Šiesti z trinástich ústavných sudcov vo svojom odlišnom stanovisku k nálezu o Špeciálnom súde upozornili na možné porušenie ústavy.
BRATISLAVA. Odlišné stanoviská ústavných sudcov k jednotlivým nálezom súdu nie sú nezvyčajné. Postoj Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Jána Lubyho, Lajosa Mészárosa, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika, ktorí nesúhlasili so stanoviskom väčšiny k Špeciálnemu súdu, sa z priemeru vymyká.
To, čo napísali šiesti ústavní sudcovia k rozhodnutiu siedmich kolegov o Špeciálnom súde, nie je už len nesúhlas, ale ťažká a kvalifikovaná obžaloba, aká tu ešte nebola.
Marián Leško o rozpoltenom Ústavnom súde - čítajte
„Osobne nepoznám obdobné odlišné stanovisko. Je to reakcia na to, aké rozhodnutie bolo prijaté a to tiež nebolo bežné," povedal jeden z tých sudcov, ktorí sú pod nesúhlasom podpísaní.
Odlišné stanoviská píšu sudcovia, ktorí s rozhodnutím súdu nesúhlasia. Vo väčšine prípadov sú struční, vyslovujú svoj právny názor, prečo s kolegami nesúhlasia, ale neupozorňujú ich na to, že zabudli pri posudzovaní na niektorý z článkov ústavy a že rozhodovaním mohli prekročiť ústavné právomoci.
Šestica bola útočnejšia
V tom je postoj šestice iný. Už v úvode väčšinu upozorňuje, že ak sa „rozhodla posúdiť ústavnosť zriadenia a postavenia Špeciálneho súdu v systéme súdov, tak to mala urobiť systémovým a ústavne akceptovateľným postupom". Sudcovia kolegov upozorňujú, že sa nedostatočne zaoberali tým článkom ústavy, ktorý hovorí, že sústavu súdov tvorí Najvyšší súd a ostatné súdy. „Bez tohto posúdenia väčšina pléna nemohla dospieť k ústavne akceptovateľnému a presvedčivému záveru o protiústavnosti Špeciálneho súdu," tvrdí šestica.
Rozhodnutie väčšiny hodnotia ako „prejav neprimeraného súdneho aktivizmu, ktorý v konečnom dôsledku vyvoláva závažné otázniky nad tým, či väčšina pléna pri rozhodovaní konala v súlade s ústavou".
Ústavný súd nekomentuje
Vedenie Ústavného súdu sa k odlišnému stanovisku nevyjadrilo. Hovorca Jozef Skybjak napísal, že „Ústavný súd neposkytuje žiadne komentáre k svojim rozhodnutiam". Minulý týždeň predsedníčka súdu Ivetta Macejková pred novinármi kritizovala reakciu médií aj politikov na rozhodnutie o Špeciálnom súde. „Vyhlásenia novinárov a niektorých politikov boli nešťastné, keď nie nevhodné," povedala Macejková, podľa ktorej išlo o znevažovanie súdu.
Bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák hovorí, že na také silne ladené odlišné stanovisko si nepamätá.
„Počas môjho pôsobenia sme odlišné stanoviská vnímali ako príspevok k rozvoju právnického myslenia. Aj toto stanovisko môže byť inšpiráciou pre budúcu prax pri rozhodovaní Ústavného súdu."
Odlišné stanoviská sudcov sa začali zverejňovať v roku 2000. Bývalý ústavný sudca Ján Drgonec hovorí, že dovtedy mohli sudcovia napísať svoje nesúhlasné stanovisko, ale to sa stalo len súčasťou spisu a nikto nemal šancu si ho prečítať.
Ústavný súd rozhodol o Špeciálnom súde 20. mája. Jeho zriadenie bolo podľa väčšiny sudcov protiústavné, preto parlament musel narýchlo prijať zákon o vzniku Špecializovaného trestného súdu. Ten pokračuje v práci špeciálnych sudcov.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
