BRATISLAVA. Pre TASR to uviedol právnik a exminister spravodlivosti Daniel Lipšic s tým, že SR je zrejme v dĺžke premlčacích lehôt na špici medzi krajinami Európy.
On sám pritom považuje aktuálnu právnu úpravu v tejto oblasti za postačujúcu. Podobný názor má aj ministerstvo spravodlivosti, podľa ktorého sú "súčasné lehoty v súlade s medzinárodnými štandardmi. Na zmenu by bola potrebná širšia odborná diskusia". K zatiaľ poslednej aktualizácii pritom došlo za bývalej vlády, keď sa premlčacie lehoty predlžovali. Napr. pri najťažších zločinoch sa zvýšili z 20 na 30 rokov.
Lipšic vysvetlil existenciu takéhoto inštitútu tým, že tento prvok je v legislatíve asi každej krajiny a u nás je pravdepodobne už od obdobia kodifikácie trestného práva. "Cieľom je, aby človek nebol v neistote alebo v obavách, že kedykoľvek môže byť voči nemu začaté trestné stíhanie za skutok, ktorý sa stal pred mnohými rokmi," vysvetlil.
Zároveň doplnil, že s plynutím času sa spája aj zoslabenie spoločenskej nebezpečnosti, teda po rokoch je záujem občanov stíhať delikt a potrestať páchateľa oveľa menší ako bezprostredne po jeho spáchaní. "To je zrejmé," tvrdí.
Stíhanie po tridsiatich rokoch nemá zmysel, tvrdí Lipšic
Na otázku, či je morálne premlčať vraždu, reagoval protiotázkou či je vôbec reálne po 30 rokoch vraždu odstíhať? "Je reálne po 30 rokoch vzniesť obvinenie voči niekomu, kto je podozrivý z vraždy a dokázať mu to po takejto dobe? Je reálne uvažovať o tom, že je možné vypočuť svedkov, ktorí by usvedčili páchateľa z vraždy? Stíhať po 30 rokoch za vraždu niekoho, kto za to nikdy nebol obvinený, sa mi zdá byť v praxi nereálne," argumentoval. Upozornil však, že ak trestné stíhanie beží, tak sa premlčacie doby prerušujú.
V prípade, ak sa páchateľ deliktu po uplynutí týchto lehôt sám prihlási orgánom činným v trestnom konaní, tak môže podľa Lipšicových slov trvať na pokračovaní trestného stíhania. "Takejto osobe však nehrozí uloženie žiadneho trestu a súd rozhoduje už len o jeho vine alebo nevine. So stíhaním však musí súhlasiť, keďže uplynutie premlčacej doby je dôvodom na jeho zastavenie. Ak súd rozhodne o vine, tak tento verdikt sa mu zapíše do trestného registra," informoval.
Lipšic si však nepamätá jediný prípad závažnej trestnej činnosti, kde by došlo k prerušeniu stíhania z dôvodu uplynutia zákonných lehôt. "Ja takúto situáciu nepoznám, no napr. pri prečinoch, kde je trojročná lehota, tam, samozrejme, je možné, že premlčacia doba zabráni trestnému stíhaniu. Väčšinou však ide o bagateľné delikty," povedal.
Akoby Miloševič stíhal seba samého
Z Trestného zákona je zrejmé, že nikdy nemožno premlčať trestné činy uvedené v jeho 12. hlave, teda trestné činy proti mieru, ľudskosti a trestné činy vojnové. Podľa Lipšica ide v tomto prípade často o delikty páchané pomocou štátnej moci a tá môže stíhanie úmyselne blokovať. "Diktátor, ktorý pácha zločiny proti ľudskosti, bude napr. 30 rokov pri moci a napriek existencii dôkazov zablokuje trestné stíhanie.
Predstavte si, že by Miloševič stíhal samého seba za zločiny, ktoré spáchala časť srbskej armády v Bosne," ilustroval. Výnimku v tejto skupine nepremlčateľných deliktov tvoria trestný čin podpory a propagácie skupín smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd, trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia a trestný čin podnecovania k rasovej neznášanlivosti.
Na Slovensku zaniká trestnosť zločinu, za ktorý možno uložiť doživotie, po 30 rokoch. Ak ide o zločin s hornou sadzbou najmenej desať rokov, premlčacia doba je 20-ročná, desať rokov trvá v prípade ostatných zločinov. Na prečiny, za ktoré možno uložiť trest s hornou sadzbou najmenej tri roky, sa vzťahuje päťročná premlčacia lehota, pri ostatných prečinoch je trojročná. Tieto doby plynú do momentu, pokiaľ nie je za daný trestný čin niekto obvinený.
