Európsky súd v Štrasburgu včera rozhodol, že bratislavský súd koná pridlho. Rodičia sa pravdy stále nedomohli.
BRATISLAVA. Ivanka by mala dnes 28 rokov. Nedožila sa ich, pred piatimi rokmi zomrela. Jej rodičia hovoria, že aj vinou lekárov. Preto pred 22 rokmi nemocnicu, v ktorej ich dcéru liečili, zažalovali. Okresný súd doposiaľ nerozhodol.
Stĺpček Romana Pataja o dlhom rozhodovaní súdu: Rovnica s mŕtvym
Včera sa rodičia Ivanky dožili malého víťazstva. Európsky súd pre ľudské práva v Štrasbugu uznal, že náš súd porušuje ich práva a priznal im odškodnenie 10tisíc eur (300-tisíc korún).
Okresný súd Bratislava I nekoná 1987
Ivana a jej rodičia podali žalobu na nemocnicu,
1990
súd vydal rozsudok, ktorý o rok krajský súd zrušil, 1997
od zrušenia rozsudku prvé pojednávanie; rodičia navrhli zmier a žiadali zhruba 140tisíc korún (toľko ich stálo auto pre dcéru, aby mohla chodiť na vyšetrenia),
2000
Ivana aj rodičia pre zdravotné problémy požiadali o prerušenie konania, čo súd najskôr odmietol, neskôr po rozhodnutí krajského súdu názor zmenil; prerušenie trvalo do roku 2003, 2004
Ústavný súd priznal Ivane odškodnenie za prieťahy 140tisíc korún; okresný súd však konanie v priebehu roka zastavil, pretože Ivana zomrela; krajský súd upozornil, že žalobcami sú aj rodičia, 2005
súd vytýčil pojednávanie, ktoré sa odročilo na neurčito,
v rámci konania napísali celkovo štyria znalci šesť posudkov,
k rozsudku súd nedospel.
Dcéru, ale ani stratené nervy im to však nevráti. „Ono je to klišé, ale je to tak,“ hovorí Ivankina mama. „Je to hrozný pocit, keď človek vie, že má pravdu a nevie sa jej domôcť. Veď tá lekárka si to priznala, ale na súde tvrdila, že chybu neurobila,“ trasie sa jej hlas.
Rodičia mali pocit, že sudcov obťažujú S manželom sú už unavení z toho, ako dlho súdne konanie trvá. Už ho aj prehovárala, aby sa prestali súdiť, pretože pojednávania ich len traumatizujú. Sama na súd nechodila často. Stačili dve pojednávania. „Človek mal pocit, ako keby sa doprosoval niečoho, na čo nemá nárok a zo strany sudcov to vyzeralo tak, že ich obťažujeme.“
O „nechuti rozhodnúť“ hovorí aj právny zástupca manželského páru Marek Benedik. Nečinnosť Okresného súdu Bratislava I vníma ako „vyhýbanie sa tomu, povedať jasné stanovisko“.
Aj preto Benedik vníma včerajší verdikt ako istú satisfakciu. Je to však už tretí súd v poradí, ktorý potvrdil, že bratislavský súd porušuje prieťahmi práva Ivankiných rodičov. Už v roku 2004, keď Ivanka ešte žila, rozhodol v jej prospech Ústavný súd. O rok neskôr priznal odškodnenie pre prieťahy aj obom rodičom. Skonštatoval aj to, že okresný súd bol nečinný šesť rokov. Napriek tomu je konečný verdikt okresného súdu stále v nedohľadne.
„Venoval som tomu 22 rokov a teraz nepociťujem nič,“ hovoril včera Ivankin otec, ktorého rozhodnutie Štrasburgu nechalo chladným. „Prevláda smútok a bolesť nad stratou dieťaťa.“ Svoju rodinu 18 rokov zastupoval na súde sám. Ako elektroinžinier si naštudoval problematiku z detskej kardiológie, aby dokázal na súde argumentovať.
Zlá diagnóza Žalobu podali v októbri 1987. Po tom, ako bolo isté, že lekárka Ivanke zle určila diagnózu, čo spôsobilo, že jej srdce sa už nedalo operovať. Jej rodičia sú presvedčení, že ak by jej lekári do roku 1983 správne určili diagnózu a operovali ju, mohla žiť dlhšie. Rozhodnutia európskeho, ale ani okresného súdu sa Ivanka nedožila.
Ako aj Ústavný súd konštatoval, do roku 1990 sa prieťahy súdu nedajú vyčítať. Vytýčil 13 pojednávaní a aj rozhodol – žalobu zamietol. Krajský súd však po roku tento rozsudok zrušil pre závažné chyby okresného súdu a odvtedy sa začali prieťahy nabaľovať.
Mnoho sudcov aj znalcov Ivankin spis si vystriedalo niekoľko sudcov, prizvaní boli štyria súdni znalci. Nad počtom znaleckých posudkov sa v rozhodnutí pozastavil aj štrasburský súd. „Súd nebol presvedčený, že postup okresného súdu spĺňa požiadavky promptnosti a primeranej rýchlosti,“ napísal v rozsudku.
