BRATISLAVA. Kiššovci z Veľkého Krtíša majú na krku osem detí a hrozbu, že o ne prídu, lebo sa o ne nedokážu postarať. Viera Mrázová z neziskovej organizácie Jazmín v Handlovej hovorí, že klienti poberajú dávku v hmotnej núdzi. Za služby potom platia z nej.
Ak ich mesto vysťahuje z bytu, ktorý zapratali odpadkami, môžu si deti udržať, len ak si zabezpečia strechu nad hlavou. Šanca, že sa dostanú do zariadenia sociálnych služieb, ktoré poskytuje ubytovanie rodinám, je však mizivá.
Záleží na tom, či rodina dokáže zaplatiť aspoň symbolickú sumu. Väčšina samosprávnych krajov totiž neprispieva na všetkých klientov, ale iba na taký počet, ktorý pokladá za dostatočný. Zvyšok prevádzky si zariadenie musí zaplatiť z toho, čo získa pomimo.
Začarovaný kruh
„My sa ich musíme pýtať, aký majú príjem,“ hovorí riaditeľka neziskového Centra pre občana a rodinu v Lučenci Zdenka Kotrasová. „Každý povie, že si máme hľadať peniaze. Ale kto vám dnes dá na prevádzku?“
Núdzové bývanie a útulok
ľuďom s deťmi, ktorí nemajú zabezpečené ubytovanie, je určené zariadenie núdzového bývania
v minulosti to bol domov pre osamelých rodičov – od tohto roka slúži aj rodine
poskytuje ubytovanie na určitý čas i sociálne poradenstvo
žene, ktorá je obeťou násilia alebo obchodovania s ľuďmi, zabezpečuje anonymitu
samostatný človek, ktorý nemá strechu nad hlavou, sa môže načas ubytovať v útulku – to hrozí aj rodičovi, ktorému súd vezme deti a dá ich do ústavnej starostlivosti.
„Skladajú sa po jednom eure na obed. Na mesiac dajú 30 eur a z toho nakúpime potraviny a varíme.“ Za ubytovanie platia 50 až 70 centov, prípadne euro na deň. Zvyšok majú na hygienické
a ďalšie potreby.
Mrázová tvrdí, že od septembra jej bude na prevádzku chýbať 1400 eur mesačne. Čo bude, ešte nevie. Z príspevku trenčianskej župy neprežije. „My sme už prešli na minimálnu mzdu,“ hovorí zasa Kotrasová.
Ministerstvo sociálnych vecí na otázku, čo majú robiť zariadenia v takejto situácii, odpovedalo, že na prevádzkové náklady neziskových zariadení má prispieť „príslušný samosprávny orgán“. Aj župy, o ktoré ide, sa však odvolávajú na nedostatok peňazí.
Hovorca Banskobystrického samosprávneho kraja Roman Lebeda pre TASR povedal, že sociálne služby objednávajú aj s ohľadom na „disponibilné zdroje, ktoré sú však v čase finančnej krízy značne obmedzené“.
Je ich priveľa
Arana Kiššová z Veľkého Krtíša bude mať problém udržať rodinu pokope. Spolu s bývalým manželom, s ktorým obnovila spolužitie, ide o 10 ľudí, a to je priveľa asi pre každé „zariadenie núdzového bývania“.
„Strata bývania alebo neštandardné bytové pomery nie sú dôvodom na vyňatie dieťaťa z rodiny, majú však nesporne vplyv. Riešenie bytovej otázky rodiny Kiššovej by na jej situáciu malo pozitívny dosah,“ povedala Silvia Cellengová z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši.
Beata
Balogová
