Figeľ sa vracia z Bruselu. Ide meniť KDH

Po piatich rokoch opúšťa Ján Figeľ Európsku komisiu a vracia sa na slovenskú scénu.

(Zdroj: SME - PAVOL FUNTÁL)

Európskym komisárom pre vzdelávanie, kultúru a mládež je JÁN FIGEĽ takmer päť rokov. Tvrdí, že sa v tejto oblasti našiel. Od novembra by mal byť predsedom KDH, po svojom boku chce mať doterajšieho predsedu Pavla Hrušovského.

Počas piatich rokov v komisii o vás doma na Slovensku nebolo veľmi počuť. Nepovažujete to za chybu?

„Práve v záležitostiach ako vzdelávanie, kultúra, šport je naša domáca verejná diskusia slabšia a neprikladá im váhu, akú si zaslúžia. Hovoríme skôr o fondoch, silových záležitostiach."

Prečo ste s tým niečo neurobili?

„Usiloval som sa, ale na dialóg potrebujete dvoch. Je to o dialógu s politikmi i inštitúciami. U nás treba predovšetkým podporiť mobilitu vysokoškolákov - hovorím o tom opakovane. Česká mobilita je v programe Erazmus asi štyrikrát vyššia. To ukazuje, ako sa v rovnakom priestore rôzne angažujú vlády i univerzity."

Čo považujete za svoje úspechy na poste eurokomisára a čo ste naopak nestihli dokončiť?

„Podarilo sa mi dostať agendu vzdelávania, mládeže a kultúry, ktorú som mal na starosti, do centra pozornosti a podpory celej únie. Rozpočet v tejto oblasti narástol o 40 percent a stal sa štvrtým najväčším. Bol som za založením Európskeho inovačného a technologického inštitútu - nikdy predtým nemal komisár pre vzdelanie takúto vážnu kompetenciu. Keď som v roku 2004 nastupoval, hovorilo sa o úniku mozgov z Európy - dnes sme prešli od lamentovania k zatraktívneniu Európy. Budúci rok vstúpi do platnosti Európsky kvalifikačný rámec, ktorý sme navrhli - umožňuje prenos kvalifikácie medzi rôznymi štátmi a sektormi. Pre bežného Slováka to môže znamenať ľahšie uplatnenie na trhu práce kdekoľvek v únii, kde už nie je turistom či poloprofesionálom len preto, že je za hranicami svojej krajiny. Viac mohlo byť posilnené spojenie medzi vzdelaním a inováciami."

Ján Slota povedal, že váš nástupca by mal byť akčnejší a vás prirovnal k uspávačovi kobier indických.

„Jedna osoba mi povedala, že to je vlastne poklona. Vo východných kultúrach sa tí, ktorí vedia utlmiť jedovatých hadov, považujú za silné osobnosti. Je to aj nebezpečné umenie - možno nebezpečnejšie ako lietanie na tryskáčoch."

O poste eurokomisára pre vzdelávanie sa skôr hovorí ako o nevýznamnom, o ktorý sa štáty nebijú.

„Posty komisárov nie sú pridelené krajinám, sú rozdelené v komisii tak, aby odborne a politicky fungovala ako tím. Mať predstavu, že ak Slovensko bude mať energetiku, tak bude mať zvýhodnené zaobchádzanie v oblasti energetiky, je ilúzia. Komisár nemôže nadbiehať svojej krajine, poškodil by si tým dôveru spoločenstva. Netreba preto podceňovať to, čo zdanlivo nie je silné - nie je to silné, ale je to dôležité a zmysluplné."

Kto by vás mal v Európskej komisii nahradiť? Máte svoj tip alebo preferenciu?

„Eurokomisár by mal byť reprezentantom odborným aj politickým. Komisia je politická inštitúcia - komisári majú svoju politickú príslušnosť a zodpovednosť. Odbornosť je tiež nevyhnutná, keďže rozhodnutia sa prijímajú spoločne, treba poznať úniu komplexne. Kto ma nahradí, to je otázka na vládu a premiéra."

Hovorí sa o Marošovi Šefčovičovi, veľvyslancovi pri EÚ - bola by to dobrá voľba?

„Toto meno je spomínané najčastejšie. Myslím, že obstojí v kritériách, ktoré sa na komisára kladú. Vláde by som odporúčal nesústreďovať sa na jediné portfólio v komisii - energetiku. Energetika je dôležitá, pre nás by však mali byť zaujímavé aj témy ako regionálny rozvoj, podnikanie, inovácie či informačná spoločnosť."

Aká je pravdepodobnosť, že získame tento vládou vytúžený rezort v komisii?

„To závisí viac od konkrétneho mena a nominácie, než od predstavy krajiny. Hlasy získať energetiku zaznievajú aj z Pobaltia či Českej republiky. Na túto otázku odpovie nový predseda Európskej komisie, ktorý si zvolí tím a za ten ponesie zodpovednosť, aj keď mu ho ako celok musí odsúhlasiť Rada 27 štátov a Európsky parlament. Nominácie sa stanú dôležité aj tak až po írskom referende začiatkom októbra."

Prečo?

„Od výsledku referenda záleží, či prejde Lisabonská zmluva a v Európskej únii dôjde k inštitucionálnej reforme alebo, ak neprejde, zostane platná zmluva z Nice. Podľa nej musí mať budúca komisia menej ako 27 členov. Koľko presne a ako k tomu dospieť, nikto nevie. Preto zaznievajú výzvy, aby sa Európsky parlament nomináciami na eurokomisárov zaoberal až v októbri. K tomu smeruje aj vývoj - hlasovanie o predsedovi komisie bolo odložené na september."

Prežije Lisabonská zmluva druhý pokus o ratifikáciu v Írsku?

