BRATISLAVA. Práve hodnotenia Národného lesníckeho centra, štátneho podniku Lesy SR a Združenia vlastníkov neštátnych lesov stáli za Informáciou o aktuálnom stave smrečín a lykožrútovej kalamity na Slovensku, ktorú Becík predložil kabinetu.
"Títo odborníci majú absolútne právo vyjadrovať sa k súčasnému stavu smrečín a všetci ostatní zainteresovaní, ktorí - si dovolím povedať, majú právo čo do toho hovoriť, je potrebné, aby sa obrátili na tieto inštitúcie a s nimi tieto veci konzultovali," zhodnotil minister.
Vylúčil neštátnych ochranárov
Zámer ministerstva aktívne zasiahnuť a vyťažiť kalamitné drevo z chránených oblastí z dôvodu rozšírenia lykožrúta kritizujú ochranári. "Ja si vážim nezávislé organizácie, vážim si tretí sektor, vážim si názor občanov, lebo lesy sú tu pre budúce generácie, sú to naše pľúca, ale na druhej strane, aby do toho hovoril každý, aj nezainteresovaný... To sú veci, ktoré by naozaj dnes stáli za to, aby sa k tomu odborníci s plnou zodpovednosťou ďaleko efektívnejšie vyjadrili," vysvetlil Becík, prečo sa na správe nepodieľali neštátni ochranári.
Podľa neho, ak sa citlivo a odborne nezasiahne aj v chránených územiach s najvyšším stupňom ochrany, tak o 20 rokov môžeme ukazovať namiesto smrečín suché pne. "Zásah do prírody musí byť odkonzultovaný veľmi citlivo, ale na druhej strane nemôže to byť urobené na základe toho, že my nabudíme v spoločnosti atmosféru, že urobme živú reťaz a budeme bojovať proti odbornosti," skonštatoval minister pôdohospodárstva.
Za všetko môže kalamita
Podľa Becíkovej správy má rozmach nepriateľa smrekových lesov, lykožrúta, na svedomí neodstránenie následkov veterných kalamít z rokov 2002 a 2004. Prvá poškodila smrekové porasty najmä v okresoch Poprad, Kežmarok a Brezno. Nepatrila k najväčším, ale podľa ministerstva odstraňovanie jej následkov a realizáciu účinných obranných opatrení už komplikovalo neudelenie súhlasu orgánov štátnej správy ochrany prírody a krajiny na spracovanie kalamitného dreva najmä v TANAP-e.
"Veterná smršť 19. novembra 2004 poškodila viac ako 5,3 mil. kubických metrov drevnej hmoty. Spracovanie kalamitného dreva na plochách so sústredenou kalamitou s nižším stupňom ochrany prebiehalo úspešne a do konca roku 2005 bolo spracovaných až 80 percent drevnej hmoty," uviedol v informácií rezort pôdohospodárstva. Orgány štátnej správy ochrany prírody a krajiny sa rozhodli na území s piatym stupňom ochrany ponechať kalamitné drevo v objeme 212 000 m3.
"Na ostatných územiach rozhodli o ponechaní 10 až 30 percent nespracovanej kalamitnej hmoty s objemom približne 420 000 m3," píše sa ďalej. Podľa rezortu pôdohospodárstva tieto rozhodnutia prispeli k urýchleniu procesu rozpadu smrečín tým, že sa vytvorili vhodné podmienky pre premnoženie podkôrneho hmyzu. "V nespracovanom kalamitnom dreve sa vyvinuli v rokoch 2005 až 2008 dve až tri generácie lykožrútov ročne, ktoré v týchto rokoch napadli okolité, dovtedy nepoškodené lesné porasty," informuje materiál.
