BRATISLAVA. Bratislavská sudkyňa Anna Benešová, ktorá už vyše roka nesúdi, má byť preložená z krajského súdu na okresný. Taký trest si pre ňu predstavuje prvostupňový disciplinárny súd pri Najvyššom súde za to, že vraj nepovolila na pojednávaní zvukový záznam. Rozhodnutie zo začiatku júla nie je právoplatné, sudkyňa sa odvolala.
Prísne tresty navrhoval pre sudcov, ktorí nerešpektovali nahrávanie pojednávaní, aj bývalý minister spravodlivosti Daniel Lipšic z KDH. Ani raz neuspel. Zo štyroch prípadov, ktoré disciplinárne súdy riešili, skončilo trestom jediné. Košickú sudkyňu Vieru Kováčovú pred piatimi rokmi potrestali – iba napomenutím. Vinným, hoci bez trestu, bol uznaný dnes už predseda Okresného súdu v Žiari nad Hronom Peter Lukáč. Františka Bereca a Róberta Jankovského disciplinárne súdy oslobodili. Rovnako ako Lukáča neskôr vo funkciách povýšili. Stali sa podpredsedami súdov v Trenčíne a v Považskej Bystrici.
Nezavážil ani Ústavný súd Za čo hrozí sudcom trest? porušenie povinností sudcu, pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti; alkohol zavinené konanie – prieťahy, nepodajú majetkové priznanie, rozhodnutie v rozpore s právom. Aký trest? napomenutie, zrážky z platu 15, 50 až 70 percent na tri mesiace až rok, odvolanie z funkcie predsedu alebo podpredsedu, preloženie sudcu na nižší súd, odvolanie z funkcie sudcu.
V ich prospech rozhodol najmä argument, že nad právom na informácie uprednostnili právo účastníkov na súkromie.
V prípade sudcu Bereca dokonca disciplinárny súd nerešpektoval názor Ústavného súdu, ktorý potvrdil, že keď zakázal prítomnému účastníkovi konania nahrávanie rozsudku, tak porušil jeho práva. Podobne už Ústavný súd rozhodol viackrát.
Zákon podľa právnika Petra Wilflinga spolupracujúceho s Via Iuris nevyžaduje, aby si občania pýtali od sudcu na zvukový záznam súhlas, hoci je lepšie mu to oznámiť. Ani argument, že právo na súkromie je dôležitejšie ako právo na informácie, nie vždy obstojí.
Benešovej vinu nedokázali Rozhodnutia disciplinárnych súdov sú podľa Zuzany Wienk z Aliancie Fair-play dôkazom, že sudcovia sa bránia potrestať prešľapy. „Sú nekonzistentní a nemajú jasno v základných princípoch,“ tvrdí Wienk, ktorá bola na väčšine pojednávaní so sudkyňou Benešovou.
Sudkyňa po prvostupňovom rozhodnutí povedala, že dôvodom jej trestu je to, že nechcela rozhodnúť o žalobách exministra spravodlivosti Štefana Harabina za HZDS voči médiám tak, ako jej naznačilo vedenie.
Disciplinárnemu súdu sa v prípade Benešovej, na rozdiel od všetkých podobných konaní, nepodarilo vôbec preukázať, že by nahrávanie zakázala. Benešovej pozastavil výkon funkcie ešte ako minister Harabin. Jeho nástupkyňa Viera Petríková toto rozhodnutie prehodnotiť nechce, počká si na právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Zabudli na väzbu. On pyká, ona súdi ďalej
Dvaja súdení sa dostali z väzby. Len v jednom prípade za to sudcu trestajú.
BRATISLAVA. Sudca Najvyššieho súdu Ján Mihál od polovice júla nesúdi. Súdna rada mu na návrh predsedu súdu Štefana Harabina pozastavila výkon funkcie. Už teraz pyká za svoju chybu, že v júni nestihol predĺžiť väzbu Jaroslavovi P., obžalovanému z vrážd pre údajného bossa východoslovenského gangu Roberta Okoličányho.