„Nálada v Írsku zatiaľ svedčí, že áno. Bolo by smutné ukázať, že po rozšírení z 15 na 27 štátov už únia nie je schopná vlastnej reformy."

Akým výzvam okrem Lisabonu únia čelí? Čo bude musieť riešiť nová Európska komisia?

„Ako reagovať na globálnu finančnú a ekonomickú krízu, klimatické zmeny a energetickú udržateľnosť."

Nepovažujete za výzvu aj prítomnosť Jobbiku v europarlamente a slovensko-maďarské vzťahy?

„Mali by sme byť dostatočne zrelí, aby sme ako členovia EÚ vedeli riešiť problémy medzi sebou. Ak by všetci prinášali do centra to, čo nevedia riešiť doma, oslabili by celé spoločenstvo. Integrácia je o tom, že európske hodnoty platia tam, kde ľudia žijú, nie v Bruseli, kde sa konajú rokovania. Z volieb nevzišla paneurópska extrémistická strana, aj keď zaznievajú nacionalistické a xenofóbne hlasy. Ale nedramatizoval by som to."

Prečo bol posunutý snem KDH na jeseň? Bola dôvodom vaša funkcia v komisii a váš európsky plat?

„Viackrát som povedal, že je dôležité dokončiť prácu a „nepreskakovať", pokiaľ nehorí. To bol jeden dôvod, ktorý svedčí o zodpovednosti. Druhý, ešte akútnejší dôvod bol ten, aby sa v jednom termíne nekonal aj reformný snem KDH, aj voľby do Európskeho parlamentu. Treba robiť s plným nasadením jednu prácu. Som rád, že to hnutie tak prijalo, lebo to prispelo k výsledku v európskych voľbách. Som presvedčený, že ak by bol snem v júni, tak by sa to na výsledku prejavilo negatívne."

Ste spokojný s eurovoľbami? Vašu jednotku Martina Fronca prekrúžkovali jeho kolegovia, dostali ste o kreslo menej ako v roku 2004...

„Po rokoch vnútorného oslabovania je to relatívne dobrý výsledok. Ak by sme sústredili prostriedky a čas nie do európskych volieb, ale na vnútorné otázky, mohlo to byť horšie."

S KDH to chvíľu vyzeralo, že sa rozpadne, kríza nie je zažehnaná ani dnes. Myslíte si, že viete a môžete stranu zjednotiť?

„Dnes je hnutie konsolidované. Som presvedčený, že môže na slovenskej politickej scéne znamenať viac než v poslednom období, keď sa oslabovalo vnútornými spormi. Ak by to pokračovalo, ašpirácia byť jednou z rozhodujúcich strán by stroskotala. Verím, že sa to dá prekonať. Je to výzva, pred ktorú som bol opakovane postavený a odpovedal som na ňu podmienečne pozitívne. Ak bude moja predstava prijateľná, som ochotný sa do toho vložiť. Nestačí však len zmena na poste predsedu, potrebná je širšia obnova. Je to o ľuďoch, systéme, o komunikácii."

Kto budú vaši podpredsedovia?

„Dnes viem povedať len toľko, že podpredsedovia by mali byť inak usporiadaní. Hovorím o formáte 1+6. S predsedom by mali reprezentovať celok, ale zároveň by mal byť každý za niečo priamo zodpovedný."

Koho si na jednotlivých postoch predstavujete?

„Mala by to byť kombinácia kontinuity a zmeny - viacerých terajších predstaviteľov a nových tvárí. Nateraz som potvrdil len jedno meno, ktoré považujem za podstatné z hľadiska kontinuity a to je Pavol Hrušovský. Rád by som ho videl ako súčasť vedenia a šéfa poslaneckého klubu. Ďalšie mená chcem predstaviť začiatkom septembra. Ak sa teraz začne hovoriť o menách, tak sa zabudne na systémové zmeny. Cítim, že moja predstava získava podporu, ale treba to dotiahnuť do konca."

Ján Figeľ

spoluzakladal v roku 1990 KDH. Od roku 1992 bol poslancom Národnej rady. Počas Dzurindovej vlády bol hlavným vyjednávačom Slovenska pri rokovaniach o vstupe do Európskej únie. V roku 2000 neúspešne kandidoval na post predsedu KDH. Predsedom sa stal Pavol Hrušovský, ktorý ho však teraz odporučil za nového predsedu. Stať by sa ním mal na jeseň tohto roka. Nemá protikandidáta.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  2. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  3. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  6. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  7. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  8. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  9. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  10. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 298
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 193
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 240
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 181
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 959
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 219
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 028
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 593
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 854
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 571

Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.

EKONOMIKA

Kaufland mení predajne. Pozrite sa, ako budú vyzerať

Sieť už začala s prestavbou niektorých pobočiek.

Neprehliadnite tiež

Zmeny vo fungovaní zdravotnej služby môžu podľa Slovak Business Agency ušetriť milióny

Úprava legislatívy má znížiť náklady malým a stredným podnikateľom vrátane živnostníkov so zamestnancami v prvej a druhej kategórii prác.

Na Slovensku študuje cudzí jazyk takmer 98 percent stredoškolákov

Najpopulárnejším cudzím jazykom je angličtina, nasleduje nemecký jazyk.

V Národnej rade otvorili výstavu fotografií zdravotne postihnutých z Auschwitzu

Cieľom je poukázať na živú hrozbu vyplývajúcu z ignorovania hrôz holokaustu, s poukázaním na rastúci extrémizmus a radikalizmus.

Smer vyzýva verejnosť, aby si vypočula nahrávku. Matoviča má usvedčiť z klamstva

Matovič sa na brífingu dňa 14. februára tohto roka ohradil voči tvrdeniam, že by sa mal vulgárne vyjadrovať v parlamente.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop