BRATISLAVA. Osemdesiattri percent obyvateľov Európskej únie tvrdí, že pri kúpe výrobkov zohľadňujú ich vplyv na životné prostredie. Vyplýva to z prieskumu Eurobarometra o postoji k udržateľnej spotrebe a výrobe, ktorého výsledky dnes poskytla Lucia Chovanová z tlačového oddelenia Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Podľa výskumu majú najsilnejšie environmentálne uvažovanie v Grécku, kde 92 percent opýtaných povedalo, že vplyv výrobku na životné prostredie hrá dôležitú úlohu pri ich rozhodovaní sa o kúpe. Na opačnom konci skončili Česi, tento atribút pri kúpe zaujíma 62 percent populácie. Pri prieskume, ktorý uskutočnila Európska komisia koncom apríla, anketári náhodne oslovili vyše 26 500 občanov 27 členských krajín Európskej únie a Chorvátska.
Takmer polovica - 46 percent respondentov si myslí, že ekologické výrobky by najlepšie podporovala kombinácia zvýšeného zdaňovania výrobkov poškodzujúcich životné prostredie a zníženého zdaňovania výrobkov šetrných voči životnému prostrediu. Dvojakému zdaňovaniu sú najviac naklonení Briti, zatiaľ čo Malťania uprednostňujú znížené zdaňovanie výrobkov šetrných voči životnému prostrediu.
Všetci opýtaní boli výrazne naklonení myšlienke, aby maloobchodníci propagovali výrobky šetrné voči životnému prostrediu. Približne polovica (49 %) si myslí, že maloobchodníci by mali zvýšiť viditeľnosť takýchto výrobkov na policiach alebo mať v obchode zriadený zelený kútik. Tretina (31 %) respondentov si myslí, že maloobchodníci by najlepšie podporili zelené výrobky, keby spotrebiteľom poskytovali kvalitnejšie informácie.
Podľa komisára EÚ pre životné prostredie Stavrosa Dimasa by sa mali do boja proti klimatickým zmenám zapojiť nielen vlády a spoločnosti, ale aj spotrebitelia. Práve zákazníci kúpou výrobkov šetrných voči životnému prostrediu a klíme vysielajú signály výrobcom, na ktoré reagujú výrobou ekologickejších výrobkov. Opýtaní občania EÚ a Chorvátska boli vo svojich názoroch na vyhlásenia výrobcov o účinku ich výrobkov na životné prostredie rovnomerne rozdelení – 49 % verí takýmto vyhláseniam a 48 % nie. Najskôr týmto vyhláseniam uveria Holanďania - 78 %, zatiaľ čo Bulhari sú voči takýmto vyhláseniam najviac skeptickí - 26 %. Približne 72 % obyvateľov Európskej únie si myslí, že v budúcnosti by sa mala povinne označovať tzv. uhlíková stopa výrobku. Postoj k tejto téme bol v jednotlivých členských štátoch veľmi odlišný, pričom Česi sú takémuto označovaniu najmenej naklonení (47 %) a Gréci túto myšlienku podporujú jasnou väčšinou (90 %). Na značke uhlíkovej stopy by sa uvádzalo celkové množstvo skleníkových plynov – vrátane oxidu uhličitého – vyprodukované počas životnosti výrobku, počnúc jeho výrobou a končiac jeho likvidáciou.
