Ako jedinému generálnemu riaditeľovi verejnoprávnej televízie sa mu podarilo štyri roky po sebe tvoriť zisk a dva roky nepožiadať o dotáciu. Richard Rybníček hodnotí STV tri roky po svojom odchode.
Sledujete dianie v Slovenskej televízii aj po vašom odchode?
„Áno. Je to smutný príbeh. Je v podobnom stave, ako keď som tam prišiel v januári 2003."
V akom stave ste ju dostali?
„Dlhy vyše 970 milónov korún, hospodársky výsledok mínus 450 miliónov korún. Programy na oboch okruhoch bez jasnej vízie. Dvojka vtedy vysielala len 17 hodín denne a aj to vo väčšine reprízovala programy z Jednotky. STV ako značka neznamenala nič a množstvo ľudí na Slovensku ju už ani nemalo naladenú na popredných miestach, a teda ju nesledovalo. Všetci zainteresovaní, ktorí s ňou buď spolupracovali, sedeli v Rade STV, alebo v poslaneckom kresle, roky diskutovali o tom, čo je to verejnoprávnosť, ako sa má robiť, čo sa má vysielať, dostali riaditeľov a manažment pod svoj tlak, a toto bol výsledok. Dnes je to veľmi podobné."
Čím si to vysvetľujete, že sa situácia vplyvov na televíziu opakuje?
„Či už to bol Radim Hreha a v tejto chvíli aj pán Nižňanský, jednoducho podľahli prílišným tlakom lobistických skupín z prostredia producentov, tvorcov, predajcov práv najvyššej slovenskej futbalovej a hokejovej ligy, rôznym treťosektorovým tlakom na vysielanie všetkého možného od charity až po všetky možné ankety, ktorých výroba stojí nemalé prostriedky. Takisto podľahli veľmi silným politickým tlakom. Na jednej strane uverili sľubom politikov, ktoré dostali, na strane druhej tieto sľuby neboli naplnené. Obaja však riadili a stále riadia STV tak, akoby sa s politikmi dohodli a nie podľa toho, čo bola alebo je reálna ekonomická situácia. No a samozrejme netreba zabúdať na požiadavky a tlak členov Rady STV."
Vy ste tlaky necítili? Napokon, miesto riaditeľa sa obsadzuje po politickej linke. Ako ste s nimi komunikovali?
„Samozrejme, že cítil. Ten tlak bol obrovský. Viete, menia sa riaditelia, nie tie skupiny. Kľúčové je, či predstava riaditeľa STV je jasná a zrozumiteľná a ako pevne chytí kormidlo do rúk. Vždy som tvrdil, že riaditeľ STV sa musí správať tak, akoby to bola jeho televízia a jeho peniaze. Pretože vlastný majetok si človek stráži a chráni. Akonáhle v takomto type inštitúcie podľahnete tlakom a začnete ustupovať a prispôsobovať sa, napríklad aj pod zámienkou udržania sa na stoličke, dostanete seba aj tú inštitúciu presne do stavu, v akom je teraz."
Pán Nižňanský tvrdí, že televízia nepotrebovala žiadne nové začiatky. Kritizuje vás, keď sa mu pripomína éra vášho pôsobenia v televízii a vaše hospodárske výsledky. Máte osobný spor medzi sebou?
„S pánom Nižňanským nemám žiadny osobný spor. Jeho predstava riadenia a fungovania STV je diametrálne odlišná od tej mojej. Stačí si zobrať účtovné správy a pozrieť si ekonomické výsledky za môjho pôsobenia a za šéfovania pána Nižňanského. To či sa mu môj nový začiatok STV páčil alebo nie, je pre STV a jej fungovanie v tejto chvíli úplne irelevantné. Keď som v júli 2006 odchádzal z STV, na jej účtoch bolo v hotovosti 680 miliónov korún, bola bez dlhov a mala kladný hospodársky výsledok, pričom v roku 2005 a 2006 už nedostala zo štátu ani korunu. Mimochodom to bola v roku 2003 jedna z mojich kľúčových dohôd s predsedom vlády Dzurindom a ministrom financií Miklošom, že po poskytnutí časti financií na oddlženie z minulých rokov, budeme hospodáriť tak, aby už v budúcnosti nemusela byť STV dotovaná štátom."
Je to iba kvôli porovnávaniu hospodárskych výsledkov STV?
„Ale nie. Tá kritika z tohto prostredia sa v podstate nemení od spustenia Nového začiatku STV. Kritizujú SuperStar a pokuty zaň, prílišnú komercionalizáciu Jednotky, hromadné prepúšťanie. No a potom sú to také tie populistické vyjadrenia o likvidácií pôvodnej domácej tvorby, nostalgia za pondelkovými inscenáciami a nekonečné diskusie o tom, ktorý program je, a ktorý nie je verejnoprávny. Podľa mňa je STV schopná prežiť len vtedy, keď sa jej manažment bude správať podľa toho, aké sú jeho reálne ekonomické a legislatívne možnosti a jeho úspech má mať základ v dobrých ekonomických výsledkoch."
Dokázali ste udržať televíziu v kladných číslach. Ako si vysvetľujete kritiku vašej práce?
„Pohľad ľudí, ktorí kritizujú reformy pod mojím vedením je podľa mňa postavený na tom, že riaditeľ STV má radšej vyhovieť požiadavkám a predstavám „mocných", o tom, čo je to verejnoprávnosť, a čo treba vysielať, no a o ekonomické dopady týchto rozhodnutí sa postará štát. Žiaľ, väčšinou to býva tak, že práve to sa stáva pre takéhoto riaditeľa osudným. Posledným jasným prípadom bol Hreha. Práve na to najviac doplácajú koncesionári, ktorí to celé financujú v podstate dvakrát. Zo svojich peňaženiek a cez štátny rozpočet. Paradoxne sa z toho teší externé prostredie, ktoré sa stáva v podstate veriteľom štátu. Vie, že tie dlhy štát aj tak raz zaplatí."
Televízia sa po príchode Nižňanského oficiálne chcela vrátiť z komerčnejšieho a licencovaného programu k verejnoprávnemu. Postrehli ste túto zmenu?
„Otvorene. Televízia dnes trpí na to, že pán Nižňanský reálne nevie naplniť svoju predstavu o televízií verejnej služby. Či už programovo alebo ekonomicky. Tvrdí, že nechce byť komerčný, ale práve on dostal Jednotku do pozície, že v istej chvíli sa správa totálne komerčne a o chvíľu sa správa verejnoprávne. To znamená, že televíziu doviedol do absolútneho kolapsu. Nikto nevie, čo chcú a čo to vlastne má byť. Nepredpokladám, že toto mal byť výsledok projektu, s ktorým pán Nižňanský vyhral pred Radou STV."
Vás spájajú s komerčnejšou STV. Nakúpili ste niektoré licencované programy, vrátane SuperStar a konkurovali ste komerčným televíziám. Vnímali ste to aj vy tak?
„Ale veď ja som to mal napísané v mojom projekte. Nikdy som sa netajil tým, že Jednotka bude postavená pre rodinu a širšiu cieľovú skupinu a Dvojka bude pre menšinové záujmové skupiny. Od začiatku až do konca môjho pôsobenia som sa riadil mojím projektom. A dodnes som presvedčený, že v týchto legislatívnych podmienkach, keď máte možnosť predávať reklamu a je to jeden z dôležitých možných príjmov STV, niet inej cesty."
Môže si verejnoprávna televízia dovoliť správať sa aj komerčne?
„Pokiaľ máte najnižšiu výšku koncesionárskeho poplatku v Európe, zo zákona vysielate na troch okruhoch a popritom vám štát umožňuje predávať 2,5 percenta reklamného priestoru, tak musíte. Inak sa dobrovoľne zbavujete desiatok miliónov eur."
Televízia v tomto roku zápasí s obrovskými ekonomickými problémami, jej osud je závislý na politickej štedrosti. Existuje vôbec riešenie na jej znovuozdravenie?
„Som presvedčený, že päťmiliónová krajina nepotrebuje viac ako dva okruhy televíznej verejnej služby. Podľa mňa je treba zrušiť programovú štruktúru Jednotky a na jej frekvencie treba presunúť nanovo vyskladanú a „verejnoprávne" vytvorenú programovú štruktúru Dvojky, z ktorej by sa tak automaticky stala Jednotka. Na vysielacie frekvencie súčasnej Dvojky, treba presunúť opäť novovyskladaný a postavený program súčasnej Trojky, teda športu. Okamžite by tak tento okruh mohlo sledovať deväťdesiat percent obyvateľov Slovenska. Treba znížiť a stabilizovať pri takomto type okruhov reklamu na jedno percento, najmä kvôli športu, ale aj kvôli istej manažérskej motivácií a argumentácií. 24-hodinové vysielanie denne predstavuje 8760 hodín vysielacieho času ročne. Toto je dostatok času na to, aby sa v pokoji a v dostatočnej kvalite prejavila na jednom okruhu okrem iného aj kvalita slovenskej pôvodnej detskej, animovanej, dokumentárnej a hranej pôvodnej televíznej tvorby a ešte by zostali peniaze aj na koprodukciu kinematografických diel."
Čo by sa tým vyriešilo?
„Konečne by na Slovensku vznikol reálny duálny systém. Riaditeľ STV a jeho programoví pracovníci by neboli pod veľkým tlakom získania čo najviac financií z reklamy a nemuseli by „súperiť" s komerčnými televíziami. Ich hlavnou starosťou by bol „verejnoprávny" obsah a vyrovnaný rozpočet."
Televízii však stále zostanú vysoké náklady, najmä zamestnancov.
„Takto postavená STV by nepotrebovala tisíc zamestnancov ako teraz, ale maximálne šesťsto a ušetrila by ročne cca dvadsať miliónov Eur. Dokonca by jej stačila súčasná výška koncesionárskeho poplatku a reklama, bez štátnej dotácie. A do zákona o STV by možno bolo dobré vsunúť vetu, že negatívne hospodárske výsledky STV sú dôvodom na odvolanie riaditeľa."
A čo zmluva so štátom? Rada STV tvrdí, že dobrá zmluva so štátom vyrieši večné dotácie pre televíziu?
„Ja si to nemyslím. Paušálna zmluva so štátom podľa mňa prinesie len zvýšenie tlaku na manažmenty zo strany politikov a úradníkov, tým pádom neisté zdroje a zároveň nekonečné diskusie o obsahu a kvalite, za ktorý je zodpovedný len a len riaditeľ so svojím manažmentom a zamestnancami. Oveľa jednoduchšie by bolo, keby si štát objednával u STV výrobu konkrétnych relácií s tým, že programový riaditeľ so svojím tímom by mal právo rozhodnúť či vôbec a v akom vysielacom čase sa program odvysiela a dramaturg televízie by mal právo siahať do štruktúry obsahu tak, aby spĺňala pravidlá a kvalitu televízneho vysielania. Takto by STV získavala peniaze zo štátu na základe konkrétnej objednávky a presných pravidiel a zároveň by mala plnú kontrolu nad svojím obsahom. Paušálna zmluva so štátom oslabuje kompetencie manažmentu, a jeho kontrolu nad programovým obsahom. Naviac je to podľa mňa nesociálne, pretože ľudia a firmy budú STV platiť dvakrát. Z koncesií a prostredníctvom štátneho rozpočtu. Je to podľa mňa politické riešenie, ktoré obchádza nepopulárne rozhodnutie o zvýšení koncesionárskych poplatkov."
Keď sa pozriete spätne na svoje pôsobenie v Slovenskej televízii, čo ste nestihli spraviť alebo sa to v tej chvíli ani nedalo?
„Nestihli sme dotiahnuť reformu spravodajstva, ktorá bola rozbehnutá veľmi dobre, ale reálne sa to v tej chvíli nedalo dokončiť, lebo to je vždy beh na dlhšiu trať. Nestihli sme si možno s mnohými zamestnancami povedať, že naša cesta bola síce tvrdá a nepríjemná, ale začala prinášať ovocie a mala zmysel pre nich aj pre STV. Nestihol som presvedčiť politikov ani z pravice ani z ľavice, vrátane prezidenta SR, že na programovanie STV je oveľa dôležitejší názor televíznych divákov, ako ich snaha presadzovať a presviedčať riaditeľov, čo je resp. nie je pre ľudí dobré a vhodné, a ktorý program je viac alebo menej verejnoprávny."
Čo ste stihli po odchode z televízie a prečo ste nezotrvali do konca svojho funkčného obdobia?
„Odišiel som tesne po voľbách v júli 2006. Do konca funkčného obdobia mi zostávalo 6 mesiacov. Už nič zásadné sa pre STV nedalo urobiť. Mojím odchodom som vytvoril okamžite priestor na vypísanie nových volieb riaditeľa. Reálne som vyhodnotil situáciu a nechcel som ani sebe a ani novej vládnej garnitúre brať čas."
Vrátili by ste sa späť riadiť Slovenskú televíziu?
„Nie. Určite by som to už neurobil."
Na čom aktuálne pracujete?
„Podnikám v mediálnej oblasti a na internete, vytváram projekt multimediálnej televízie metoo.sk."
Beata
Balogová
