BRATISLAVA. Bugárov Most-Híd a mimovládny Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku navrhujú začať negociačný proces pod záštitou vysokého komisára OBSE pre národnostné menšiny o dôsledkoch, implementácii a príprave vykonávacích predpisov jazykového zákona po nedávnej kontroverznej novelizácii.
Oznámil to Most-Híd po dnešnom rokovaní predsedu Bélu Bugára a podpredsedníčky Edit Pfundtner s predstaviteľmi koordinačného výboru Okrúhleho stola Maďarov na Slovensku Kálmánom Petőczom a Károlyom Tóthom.
„Máme zato, že vláda by mala aktívne podporovať používanie jazykov národnostných menšín - čo jej vyplýva aj z prijatých medzinárodných dokumentov – a nie sankciami stavať bariéry medzi občanov Slovenskej republiky,“ zhodli sa v stanovisku pre médiá.
Vollebaek poukázal aj na nedostatky
Politickí a civilní zástupcovia Maďarov na Slovensku sú presvedčení, že Slováci a Maďari by v otázke jazykového zákona mali byť jednotní. „Teraz môžeme spoločne vyjadriť svoj hlas, a preto podporíme každú iniciatívu, ktorá napomôže odstrániť obavy z použitia jazykového zákona,“ uviedli.
Vyzdvihli tiež úsilie komisára OBSE Knuta Vollebaeka pri riešení takej citlivej otázky, akou sú jazykové práva menšín. Pripomenuli, že v stanovisku k slovenskej jazykovej novele poukázal na mnohé nedostatky a možné zneužitie a dezinterpretáciu jazykového zákona, čo môže vyvolať obavu u predstaviteľov menšín žijúcich na Slovensku.
„Súhlasíme so stanoviskom Knuta Vollebaeka, že prijatiu novely zákona mala predchádzať celospoločenská a odborná diskusia. Uplatňovanie sankcií za porušenie zákona môže predstavovať diskrimináciu osôb patriacich k národnostným menšinám, a príliš široký rozsah výšky pokút robí zákon prísnejším, čo aj vysoký komisár posúdil ako negatívny vývoj,“ dodali predstavitelia strany Most-Híd a organizácie, zastrešujúcej maďarské občianske združenia.
Zákon by mal byť presnejší
Jednou zo zásadných zmien, ktoré novela prináša, je uplatňovanie súčasného zákona o štátnom jazyku nielen voči štátnym a obecným orgánom, ale aj na „právnické osoby, fyzické osoby-podnikateľov a fyzické osoby“.
"Takéto ustanovenie by mohlo vyvolať obavy týkajúce sa jeho súladu s požiadavkou proporcionality. Aj keď medzinárodné a komparatívne štandardy samy o sebe nezakazujú stanovenie určitého obmedzenia slobody používať jazyk v neverejných oblastiach s cieľom podporovať štátny jazyk, takéto ustanovenie by nemalo nenáležitým spôsobom obmedzovať práva osôb patriacich k národnostným menšinám," konštatoval Vollebaek. Vyzval tiež na podrobnú špecifikáciu zákona vo vykonávacích predpisoch.
