BRATISLAVA. Prvá podpredsedníčka SNS Anna Belousovová je presvedčená, že Slovenská republika je rajom pre národnostné menšiny, ktoré sa tu majú dobre a požívajú vysoký nadštandard svojich práv. Uviedla to pre TASR ako reakciu na dnešné vyhlásenie maďarského parlamentu, ktorým žiada Slovensko zrušiť schválenú novelu zákona o štátnom jazyku.
SNS sa bude podľa jej slov zasadzovať, aby sa na pôde Európskeho parlamentu konala odborná konferencia na tému Práva národnostných menšín a ich dodržiavanie v krajinách EÚ. "Už teraz som si istá, že SR poskytuje taký štandard práv pre menšiny, ktoré sú pre mnohé štáty EÚ s Maďarskom na čele nedosiahnuteľnou métou," zdôraznila.
Zaráža ju, že s takouto žiadosťou prišiel štát, ktorý v rozpore s medzinárodným právom a dobrými susedskými vzťahmi vytvoril Fórum poslancov Karpatskej kotliny (FPKK) ako súčasť parlamentu. "Poslancom, ktorí prijali spomínané vyhlásenie, treba jasne povedať, že SR už veľmi dávno nie je súčasťou Uhorska a tí, ktorí hlasovali za jazykový zákon, nie sú členmi FPKK. Nemajú právo určovať úlohy poslancom zákonodarného zboru svojprávneho samostatného Slovenska," zdôraznila Belousovová. Tvrdí, že zdravý rozum ostáva stáť nad tým, čo sa v Maďarsku deje. "Tento posledný výstup je naozaj niečo nepochopiteľné," podčiarkla.
Pre SMK je podľa jej predsedu Pála Csákyho dôležité, že dnešné vyhlásenie podpísala každá politická strana maďarského parlamentu. "Mali na to právo na základe základnej slovensko-maďarskej zmluvy. Stále hovoríme, že prijatý zákon bude zdrojom napätia aj v budúcnosti," upozornil s tým, že o novele zákona o štátnom jazyku sa bude rokovať aj v Európskom parlamente a v ďalších európskych inštitúciách. "SMK urobí všetko pre to, aby bol tento zákon v budúcnosti zmenený," poznamenal. Csáky už požiadal právnikov, aby do 20. augusta pripravili návrh podania na Ústavný súd SR. Vysvetlil, že by sa mal týkať činnosti jazykovej polície a pokút, keďže tieto otázky sú pre nich neprijateľné. Následne chcú o stanovisko a podporu požiadať zvyšné dve opozičné strany. Či by prípadne podporili podobnú iniciatívu zo strany poslancov NR SR za Most-Híd Csáky poznamenal, že SMK bude mať vlastný návrh, pričom sa na jeho účinnosti chcú spolupodieľať predovšetkým s SDKÚ-DS a KDH.
Šéf poslaneckého klubu SDKÚ-DS Stanislav Janiš pre TASR povedal, že je vnútornou vecou každého štátu a parlamentu prijímať zákony či vyhlásenia. "Teda ak maďarský parlament niečo prijal, tak prijal, ale Slovensko to v žiadnom prípade k ničomu nezaväzuje. Aby sa NR SR riadila žiadosťami maďarského parlamentu, tak to neprichádza do úvahy," zdôraznil opozičný poslanec. Ako pokračoval, on sám síce za novelu zákona o štátnom jazyku nehlasoval, "ale to, čo prijíma slovenský parlament, je nezávislé od toho, čo prijal maďarský a opačne. Má to len mediálny a možno medzinárodný dosah na vzťahy medzi SR a Maďarskom, ktoré, žiaľ, nie sú najlepšie a za tejto vlády sa zhoršili," konštatoval.
Martin Fronc (KDH) považuje akt maďarského zákonodarného zboru za neprimeranú reakciu i keď pripúšťa, že jazykový zákon má nedostatky. "Takýmto spôsobom sa nemá vyvíjať nátlak na suverénnu krajinu," uzavrel.
Podobný názor má aj poslanec Jozef Halecký (ĽS-HZDS). Podľa neho je neprípustné, aby cudzí parlament takouto formou zasahoval do záležitostí SR. "Takýto spôsob ku konkrétnym záverom viesť nemôže. Skôr vyvolá opačnú reakciu zo strany slovenského parlamentu averzívneho charakteru," povedal. Vidí istú otvorenú cestu pre diskusiu, maďarská strana však musí vyšpecifikovať, čo jej presne prekáža. Zároveň sa domnieva, že dnešný krok MR môže viesť k verbálnym prestrelkám bez pragmatických riešení.
Predseda vlády a Smeru-SD Robert Fico poznamenal, že maďarské politické strany by boli najradšej, keby sa Slováci na juhu Slovenska museli naučiť po maďarsky, aby tam mohli žiť. "My však žijeme na Slovensku a každý občan SR musí mať právo, aj podložené sankciami, dohovoriť sa štátnym slovenským jazykom na území Slovenskej republiky," upozornil premiér.
Predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová už spomínané vyhlásenie postúpila svojmu slovenskému kolegovi Pavlovi Paškovi (Smer-SD). Zároveň ho žiada, aby oboznámil poslancov NR SR s jeho obsahom. Okrem iniciátora, predsedu frakcie Zväzu slobodných demokratov Jánosa Kóku, ho podpísali aj zástupca predsedu frakcie Maďarskej socialistickej strany Tibor Kovács, predseda zahraničného výboru parlamentu za FIDESZ-Maďarský občiansky zväz Zsolt Németh a predseda Kresťanskodemokratickej ľudovej strany Zsolt Semjén.
