BRATISLAVA. Novela jazykového zákona od septembra prinesie nové pravidlá do reči celého Slovenska. Mnohí ich však nevedia rozlúsknuť a navyše zákon opäť rozbúril aj slovensko-maďarské vášne. Jeho autori hovoria, že iba pre jeho nepochopenie.
Ak jazykový zákon pretláčajú nepriatelia menšín, ja dôvod na obavy, tvrdí Matúš Kostolný.
Čo prekáža SMK
Strana maďarskej koalície zverejnila vlastnú analýzu novely jazykového zákona.
- Zákon má zastrašovaciu
- Zavádza povinnosť používať štátny jazyk, okliešťuje používanie menšinových jazykov.
- V úradnom styku sa vzťahuje aj na fyzické osoby. Zasahuje do slobody prejavu i súkromia a zavádza štátny dirigizmus a šikanu.
- Geografické názvy sa musia všade vo verejnom styku uvádzať v slovenčine.
- Kategorizuje občanov na základe národnosti – napríklad pedagogická dokumentácia sa musí začínať slovenčinou.
- Pripúšťa cenzúru textov, napríklad na pamätníkoch – musí ich vopred schváliť ministerstvo.
- Armáda musí v služobnom styku používať slovenčinu, čo znemožňuje jej pôsobenie v rámci NATO.
- Neúmerne vysoké pokuty od 100 do 5000 eur a nejasný mechanizmus ich udeľovania – subjektívnosť rozhodovania.
- Pokuta môže byť aj za poradie jazykov, veľkosť písma, za použitie menšinového jazyka v úradnom styku udelená úradníkovi, učiteľovi, samospráve i fyzickým osobám a podnikateľom.
- Pripúšťa používanie nespisovných či neustálených termínov.
- Pripúšťa retroaktivitu pri nutnej výmene starých pamätníkov a prepísaní obecných kroník.
Ministerstvo kultúry ho označilo za zrozumiteľný. Jeho hovorca Jozef Bednár však priznal, že rezort pripraví pre občana príručku, ako sa v zákone orientovať.
Jazykový zákon, za ktorého porušenie hrozia pokuty od 100 do 5000 eur, by sa mal vzťahovať nielen na komunikáciu s úradmi, ale aj na verejný styk.
Poslanec Európskeho parlamentu za Smer Vladimír Maňka hovorí, že by to mal byť napríklad aj sobáš. Čo si má teda občan pod pojmom verejný styk vysvetliť?
„Verejný styk je forma styku, ktorý je určený pre otvorený okruh osôb. Nie každá forma verejného styku je však predmetom regulácie zákona o štátnom jazyku,“ odpovedal Bednár.
Či sa táto definícia vzťahuje aj na sobáš, si musí čitateľ vysvetliť sám.
Aktívni úradníci a samoregulácia
Definíciu poskytli úradníci, ktorí by na dodržiavanie zákona mali dohliadať. Povinní ochraňovať štátny jazyk a „aktívne pristupovať ku kontrole“ dodržiavania zákona sú však aj úradníci samosprávy či štátnej správy.
Znamená to, že ak zistia nejaké porušenie, tak to nahlásia na ministerstvo? „Pod aktívnou kontrolou nepochybne možno mať na mysli aj takúto činnosť,“ odpísal Bednár.
„Samoreguláciu“ zase očakáva ministerstvo napríklad od lekárov či novinárov. Tí by mali dbať na dodržiavanie zákona, hoci žiadne sankcie im nehrozia.
Jazykový zákon sa okrem úradníkov bude vzťahovať aj na učiteľov. Tí musia všetku dokumentáciu, hoci aj na menšinových školách, písať v slovenčine a popritom v menšinovom jazyku.
Ich príprav na vyučovaciu hodinu sa to však podľa ministerstva kultúry netýka.
Umelec nemusí
Bednár včera vyvrátil aj ďalšie pochybnosti, ktoré mohli vznikať organizátorom festivalov. Ak sa napríklad na festivale maďarských súborov rozhodnú uvádzať jednotlivých účinkujúcich, sprievodné slovo musí odznieť aj v štátnom jazyku.
Tento paragraf sa netýka koncertov, pri ktorých sprievodné slovo väčšinou chýba. Keď sa napríklad v auguste počas vystúpenia prihovorí divákom Leonard Cohen, nik nebude musieť jeho slová tlmočiť do slovenčiny. Takúto komunikáciu totiž považuje ministerstvo za súčasť umeleckého programu.
;)
Správa OBSE obsahuje aj varovania
Vysoký komisár iba nechválil, k novele jazykového zákona má aj výhrady.
