Lingvisti z celého sveta hovoria slovenskému jazykovému zákonu nie.
Petíciu Výskumného centra pre jazyky maďarskej Akadémie vied podpísalo už takmer päťsto ľudí, väčšinou jazykovedcov a akademikov z rôznych krajín Európy, z USA, Afriky či Japonska. Mená ako Manfred Bierwisch, Calvert Watkins či dokonca Noam Chomsky sú pritom v jazykovede považované za skutočné autority.
Novela zákona je podľa nich „lingvistickým nezmyslom", pretože „jazyk sa nedá zakonzervovať v jedinej podobe kodifikovanej ministerstvom kultúry".
Zákon vraj diskriminuje aj Slovákov hovoriacich nárečím, zasahuje do práva na slobodu prejavu a do Európy 21. storočia vracia stredoveký princíp „koho zem, toho jazyk".
Petícia je v problematických prípadoch v lingvistických kruhoch tradíciou, tvrdí jeden zo signatárov, odborník na sociolingvistiku z Univerzity Komenského v Bratislave István Lanstyák. „Sociolingvistika je citlivá na jazykové práva. Aj keď sa v Maďarsku prijímal zákon o reklamách, reakcia bola rovnaká," hovorí.
Lanstyák je presvedčený, že signatári petície jazykový zákon poznajú aspoň čiastočne - stanovisko odborníkov totiž cituje niektoré jeho problematické ustanovenia v angličtine i maďarčine, slovenská verzia sa stále pripravuje.
Podľa lingvistky z Výskumného centra Katalin Kissovej, tiež signatárky petície, anglickú verziu jazykového zákona majú z webstránky felvidek.ma a hoci prešla viacerými kontrolami, stále sú v nej drobné nepresnosti.
Hovorca rezortu diplomacie Peter Stano v tom vidí príčinu podpory petície. „Signatári zrejme nepoznajú kompletné a presné znenie zákona v poriadnom preklade."
Jazykovedci nedúfajú, že sa im podarí dosiahnuť zmenu v kritizovanej novele, ich cieľom je poukázať na problém.
„Tento zákon ubližuje slovensky aj maďarsky hovoriacim ľuďom. Pokutovať všetky nekodifikované verzie slovenčiny zrejme nebolo pôvodne jeho cieľom, ale vyplýva to z neho a každý jazykovedec vie, že je to lingvistický nezmysel," vysvetľuje svoju podporu petícii Kissová.
Beata
Balogová
