BRATISLAVA. Pre TASR to povedala europoslankyňa KDH Anna Záborská.
"Tým, že zákon nie je jednoznačný a je možné ho vysvetliť rôznymi spôsobmi, stavia určitú skupinu obyvateľstva do permanentne stresujúcej situácie, kedy nikdy nevedia, ako bude interpretovaný," povedala s dodatkom, že menšinové obyvateľstvo nebude vedieť vopred odhadnúť reakcie rôznych inštitúcií. "To nie je dobrá menšinová politika," podčiarkla.
Jej postoj však sklamal poslankyňu Európskeho parlamentu (EP) za Smer-SD Moniku Flašíkovú-Beňovú, ktorá sa snažila presvedčiť slovenských europoslancov o potrebe spoločne obhajovať novelu, ktorá stanovuje pravidlá používania štátneho a menšinových jazykov v úradnom styku, na školách s vyučovacím jazykom menšinovým, ale napríklad aj pri vytváraní nápisov na pamätníkoch.
Spoločný postup nik nenavrhol
"Pani Záborská asi nepochopila jazykový zákon a aktivity, ktoré vyvíjala, boli skôr proti nemu," konštatovala Flašíková-Beňová. V socialistickej frakcii, do ktorej patrí aj Smer-SD, problém s jazykovým zákonom podľa nej nemajú. Chcú ho však diskutovať členovia Európskej ľudovej strany (EPP), kde patrí maďarský Fidesz, ale aj Strana maďarskej koalície (SMK) a rumunské menšinové strany.
Členom EPP je však aj SDKÚ-DS, ktorá má vzhľadom na rešpekt k expremiérovi Mikulášovi Dzurindovi pomerne veľký vplyv, a tiež KDH. "Z posledných postojov pani Záborskej som nemala pocit, že chápe situáciu, alebo, ak ju aj chápe, je pre ňu prioritnejšie kritizovať slovenskú vládu, ako urobiť kroky napríklad proti niektorým vyhláseniam Fideszu," uzavrela Flašíková-Beňová.
Záborskú kritika Flašíkovej-Beňovej prekvapila. "Pokiaľ viem, žiadny oficiálny návrh, aby sme obhajovali jazykový zákon, nedala," poznamenala. Určitá neformálna diskusia podľa nej prebehla na stretnutí s novinármi pri príležitosti úvodného zasadnutia EP v Štrasburgu, zástupcovia KDH sa však do nej príliš nezapájali, keďže jazykový zákon nebol súčasťou programu stretnutia. "Trochu mi to pripadá, akoby si poslanci Smeru-SD chceli urobiť z europarlamentu tribúnu pre riešenie domácich problémov," povedala pre TASR.
Zákonnosť nezaručuje kvalitu
Z európskej úrovne má podľa nej zmysel overiť, či je novelizovaný zákon v súlade s dokumentmi Európskej únie, ktoré sa SR zaviazala dodržiavať. "V tomto zmysle som sa s urgentnou otázkou obrátila na Európsku radu, Európsku komisiu a list som zaslala aj Rade Európy," poznamenala. Ak sa aj ukáže, že zákon nie je v rozpore v legislatívou EÚ, podľa Záborskej to ešte neznamená, že je dobrý.
Na slovenskú novelu zákona o štátnom jazyku kriticky reagovali obidve slovenské menšinové strany - SMK, aj Most-Híd a maďarský parlament dokonca uznesením vyzval Slovenskú republiku, aby novelu stiahla. Slovenský premiér Robert Fico reagoval vyhlásením, že vláda vydieraniu kvôli jazykovému zákonu nepodľahne.
"Slovensko je krajina, kde sú plne rešpektované práva príslušníkov národnostných menšín. Je to suverénna krajina, v ktorej je oficiálnym štátnym jazykom slovenčina. Je tak prirodzené očakávať, že ju bude ovládať každý jeden občan bez ohľadu na národnosť a že každý občan bude mať právo sa v nej dorozumievať," vyhlásil.