Mihálovi hrozí najprísnejší disciplinárny trest – odvolanie z funkcie.
Predĺžila nezákonnú väzbu Naopak, bez trestu zrejme ostane michalovská sudkyňa Mária Hirjaková, ktorá rozhodovala o recidivistovi Patrikovi I. Podozrivý bol z pokusu o znásilnenie. Polícia ho zadržala 6. júna 2008, odkedy bol aj vo väzbe. Išlo o prípravnú väzbu, ktorá môže trvať len pol roka. Predĺžiť sa dá iba vtedy, ak prokurátor podá obžalobu, čo v tomto prípade stihol včas, už 10. novembra. Sudkyňa však o nej rozhodovala až 18. decembra, teda v čase, keď už bol obvinený dvanásť dní vo väzbe protizákonne. Napriek tomu rozhodla Hirjaková o prijatí obžaloby a aj o predĺžení väzby.
Prípad skončil pred Krajským súdom v Košiciach, ktorý muža musel v januári tohto roka prepustiť na slobodu. Jeho ďalšie zotrvanie vo väzbe by bolo totiž nezákonné. Krajský senát sudkyni tiež pripomenul, že jej rozhodovanie „bolo v rozpore so zásadou prednostného a urýchleného vybavovania väzobných vecí“.
Prokurátor je síce presvedčený, že u muža už obžalovaného
z pokusu o znásilnenie dôvody väzby pretrvávajú, no na konanie okresnej sudkyne sa nesťažoval. Hovorca košickej prokuratúry Milan Filičko hovorí, že „je záležitosťou predsedu súdu, ako sa s chybou sudkyne poráta“. Dôvodom na väzbu je podľa prokuratúry aj to, že od jeho prepustenia sudkyňa vytýčila štyrikrát pojednávanie a obžalovaný ani raz na súd neprišiel. Ani polícii sa nepodarilo ho predviesť.
Šéf zavinenie nevidí Predseda michalovského súdu Jozef Soročina však cez hovorkyňu odkázal, že v postupe sudkyne nezistil zavinenie prieťahov v trestnom konaní.
Lucia Kurilovská z katedry trestného práva Univerzity Komenského to však vidí inak. „Ak je vec jednoznačne väzobná, je potrebné ju riešiť prednostne.“ Oba prípady sú podľa Kurilovskej porovnateľné a konanie michalovskej sudkyne je teda dôvodom na disciplinárny trest.
(vev)
Na chybu ukáže aj Štrasburg
Často až vďaka rozhodnutiam európskeho súdu sa ministerstvo dozvedá o súdnych konaniach, ktoré nemajú konca.
BRATISLAVA. Nie všetky pochybenia sudcov môžu vyjsť najavo ihneď, ako sa ich dopustili. Niekedy pri ich odhalení pomôže až Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.
Len v júli tohto roku sa tak stalo dvakrát. Na začiatku aj konci mesiaca priznal európsky súd za prieťahy v konaní odškodnenie dvom slovenským rodinám.
V jednom sa trojica súrodencov až po 21 rokoch dočkala súdneho rozhodnutia o určenie vlastníctva domu. V tom druhom rodičia mŕtvej dcéry stále len čakajú, aby súd po vyše 22 rokoch rozhodol o ich žalobe na nemocnicu, ktorá mala zanedbať starostlivosť o ich dieťa.
Bude nejaký sudca za také dlhé konania aj potrestaný? „Prípad preveríme,“ odpovedá hovorca ministerstva spravodlivosti Michal Jurči.
Dôvodov na prieťahy môže byť podľa neho viac, napríklad aj odchody sudcov. Hovorí aj o tom, že počas konania „došlo aj k spoločenským zmenám“.
Pri takých dlhých konaniach už pritom môže byť pochybenie konkrétneho sudcu premlčané. Zákon hovorí, že proti sudcom, ktorí zapríčinia prieťahy, môže byť návrh na začatie disciplinárne konanie podaný najneskôr do štyroch rokov od ukončenia konania.
(vev)
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
