Stanislav Becík zbalil spací vak, seno a jablká, zasadol na kozlík a vyrazil na vidiek.
NOVÉ ZÁMKY, TVRDOŠOVCE. Max a Menneke. Dvaja urastení čierni plnokrvníci zapriahnutí do voza pútajú pozornosť miestnych pred radnicou v Nových Zámkoch. Väčšina netuší, že na ňom dorazil minister pôdohospodárstva. Práve tam sa začína jeho niekoľkodňová cesta po slovenskom vidieku, na ktorej chce roľníkom vliať sebavedomie.
Keď o chvíľu minister vykročí v sprievode primátora, ľudia ho spoznávajú, je tunajší. Do Zámkov dorazil z domu v susedných Dvoroch nad Žitavou.
Zvedavcom aj novinárom ochotne ukazuje starý voz zakrytý zelenou plachtou s nápismi „za roľnícku hrdosť“ alebo „chránime prírodu a lesy“. Na korbe si vezie iba to najdôležitejšie. Seno, debničku s jablkami, balíky s vodou, spacie vaky, vetrovky, galoše a bicykel. Minister vytiahne aj fľašu domácej slivovice. Naleje zopár štamperlíkov, sám však nepije. „Keby nám policajti dali fúkať, mali by sme patáliu.“ Nepije ani mladý pohonič na kozlíku, ktorý je jediným ministrovým sprievodcom na ceste po vidieku. Ochrankári museli ostať doma.
Becík chce do konca týždňa prejsť trasu z Dvorov nad Žitavou cez Záhorie až na Moravu a späť.
Po chvíli sa voz za zvukov spúští fotoaparátov pohne a vydá sa do pätnásť kilometrov vzdialených Tvrdošoviec. Po koniec mesta ho sprevádza hliadka mestskej polície. Na výjazde sa ešte zastavia na pumpe. Napojiť kone.
Trasa, ktorú novinárske štáby prejdú za pár minút, trvá koňmo vyše hodiny. Žrebce sú na premávku zvyknuté, nevyruší ich ani niekoľko trúbiacich vodičov. Novinárom, ktorí sa zdržali v meste, nechávajú kone na ceste jasné stopy.
Pri vstupe do Tvrdošoviec na povoz čakajú novinárske štáby. Cesta ministra po vidieku je v uhorkovej sezóne vďačnou témou, hoci o politike ani Becíkovom materskom HZDS celý deň nepadne ani slovo. Voz sprevádzajú na poľnohospodárske družstvo sídliace v bytovke v strede dediny. O príchode ministra už vedia. „Od vás novinárov,“ hovorí jeho predsedníčka Rozália Szabóová.
Zmätené družstevníčky sa skrývajú v okne za záclonkou. Hostí privíta predsedníčka, ktorá ministrovi daruje žatevný veniec – symbol ukončenia úspešnej žatvy. Opäť sa leje slivovica, minister si len privonia.
Na ceste do ďalšej dediny dovolí novinárom vyskúšať si jazdu. Drgľujúci voz ide pomaly ďalej. Minister sa chce do klimatizovanej vládnej limuzíny vrátiť najskôr v pondelok.
Minister Becík: Nemôžu fňukať
O dôvodoch a plánoch cesty za roľníkmi sme sa rozprávali s ministrom pôdohospodárstva STANISLAVOM BECÍKOM.
Prečo ste sa vydali brázdiť vidiek?
„Slovensko je krajina, ktorá má najosídlenejší vidiek. Roľníci sa napriek tomu dostali do pozície, keď ich spoločnosť považuje za požieračov peňazí daňových poplatníkov. Výsledok je taký, že dovážame 60 percent domácej potreby bravčového mäsa, 95 percent vodnej hydiny, alebo 1,4 miliardy litrov vína. To všetko sa dováža na úkor ľudí na vidieku, ktorí tu stáročia vytvárali hodnoty. To je pre mňa ako ministra, roľníka a občana neprijateľné.“
Čo ľuďom poviete?
„Chcem im ukázať, že vzdať úctu poľnohospodárom pri žatve nie je prežitkom komunizmu. Je to úcta
k chlebu, ktorý je dar boží a rodí sa v pote tváre roľníka. Na druhej strane aj roľník musí ukázať viac hrdosti, nemôže byť len ufňukaný tvorca hodnôt, ktorý fňuká, keď je sucho, aj keď prší, keď je nadúroda, lebo bude nízka cena a aj keď je nízka úroda, lebo aká bude cena. Takýmto pesimistickým postojom stráca dôveru verejnosti.“
Je to služobná cesta?
„Beriem to ako pracovnú povinnosť, idem po poľnohospodárskych podnikateľských subjektoch, chcem ísť aj tým smerom, kde nám padala kalamita borovice. Nebudem však využívať žiadne výhody, spať budem na voze. Keby ma bolo veľmi treba, prídu po mňa a potom sa vrátim. Ale dúfam, že sa do ministerského kresla opäť posadím až v pondelok.“
Máte presnú trasu?
„Ja som taký lajdák, že ani automapu nemám, ideme po starej ceste smerom na Trnavu, Senicu a Holíč, radi by sme prešli cez hranicu aj na moravskú stranu, aby moje kone videli, odkiaľ pochádzajú. Ako nám to vyjde, neviem, idem ako drotár, kde mu spadla retiazka na bicykli, tam zostal.“
Michal Piško
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
