Cestovné kancelárie tvrdia, že sa sťažuje len mizivé percento dovolenkárov. A z neho je iba pár sťažovateľov úspešných.
BRATISLAVA. Príliš slané more, ktoré pri odlive „cúva“, žiadne slovenské jedlá, páchnuca mŕtvola zvieraťa na pláži a namiesto štvorhviezdičkového hotela špinavé stavenisko. Aj na to sa sťažujú slovenskí dovolenkári cestovným kanceláriám. Hoci mnohí majú nárok na odškodné, ich sťažnosti uspejú iba občas.
Cestovné kancelárie hovoria, že počet sťažovateľov neprekračuje dve percentá ich klientov. Zaoberať sa pritom podľa zákona musia každou sťažnosťou – písomne ju musia vybaviť do 30 dní.
Portál sťažnosti.sme.sk však svedčí o tom, že toto „vybavenie“ sa väčšinou končí v neprospech dovolenkára.
Delegát zrejme nič neurobí so sťažnosťou, že voda v mori je natoľko slaná, že deti ju nemôžu piť. Ak ale máte vážnejší problém, je podľa cestovných kancelárií lepšie sťažovať sa priamo na mieste, ako čakať na návrat domov. „Väčšina nedostatkov sa dá odstrániť priamo na mieste a klient môže stráviť dovolenku v pohode. Ale napríklad v prípade odlivu v Egypte, keď sa more stiahne ďaleko od pláže, toho veľa nenarobíme,“ hovorí šéfka marketingu Saturu Mária Gallová.
Sťažujte sa na mieste
Klient sa môže sťažovať do troch mesiacov od návratu. No ak o probléme napríklad s ubytovaním, nefungujúcou klimatizáciou či nevymenenou posteľnou bielizňou mlčal celú dovolenku, pravdepodobnosť úspechu je minimálna.
„Treba sa ozvať hneď, klient nám musí dať priestor, aby sme problém odstránili,“ hovorí Gallová. Aj Peter Érsek z Kartago Tours hovorí, že riešiť oneskorenú sťažnosť, ktorá nejde cez delegáta, je zložitejšie.
Cez delegáta však cesta k bezproblémovej dovolenke často nevedie. „Delegátka mi odmietla vybaviť spustenie klimatizácie – vraj som si nezaplatil dovolenku v kategórii ,baby city hotel',“ píše napríklad o dovolenke v Grécku Ján Kubina na sťažnosti.sme.sk.
V Chorvátsku zasa na ženu v sprche takmer spadol strop. „Manželka sa išla sťažovať slovenskej zástupkyni v hosteli – dostalo sa jej však rozčúleného poučenia, že stropy padajú aj v novostavbách,“ píše Dušan K.
Ako postupovať
Na sťažnosť má pritom každý turista právo. Priamo na mieste je potrebné spísať reklamačný protokol, ktorý okrem klienta podpíše zástupca cestovnej kancelárie a aj hotel, ak sa ho to týka.
Cestovná kancelária musí reklamáciu prijať aj v prípade, ak napríklad nie je delegát ochotný protokol podpísať, alebo nie je na mieste prítomný, hovorí Danuša Krkošová z Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie.
Anežka Hrabovská z FIRO-touru ale upozorňuje, že ak klient reklamačný protokol na mieste nespíše, je na cestovnej kancelárii, či mu sťažnosť uzná.
Pri probléme s delegátom radí Josef Lounek zo Združenia slovenských spotrebiteľov urobiť si na mieste vlastný záznam, najlepšie s fotografiami, ktorý podpíšu ďalší dvaja svedkovia. „Odporúčame klientom v reklamácii uviesť požadovanú kompenzáciu, inak vám môže cestovka uznať reklamáciu vo výške symbolických pár eur,“ hovorí Lounek.
Pre väčšie šance na úspech je dobré poslať kópiu reklamácie zároveň krajskému inšpektorátu obchodnej inšpekcie aj Združeniu spotrebiteľov, prípadne, ak je cestovka členom, aj Asociácii cestovných kancelárií.
Ak cestovka reklamáciu uzná, najčastejšie ponúkne finančnú náhradu, prípadne na mieste výlet či inú službu zadarmo, alebo špeciálnu zľavu pri nákupe ďalšej dovolenky.
Väčšinou však turisti nepochodia, ak ich namiesto hotela z obrázka v katalógu ubytujú v inom hoteli, rovnakého či vyššieho štandardu a s rovnakými službami. Na meškajúce lietadlo sa zasa treba sťažovať u prepravcu. A sťažovať sa na zlé počasie je úplnou stratou času – v lepšom prípade sa čoskoro vyjasní.
Leto termín prázdnin nezmení
Školáci nemusia mať prázdniny iba v júli a auguste. Podnikatelia i cestovné kancelárie by privítali ich predĺženie.
BRATISLAVA. Letné prázdniny, ktoré sa začínajú aj končia rozdielne – podľa krajov. Realita v Nemecku či Rakúsku, aktuálna téma v Česku. Aj u nás sa takýto nápad pravidelne vracia, štát ho však prijíma rozpačito.
Diskusiu o „plávajúcich prázdninách“ v Česku otvorila Asociácia cestovných kancelárií. Prázdniny by aj ďalej trvali dva mesiace, v niektorých krajoch by sa však začali v polovici júna, v iných by sa ich začiatok zasa posunul až na polovicu júla.
Výhodou by bolo predĺženie sezóny v cestovnom ruchu, rodiny by mohli cestovať v lacnejších termínoch.
Mikolaj hovorí nie
Na Slovensku o plávajúcich prázdninách naposledy diskutoval minister školstva Ján Mikolaj z SNS s podnikateľmi v cestovnom ruchu pred dvomi rokmi. „V súčasnosti považujeme túto tému za uzavretú a neuvažujeme o zmene termínu letných prázdnin,“ napísalo ministerstvo teraz.
Ekonóm SAV Viliam Páleník by plávajúce prázdniny nezavrhoval. „Jarné prázdniny boli pred rokmi tiež v jednom termíne a dnes už o tom nikto neuvažuje.“ Zmena by podľa neho priniesla rovnomernejšie vyťaženie rekreačných zariadení a zaťaženie cestnej siete. „Hoci Slovensko je konzervatívne, z ekonomického hľadiska by som odporúčal pridať sa k českej diskusii.“
Dlhšie o dva týždne
Priaznivcov má však u nás iný český návrh: predĺžiť prázdniny celoplošne o týždeň v júni a o týždeň v septembri, podľa vzoru Španielska, Talianska a Chorvátska.
Pozdáva sa aj našej Asociácii cestovných kancelárií. „Nemôžeme sa zrovnávať s Nemeckom, kde si každá spolková krajina určuje svoj termín prázdnin. Celoplošné predĺženie prázdnin by bolo konštruktívnejšie,“ vraví viceprezident Stanislav Macko.
Michal Piško

Beata
Balogová
