Po zverejnení posledných dvoch prípadov seriálu Osudy človečiny čitatelia SME.sk opäť ukázali zmysel pre pomoc a oba prípady vyriešili. Tam, kde zlyháva štát v sociálnej či zdravotnej oblasti, bodujú obyčajní ľudia. Viacerí diskutéri pod oboma videami žiadali, aby sme čoskoro napísali, ako oba príbehy dopadli. Spravili by sme to aj bez výzvy, napriek tomu sme radi, že sa čitatelia zaujímajú, ako skončili ich peniaze a či sa naozaj dostali tam, kam patria.
Prvým prípadom bola Dagmar Kyslerová a jej 76-ročná mama, ktorá trpí amyotrofickou laterálnou sklerózou, teda paralýzou celého tela. Potrebuje nepretržitú starostlivosť, vďaka čomu Dagmar prakticky už sedem rokov nevychádza z domu. Prišla o prácu, súkromie, peniaze, o sociálne väzby, o všetko. Podrobnosti o celom prípade si môžete prečítať tu, respektíve si pozrite video nižšie.
Ako to dopadlo?
S Dagmar sme sa spojili minulý týždeň. Pomocou našich čitateľov bola mimoriadne dojatá a prakticky celý telefonát preplakala. Tu sú jej slová, adresované tým, ktorí jej pomohli: „Nedá sa opísať, aké sme vďačné, že ste si nás vypočuli a pomohli. Neverili sme, že v čase krízy a pred dovolenkami niekoho zaujme naše trápenie. Stačí si na to spomenúť a máme silu aj hory prenášať. Jeden z čitateľov to vystihol: Keď nie je ochotný štát, snáď pomôžu ľudia. Nepomohli ste nám trochu, ale naopak - úplne ste nás zbavili všetkých problémov, s ktorými sme si nemohli poradiť. Pre obrovský pocit šťastia nám stačilo prečítať si už len vaše odkazy. Budeme z nich čerpať do konca života. Z vašich malých darčekov sa však nazbieralo more pomoci. Stodvadsať ľudí poukázalo na môj účet 7140 eur (215 tisíc korún). Do konca života ste sa nám postarali o zdravotnú sestričku pre mamu, nemocničný materiál, pričom nám ostane aj na výmenu opotrebovaných plachiet, uterákov, prikrývok a vankúšov. Štyria z vás nám osobne priniesli aj 28 balíkov plienok a osem balíkov podložiek. Doteraz to nevieme rozdýchať. Peniaze sa raz minú, ale sila slova a činov ostane. Všetkým želáme veľa zdravia, pokoj v duši, krásne leto a šťastné návraty domov. Ak ma niekedy stretnete, prosím, prihovorte sa mi, budem mať z toho veľkú radosť."
Invalidný vozík už nebude ubližovať
Poďakovať čitateľom sa chce aj Vladimír Húšťava. V práci ho pred rokmi postrelil kolega a tak skončil paralyzovaný od hrudníka nižšie. Prišiel o prácu aj rodinu, žije len vďaka pomoci osobných asistentov. Najviac mu ubližuje to, čo mu má pomáhať - invalidný vozík. Dostal totiž taký, ktorý mu vyslovene škodí. Dôsledkom je poškodená chrbtica, ktorá sa ohla do dvoch rôznych smerov. Vhodný vozík mu zdravotná poisťovňa odmietla preplatiť, hoci jeho trápenie potvrdili minimálne traja medicínski odborníci. Musí si ho teda sčasti financovať sám. Tritisíc prebytočných eur však človek v invalidite nemá. Podrobnosti o Vladovom prípade si môžete prečítať tu, respektíve si pozrite video.
Ako to dopadlo?
Čitatelia SME.sk zabrali a problém je prakticky vyriešený. Po zverejnení Vladovi na účet pribudlo 3335 eur, teda viac ako 100 tisíc korún. Čitateľom odkazuje toto: „Vrelá vďaka všetkým ľuďom. Peniaze použijem na kúpu invalidného vozíka, ktorý by mal zabezpečiť, že sa už nebude zhoršovať stav mojej chrbtice. O vozík sa so svojou zdravotnou poisťovňou naťahujem už šesť mesiacov. Odmieta mi však pomôcť, vraj si musím priplatiť 90 tisíc korún. V tejto chvíli si to už budem môcť dovoliť a je len na poisťovni, aby doplatila zvyšok." Vlado dodáva, že čitatelia takto suplujú štátnych úradníkov a politikov, ktorí nie sú ochotní pomôcť napriek tomu, že viacerí lekári jasne definovali, v čom je jeho problém. „Vo februári tohto roka som sa tiež obrátil na premiéra, či by mi nemohol na vozík prispieť zo svojho rezervného fondu. Nikto sa mi neunúval ani len odpovedať. Zrejme nepatrím medzi tých, ktorí pánom stoja aspoň za pár slov, keď už nie za pomoc."
Čitatelia, ďakujeme
Na oba smutné prípady nás upozornila Ľudmila Gričová, šéfka neziskovky Centrum samostatného života, ktorá pomáha ľuďom s ťažkým telesným postihnutím. Po informácii, že čitatelia SME tieto konkrétne osudy vyriešili, nám napísala: „Ak musia v konečnom dôsledku médiá nielen zviditeľňovať problémy, ale cez svojich čitateľov aj pomáhať, znamená to, že neustále zlyháva zdravotný a sociálny systém tohto štátu. Postihnutí ľudia a ich rodinní príslušníci sa totiž necítia dobre v pozícii takýchto „žobrákov", pričom v danej situácii nemajú inú možnosť. SME.sk a jeho čitateľom preto patrí vďaka za nenahraditeľnú humánnu a najmä rýchlu pomoc."
Dobrá správa na záver: V redakcii SME.sk už pracujeme na tom, aby pomoc k podobným prípadom putovala v budúcnosti systémovo a nie jednorazovo.
