BRATISLAVA. Na Slovensku by mali byť podľa podpredsedu SMK Miklósa Duraya najmenej tri štátne jazyky - slovenčina, maďarčina a rusínčina. "Slováci, Maďari, Rusíni tu žili spolu 1 000 rokov. V podstate štátnym jazykom SR by mali byť tieto jazyky," povedal v rozhovore pre agentúru SITA Duray. Podľa neho však jazyk v úradnom styku je niečo iné.
"To treba usmerniť zákonom. Vo verejnej správe, štátnej správe, v rôznych obchodných stykoch treba používať jazyk podľa nejakého poriadku, aby nedošlo k nedorozumeniam, ktoré sú neriešiteľné," dodal Duray, podľa ktorého štátny jazyk nie je všeobecne dorozumievací jazyk. "Štátny jazyk je jazykom tých ľudí, ktorí žijú na území štátu," zdôraznil. Preto podľa neho na Slovensku existuje zlé ponímanie štátneho jazyka.
Vytiahol príklady z histórie
Prvýkrát sa debaty o štátnom či úradnom jazyku podľa Duraya viedli v roku 1990 za vlády Verejnosti proti násiliu. "Nevedeli sa rozhodnúť, ako sa k tomu majú postaviť. Nevideli rozdiel medzi úradným a štátnym jazykom. Nechápali. Prišli sme k tomu, že treba zákon o jazyku v úradnom styku a nie o štátnom jazyku. Len v tom chvate zvrchovanosti došlo k tomu, že treba ústavou určiť štátny jazyk ako výlučný a jediný," spomína
Podľa Duraya ak by sa na školách s vyučovacím jazykom maďarským slovenčina nevyučovala povinne, aj tak by sa učila. "Možno, že úspešnejšie. Teraz nehovorím, že netreba, ale keby nebola, určite by sa vyučovala. Už aj za Rakúsko-Uhorska bolo bežne zaužívané, že deti chodili na výmenu z jednej jazykovej oblasti do druhej. Vzájomne sa učili jazyky," upozornil Duray. Zároveň pripomenul, že aj kráľ Matej Korvín svojho syna učil po česky, nemecky, chorvátsky, pretože mal byť vladárom týchto národov, a preto musel ovládať ich jazyky.
"Pozrite sa na Otta von Habsburga. On tiež ovláda základné jazyky monarchie. To bolo bežne zaužívané. To nebolo panovnícke gesto. To bolo u ľudí zaužívané, aby sa navzájom rozumeli. V Bratislave hovoril každý tromi jazykmi, keď ešte nebola Bratislavou. Odkedy je Bratislavou, už to tak nie je," dodal Duray.
U lekára je to nezmysel, tvrdí Duray
Duray nechápe, prečo bolo potrebné uzákoniť, akým jazykom treba hovoriť u lekára. "Medzi lekárom a pacientom by mal vznikať dôverný vzťah. A oni dvaja nech sa rozhodnú, akým spôsobom ho vytvoria. Lekár má väčšiu povinnosť, pretože má zložený sľub. Pacient má zas záujem, aby sa dostal do normálneho vzťahu s lekárom. Prečo treba dať do zákona, akým jazykom sa má riadiť? To je nezdravé," vyhlásil Duray.
Podľa neho netreba ten vzťah predpísať zákonom. "Ak neviem, ako pacient ani slovo po slovensky, a vy ako lekár po maďarsky a keď mi chcete pomôcť, nielen preto, že ste povinný, určite by sme našli spoločnú reč. Ak by sme si vzájomne niečo nerozumeli, prišla by tretia osoba, ktorá by pomohla. Takéto veci je možné vyriešiť na mieste," myslí si Duray.
HZDS: Duray len súperí s Mostom o voliča
Vyjadrenie podpredsedu SMK Miklósa Duraya o tom, že v Slovenskej republike by mali byť najmenej tri štátne jazyky - slovenčina, maďarčina a rusínčina, je pravdepodobne motivované zápasom o voliča maďarskej národnosti.
Myslí si to predseda Republikovej rady ĽS-HZDS Marián Klenko, podľa ktorého SMK zrejme takýmto spôsobom súperí o popularitu s novovzniknutou stranou Most – Híd.
"Názor, podľa ktorého by mali na Slovensku platiť tri štátne jazyky, je príkladom zneužívania tzv. maďarskej karty, s ktorou dlhodobo operujú predstavitelia SMK," dodal Klenko s tým, že používanie štátneho jazyka a menšinových jazykov je v podmienkach SR upravené štandardným spôsobom.
"Namiesto vecných návrhov, ako zmierniť dopady hospodárskej krízy a vytvoriť nové pracovné miesta, SMK prostredníctvom svojho podpredsedu otvára ďalšiu nacionalistickú tému," zdôraznil Klenko.
