Nielen na pomalé súdy, ale aj na nepružnosť polície sa dá sťažovať. Vie o tom málokto.
BRATISLAVA. Stačí chvíľa a dopravná nehoda zničí ľudský život. Následky sú často trvalé, vinník čaká na potrestanie dlhé roky a s ním aj obeť, ktorej to komplikuje život pri vybavovaní na úradoch. Nie je výnimkou, že zdržanie spôsobuje polícia, ktorá nekoná tak rýchlo, ako by mala.
Bolo to tak aj v prípade ženy, ktorá vo februári 2005 prežila dopravnú nehodu s vážnymi zdravotnými následkami. Od januára 2006 je invalidkou. Polícia jej prípad doposiaľ nevyšetrila. Tým, že nie je trestné konanie ukončené, má problém domáhať sa nemajetkovej ujmy. Na záver vyšetrovania čaká aj poisťovňa, aby rozhodla, ako ženu odškodní.
Právne povedomie občanov je relatívne nízke, avšak na druhej strane, sťažnosti alebo podania nie sú komplikované.
Marek Benedik, právnik
Polícia pritom vinníka nehody obvinila už v marci 2006. Nasledovalo ďalších deväť mesiacov, aby vyšetrovateľ urobil ďalší relevantný krok, ktorým bolo oslovenie znalca z odboru chirurgie. A odvtedy nastala policajná nečinnosť. Prípadom sa zaoberali už štyria vyšetrovatelia, výsledok stále nie je.
Ústavný verdikt: konajte Postihnutá pani sa preto obrátila na Ústavný súd, ktorý potvrdil policajné prieťahy a priznal jej odškodnenie 1660 eur (50-tisíc korún). Neakceptoval ani obranu šéfky vyšetrovateľov, že sú všetci enormne zaťažení. Ústavný súd im odkázal, že vyšetrovanie dopravnej nehody je súčasťou ich bežnej praxe a okrem toho nenašiel na konaní nič také zložité, aby vyšetrovanie trvalo tak dlho. Rozhodnutie ústavných sudcov zo začiatku júna je dôležité aj preto, lebo polícii prikázalo konať.
O tom, že občan má právo sa brániť aj proti prieťahom polície, vie málokto. Kedy sa však dá povedať, že polícia nekoná tak rýchlo, ako by mala?
Ako na to Právnik Marek Benedik tvrdí, že na túto otázku sa nedá odpovedať všeobecne. „V jednom prípade môže byť rok trvajúce konanie veľa, v inom prípade o zbytočné prieťahy ísť nemusí,“ povedal právnik, podľa ktorého vždy treba skúmať takzvané obdobia nečinnosti či neefektívnej činnosti príslušného orgánu.
Aj Benedik potvrdzuje, že len málo ľudí vie, že majú právo sa sťažovať na prieťahy polície. Hovorí, že „sťažnosti alebo podnety nie sú komplikované podanie“.
Ak má občan právneho zástupcu, ten je podľa Benedika schopný pripraviť kvalifikované podanie proti prieťahom.
O tom, že občania využívajú takéto možnosti nedostatočne, hovoria aj skúsenosti právnej zástupkyne Slovenska na Európskom súde pre ľudské práva Marice Pirošíkovej. Tvrdí to na základe počtu sťažností podaných na Ústavný súd či oznámených európskym súdom vláde.
Nejde len o peniaze Hoci sa občania nenaučili dostatočne brániť, Pirošíková hovorí, že Ústavný súd už niekoľkokrát zabezpečil sťažovateľom „adekvátnu nápravu“. Nejde len o peniaze, ktoré dostanú ako odškodnenie. To nedosahuje vysoké sumy.
Podľa Pirošíkovej sa výšky odškodnenia priznané ústavným a európskym súdom porovnávať nedajú. Zdôrazňuje, že Ústavný súd má na rozdiel od európskeho aj ďalšie dôležité právomoci.
Ústavní sudcovia môžu svojím rozhodnutím prikázať vyšetrovateľom konať, v prípade zastavenia trestného stíhania môžu takéto rozhodnutie zrušiť a znova nariadiť konať, pričom polícia či prokuratúra sú viazané právnym názorom sudcov. „V prípade európskeho súdu sú priznávané vyššie sumy aj preto, že sa sťažovateľ nedomohol adekvátnej nápravy na vnútroštátnej úrovni,“ hovorí naša zástupkyňa v Štrasburgu.
Boj za vaše práva začnite na prokuratúre
Pomalé konanie vyšetrovateľov musí prešetriť prokurátor, až po ňom nasleduje Ústavný súd.
