BRATISLAVA. Na Slovensku je možné byť starostom či miestnym poslancom i napriek odsúdeniu. Hoci zákony hovoria, že primátorovi, starostovi, županovi či miestnemu alebo župnému poslancovi zaniká mandát „právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin“, realita ukazuje, že nie vždy.
Denník SME v júli informoval o dvoch odsúdených členoch Smeru – bývalom primátorovi Hanušoviec nad Topľou Petrovi Vozárovi a súčasnom starostovi obce Prosačov Jánovi Šoltésovi.
Stanovy Smeru hovoria, že odsúdenie je dôvodom na vylúčenie. Obaja po zverejnení článku zo strany vystúpili. Šoltés, ktorého súd odsúdil v roku 2007 za krátenia dane a poistného na dva roky väzenia s jedenapolročnou podmienkou, dodnes zastáva funkciu starostu. Tvrdí, že o odsúdení nevie a nedostal rozsudok. „Rozsudok bol starostovi doručený, inak by nemohol byť právoplatný,“ oponuje hovorca prešovského krajského súdu Michal Drimak.
Diera v zákone
Zotrvať starostovi vo funkcii umožňuje diera v zákone. Ten síce hovorí, že „mandát starostu zaniká odsúdením“, nehovorí však, kto má na to dohliadať.
Súdy navyše nemajú povinnosť zisťovať, či je odsúdený starostom alebo poslancom a teda to ani nikomu nenahlasujú. Funkcionár by sa mal priznať sám.
Že to tak vždy nie je, dokazujú aj nedávno medializované prípady. Košického mestského poslanca za Smer Jozefa Drábika, odsúdeného v roku 2007 za sexuálne zneužívanie, prezradil až tento rok v máji anonym. V zastupiteľstve košickej časti Šaca zas ešte dva mesiace po odsúdení za úžeru sedela nezávislá poslankyňa Bohuslava Čisárová. K odsúdeniu sa nepriznala, starostu naň upozornili poškodení.
Známy je aj prípad starostu Štiavnika Štefana Pucka, ktorého súd v roku 2003 odsúdil za ublíženie na zdraví a výtržníctvo. Pucko tvrdil, že na obecnom úrade už odvtedy pracoval iba ako zamestnanec. Naďalej však zastával post žilinského župného poslanca, hoci o mandát mal prísť i tam. Župa na to prišla po roku a Pucko musel vrátiť odmeny. Dnes je znova starostom.
Neodíde
Právnik Peter Wilfling upozorňuje, že ak starosta napriek odsúdeniu naďalej vykonáva funkciu, ohrozuje chod obce. „Je tam obrovské riziko, že všetky jeho rozhodnutia môžu byť neplatné a môže ich napadnúť prokuratúra.“ Takýto starosta sa podľa neho dopúšťa trestného činu podvodu.
Podobný prípad už slovenská polícia rieši. Z podvodu a poškodzovania cudzej veci obvinili v roku 2007 starostu Muránskej Dlhej Lúky Jána Vrtiša. Ten napriek právoplatnému odsúdeniu za ohováranie vykonával funkciu naďalej a poberal aj plat.
„Povinnosť informovať o odsúdení v zákone upravená nie je, nemajú ju ani justičné orgány. Pri tvorbe zákonov upravujúcich pôsobenie poslancov či starostov sa predpokladala určitá úroveň politickej a osobnej kultúry,“ priznáva Alena Koišová z ministerstva vnútra. „Zrejme bude potrebné predstaviteľom samosprávy pridať povinnosť ohlasovať skutočnosti rozhodujúce pri výkone ich funkcie."
