parlamentu. "Áno, je 30 poslancov odhodlaných podpísať takéto podanie," povedal pre TASR 17. júna. Kto mu dodá zvyšné podpisy, však nechcel prezradiť.
Ústavný súd SR v publikovanom náleze o ŠS okrem iného uvádza, že jeho zrušenie nemá vplyv na rozsudky, ktoré už tento súd vydal. Ako problematické prvky v tejto v súčasnosti už neexistujúcej inštitúcii označil povinnosť špeciálnych sudcov podrobovať sa previerke Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), ako aj neprimerané ohodnotenie sudcov. Úrad špeciálnej prokuratúry však podľa ÚS nie je v rozpore s Ústavou SR.
Tieto časti sa snažili odstrániť autori zákona o zriadení ŠTS. Okrem iného sa tak znížil príplatok ku mzde sudcov zo šesťnásobku priemerného platu v národnom hospodárstve na dvojnásobok. Zrušila sa aj podmienka, podľa ktorej bolo možné na ŠS prideliť len sudcu, ktorý mal previerku NBÚ na stupeň "prísne tajné".