BRATISLAVA. Vysoký komisár pre národnostné menšiny Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Knut Vollebaek našiel v novele zákona o štátnom jazyku aj chyby. Ministri kultúry a zahraničných vecí za Smer Marek Maďarič a Miroslav Lajčák pritom ešte v utorok tvrdili, že mu na novele neprekážalo ani písmeno.
Posudok, ktorý má SME k dispozícii, síce potvrdzuje slová ministrov, že zákon „sleduje legitímny cieľ“ a „väčšina zmien v zákone je v súlade s medzinárodnými štandardmi a záväzkami Slovenska“, jedným dychom však vyjadruje pochybnosti. „Niektoré prvky v zákone spochybňujú alebo v závislosti od zavádzania do praxe môžu spochybniť súlad s medzinárodnými štandardmi a ústavnými princípmi Slovenskej republiky.“
Komisára navyše prekvapilo, ako rýchlo parlament novelu schválil. Výhrady má najmä k nepresnej terminológii a viackrát zdôrazňuje, že novela môže viesť k viacerým nejasnostiam.
Za pozitívny krok označil Vollebaek fakt, že po novom štátni úradníci nemusia preukázať znalosť slovenčiny pred prijatím do úradu. Nepozdáva sa mu však, že z pôvodného návrhu vypadlo opakované upozornenie na porušovanie zákona pred udelením pokuty. Na chybu musí ministerstvo upozorniť iba raz – ak chybu nenapravíte, nasleduje pokuta od 100 do 5000 eur.
Kálmánovi Petőczovi z Fórum inštitútu sa nepáči, že Lajčák zverejnil časť z dôverného stanoviska komisára na tlačovej konferencii a druhú časť zamlčal. „Je to zvláštne. Považujem to za čiastočnú manipuláciu. Svedčí to o tom, že politickú vec zo slovensko-maďarských vzťahov robí slovenská vláda.“
mk
U lekára jazyku nerozkážu
Záchrana života a zdravia je pre lekárov viac ako rečové príkazy.
BRATISLAVA. Každé slovo pod röntgenom či pri injekcii má byť už dnes slovenské, nezmenil to ani Maďaričov jazykový zákon. Platila jedna výnimka, ak pacient slovenčine nerozumie, môže s ním lekár hovoriť inak.
Sami lekári o tom ani netušili, jazyk v ambulancii im doteraz nekontrolovali. Lekárka Katarína Matúšová z detskej pohotovosti v Dunajskej Strede hovorí, že na vystrašené ranené dieťa nebude za každú cenu hovoriť po slovensky. „Nikdy by som nenechala pacienta odísť bez toho, aby mi poriadne rozumel.“
ILUSTRAČNĚ FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
Novela jazykového zákona však prináša pre lekárov novinku. S pacientom sa môžu od septembra rozprávať aj v jazyku menšiny, ale iba v meste a dedine, kde žije viac ako 20 percent príslušníkov tejto menšiny, teda aj v Dunajskej Strede.
Príkaz slovenčiny však bude ďalej platiť všade inde. Napríklad aj v Lučenci, kde žije asi 13 percent Maďarov. Psychiatrička Edita Rovderová z Lučenca si nevie predstaviť, ako bude chorých spovedať v inom ako rodnom jazyku. „Potrebujem mať s pacientom čo najbližší kontakt. Musím z neho dostať čo najviac,“ hovorí.
Ministerstvo kultúry odkazuje, že lekárov kontrolovať nebude. Zo zákona však tento príkaz nevypustilo.
juk
Spozorneli aj mestskí policajti
Po uzákonení pokút za nedodržanie jazykového zákona si väčší pozor na štátny jazyk bude dávať aj mestská či obecná polícia.
BRATISLAVA. Keď sú obecní aj mestskí policajti v službe, ich národnosť nezaváži. Aj na zmiešanom území musia používať štátny jazyk.
Túto povinnosť majú už roky, no s novelou zákona o štátnom jazyku im za jej nedodržiavanie už hrozia aj pokuty. Od septembra, keď začne novela platiť, preto spozornejú a budú si dávať väčší pozor aj na to, ako oslovia svojho suseda. Hoci o ňom roky vedia, že jeho materčinou je maďarčina, musia mu začať dohovárať po slovensky.
Doteraz si s tým hlavu nelámali, potvrdzuje to aj zástupca primátora Šamorína Gabriel Bárdos. „Budú si dávať väčší pozor. Policajt musí dodržiavať zákon, hoci občas to bude smiešne,“ hovorí.
„Napriek tomu, že mu je susedom a vie o ňom, že je Maďar, bude mu musieť najskôr celú udalosť vysvetliť úradným jazykom a až potom po maďarsky,“ hovorí Bárdos.
vev
