Bratislava 2. augusta (TASR) - Predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN) Ivan Petranský síce necíti zo strany politikov voči ústavu výslovný odpor, no o konsenzuálnej podpore celého politického spektra nemožno podľa jeho slov v žiadnom prípade hovoriť. Vyhlásil to pre TASR na margo sporadicky sa objavujúcich úvah či návrhov na zrušenie ÚPN.
Nedávno prišla s myšlienkou zrušiť ústav koaličná ĽS-HZDS, pričom tento krok mal byť jedným z protikrízových opatrení. Neskôr od tejto ambície hnutie ustúpilo. Pred viac ako rokom sa zase snažila ÚPN zrušiť SNS, tá mala dokonca vypracovaný konkrétny návrh, ktorý aj predložila na rokovanie parlamentu, no napokon ho stiahla. "Odvtedy sa relevantný návrh na zrušenie ÚPN neobjavil, teda ja predpokladám, že neexistuje reálna šanca, že by sa niekto v najbližšom čase k takémuto pokusu vrátil alebo že by mal šancu na úspech," konštatoval Petranský.
Zneužitá kríza
V pozadí týchto myšlienok vidí šéf ÚPN dlhodobo prejavovanú animozitu voči ústavu, ktorá sa periodicky pretavuje aj do takýchto vyhlásení. "Samozrejme, že v súčasnosti je populárne argumentovať krízou, a tak aj ÚPN bol použitý na takéto účelové tvrdenia, ktoré však s realitou nemajú nič spoločné. Veď vieme, že rozpočet ÚPN je 1,6 milióna eur (48,2 milióna Sk). Týmto argumentovať ako nástrojom na riešenie hospodárskej krízy je úsmevné," tvrdí.
Chýbajúce priestory
Na margo pretrvávajúceho problému s budovou ÚPN Petranský zopakoval, že terajšie priestory ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPaT), kde ústav sídli, nezodpovedajú potrebám tejto inštitúcie. Podľa zákona má totiž ústav dostať vlastné nehnuteľnosti od štátu. "Toto je opäť len jedno z ďalších provizórií. Výpožička priestorov nie je nejakým riešením, tým skôr, že do tých súčasných nebolo možné umiestniť aj náš archív. Ten je naďalej v komerčne prenajatých priestoroch oddelený od ostatných zložiek ústavu," vysvetlil.
Zároveň pripomenul, že ústav od štátu požadoval stanovenie nehnuteľností, ktoré by mohli prichádzať do úvahy ako jeho sídlo. "Toto je naozaj povinnosť štátu zabezpečiť, aby ÚPN dostal priestory plne pokrývajúce jeho potreby a ktoré budú v jeho vlastníctve alebo v správe," podčiarkol Petranský. Tvrdí, že pred sťahovaním sa na súčasné pôsobisko "nám bolo v podstate naznačené, že iné riešenie, ako to, ktoré teraz je, momentálne neprichádza do úvahy". Nepredpokladá, že sa v horizonte niekoľkých rokov bude ústav sťahovať ďalej.
Bývalé sídlo ÚPN na bratislavskom Námestí SNP má podľa predbežnej predstavy ministerstva spravodlivosti (MS) obsadiť vysunuté pracovisko Ústavného súdu SR aj Súdna rada SR. "Podľa mojich informácií to trvá dlhšie preto, lebo v hre sú aj nedostatočné priestory pre Krajský súd v Košiciach a tam malo dôjsť k dohode medzi Ústavným súdom (sídli v Košiciach, pozn. TASR) a MS, aby sme túto situáciu riešili aj za pomoci Ústavného súdu," vysvetlila pred časom ministerka spravodlivosti Viera Petríková (nominantka ĽS-HZDS).
ÚPN sa presťahoval z tejto adresy koncom novembra 2008 na základe zmluvy o výpožičke podpísanej na päť rokov, čím sa vyriešil problém výpovede z budovy MS na Námestí SNP.