BRATISLAVA. Ročne príde na inšpekciu ministerstva vnútra zhruba tritisíc sťažností na postup polície. Väčšina sa týka policajtov a ich nevhodného správania. Zhruba tretina je namierená proti prieťahom.
Tieto sťažnosti však inšpekcia nemôže riešiť. S takýmito podaniami sa musia občania obrátiť najskôr na dozorujúceho prokurátora.
Čo hovorí európsky súd? Štáty sú povinné vyšetriť
zásahy do práva na život, prípady zlého zaobchádzania, zásahy do práva na súkromie, zásahy do práva na slobodu a bezpečnosť, zásahy do majetkových práv.
Zdroj: Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd
Je to dôležitý krok aj preto, aby v prípade, že nedosiahnu nápravu, mohli podať sťažnosť na Ústavný súd. Ústavnú sťažnosť totiž možno podať až po vyčerpaní prostriedkov nápravy.
Sťažovateľ sa predtým musí pokúsiť využiť všetky opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd poskytuje. Ak tak nespraví, je jeho sťažnosť neprípustná. Dôvodom na sťažnosť nemusia byť len prieťahy pri vyšetrovaní. Brániť sa dá aj proti zastaveniu trestného stíhania, nedostatočnému vyšetrovaniu či mučeniu na policajnej stanici.
Známy je prípad tušickej tragédie, o ktorej rozhodoval európsky súd. Dane Kontrovej, ktorej polícia nedokázala ochrániť dve deti pred zabitím, priznal odškodnenie 25-tisíc eur. Policajti podľa Štrasburgu nedostatočne reagovali na Kontrovej tiesňové volanie, že jej manžel má strelnú zbraň a vyhráža sa s ňou.
Nie so všetkými sťažnosťami proti polícii sú slovenskí sťažovatelia v Štrasburgu úspešní. Mnohé európsky súd zamietne preto, lebo nevyčerpali vnútroštátne prostriedky nápravy. Tak sa skončil aj prípad Lampášová proti Slovensku či Baláž a ďalší proti Slovensku, ktorí sa sťažovali na zlé zaobchádzanie zo strany polície.
Ako neprijateľná sťažnosť sa skončil aj prípad Hudec proti Slovensku, v ktorom sťažovateľ namietal, že vo väznici došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. U všetkých platí, že skôr, ako sa obrátili na európsky súd, mali sa brániť doma.
Veronika Prušová
Sťažovali sa, vyhrali
Ak vidíte, že polícia je pomalá, oplatí sa ozvať a zabojovať. Svedčia o tom aj tieto tri prípady.
I. príbeh Staršieho muža zbili a dokopali na ulici dvaja útočníci. Nadávali mu do „špinavého čierneho cigáňa“ a vyhrážali sa, že „skape“. Trestné oznámenie podal začiatkom augusta 2002, policajti začali konať po siedmich mesiacoch. Rozhýbali sa, keď sa sťažoval u prokurátora, ktorý uznal prieťahy.
Muž vypovedal, identifikoval útočníkov, polícia však prvého páchateľa obvinila po roku, druhého po vyše 20 mesiacoch. Ústavný súd to označil za neospravedlniteľné prieťahy. Mužovi priznal v októbri 2005 odškodnenie 3330 eur.
II. príbeh Sumu 3000 eur priznal Ústavný súd žene, ktorú, ako tvrdí, znásilnili. Polícia začala jej prípad vyšetrovať vo februári 2005. Po tom, ako vypočula obeť aj násilníka, veľa už neurobila. Návrh na podanie obžaloby dal vyšetrovateľ v januári 2009, krátko predtým, ako ústavní sudcovia o sťažnosti ženy rozhodli.
Konštatovali, že vzhľadom na povahu a citlivosť prípadu je konanie polície neprimerane dlhé. Okresné riaditeľstvo sa bránilo, že vyšetrovateľka je nadmerne pracovne zaťažená, že bola opakovane práceneschopná, mala dovolenky a riaditeľstvo sa sťahovalo.
III. príbeh Na prieťahy sa sťažoval muž, ktorého v júni 2005 obvinili policajti z nedovoleného prekročenia hranice a pol roka bol vo väzbe. Prieťahy priznal aj nadriadený „nečinného“ vyšetrovateľa. Skonštatoval, že aj keď ho odbremenil od náročných prípadov, tak pokračoval v „pracovnej letargii“.
Aj preto proti nemu podal návrh na disciplinárne konanie. Prípad dostal iný vyšetrovateľ, ktorý koná. Ústavný súd už aj tak obvineného muža odškodnil sumou 1000 eur .
Veronika Prušová
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
