BRATISLAVA. Rady signatárov medzinárodnej petície proti slovenskému jazykovému zákonu, ktorú podporili aj jazykovedné esá ako Noam Chomsky či Manfred Bierwish, zrejme slovenskí lingvisti nerozšíria. Aj keď hovoria o vnútornej polemike, navonok sú k novele zákona o štátnom jazyku zdržanliví.
„Medzi jazykovedcami sa vedie neustála polemika. Jedna skupina hovorí o obrane slovenčiny, druhá zase, že nijaké zásahy nie sú potrebné. Myslím si, že slovenčina potrebuje starostlivosť a aj zákon o štátnom jazyku, ale len deklaratívny,“ hovorí vedúci Katedry žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku Jozef Mlacek.
Zhoda a politika
Jeho názory sa z veľkej časti s kritikou zákona z petície zhodujú, no iniciatívu vníma skôr ako politický prejav maďarských pracovísk.
„Vždy som bol proti pokutám. Za nešťastné pokladám aj to, že ministerstvo kultúry chce kodifikovať slovenčinu – veď jazyk je v neustálom pohybe. To budeme každý tretí rok schvaľovať kodifikovanú podobu slovenčiny? A keď slovník neprejde schválením ministerstva, tak bude protizákonný? To by sme dospeli k mŕtvemu jazyku,“ myslí si jazykovedec.
Prečo sú ticho?
Vedúci Katedry slovenského jazyka a literatúry Trnavskej univerzity René Bílik sa s petíciou stotožňuje, no ešte nevie, či ju podpíše. Prekáža mu, že Slovensko vôbec takýto zákon má a že sa u nás o ňom málo diskutuje.
„Neviem, prečo sa slovenskí lingvisti rozhodli pre ticho. Jazyk je prostriedkom na hovorenie a je irelevantné, či na pomníku bude najprv text v materinskej reči zosnulého, alebo v reči etnika, na území ktorého zomrel. Zákon je z hľadiska štandardných predstáv o hovorení absurdný,“ myslí si Bílik.
