BRATISLAVA. Na zriadenie protipožiarnych ciest sa totiž môžu čerpať peniaze z eurofondov, na stavbu lesných ciest určených na odvoz dreva sa získať nedajú. Informovali o tom dnes Hospodárske noviny.
"Protipožiarny býva len názov ciest a niekoľko všeobecných viet v technickej správe na ich výstavbu,“ upozornil HN lesník Miroslav Kaliský. Pri určovaní trasy podľa neho štátni lesníci nezohľadňujú efektívnosť boja proti požiarom, ale najmä ťažbu dreva. "Som presvedčený, že úmyslom lesníkov nie je zneužívať zákon,“ vyhlásil naopak pre HN šéf Národného lesníckeho centra Martin Moravčík.
Kaliský HN informoval, že cestami s prívlastkom protipožiarne majú byť aj viaceré komunikácie v Národnom parku Nízke Tatry. Majú mať od 6,5 do 12 kilometrov. Podľa Moravčíka sa však protipožiarne cesty dajú využiť aj na iné lesnícke a prírodno-ochranné činnosti. Lesník ekológ Róbert Oružinský upozorňuje, že hustá sieť lesných ciest vyhovuje aj pytliakom. Preto by sa na presadzovanie ich stavby nemal zneužívať inštitút protipožiarnej cesty.
Stanovisko Národného lesníckeho centra k článku HN „Eurofondy zablúdili v lesoch"
Takzvaným ochrancom prírody na Slovensku neprekáža vyrobenie kauzy o tunelovaní eurofondov v lesníctve, bez ohľadu na fakty a zásady elementárnej etiky. K otráveniu ovzdušia významne prispeli dňa 4. augusta 2009 iniciovaním príspevku „Eurofondy zablúdili v lesoch", v ktorom hrubo dezinformovali verejnosť o možnostiach čerpania peňazí z Programu rozvoja vidieka (ďalej len „program") na výstavbu lesných ciest. Tvrdia, že peniaze z eurofondov sa môžu čerpať iba na zriadenie „protipožiarnych ciest", a že lesníci zneužívajú tento inštitút na výstavbu ciest, ktorých poslaním nemá byť boj proti požiarom, ale najmä ťažba dreva, čím tunelujú eurofondy.V skutočnosti program umožňuje čerpať verejné finančné prostriedky na výstavbu, rekonštrukciu, dostavbu a prestavbu lesných ciest v oblastiach s vysokým a stredným stupňom ohrozenia požiarmi, v rámci protipožiarnych a ozdravných opatrení. Toto je uvedené priamo v programe, ktorý ,mimochodom, termín „protipožiarna cesta" ani nepozná. Aby výstavbou neboli ohrozené záujmy ochrany prírody a krajiny, súhlasné stanovisko príslušného orgánu ochrany prírody je jedným zo základných kritérií oprávnenosti projektov na financovanie z programu" (www.land.gov.sk)., Tvrdenie, že nie je možné čerpať peniaze z eurofondov „na výstavbu bežných lesných ciest" nie je teda pravdivé.
Všeobecne možno konštatovať, že na Slovensku nie je kvalita a hustota lesnej cestnej siete dostatočná a dosahuje iba približne 30-50 % hustoty niektorých vyspelých európskych krajín. V roku 2005 bola dĺžka lesných ciest 37 tis. km s priemernou hustotou 18,5 m.ha-1. Ciest triedy 1L, ktoré umožňujú celoročnú prevádzku je iba 17 %, triedy 2L, ktoré umožňujú aspoň sezónnu prevádzku je 40 %. Zvyšok sú cesty nižších tried, ktoré pre protipožiarnu techniku nie sú zjazdné. Navyše, súčasné rozmiestnenie lesných ciest je nerovnomerné, pričom najmä v horských lesoch je ich hustota nedostatočná.
Primerane hustá sieť lesných ciest je predpokladom ekologického a polyfunkčného lesného hospodárstva, avšak jej potreba a využitie prekračuje hranice lesníctva. Dotýka sa funkčnosti záchranných systémov pri záchrane ľudských životov a protipožiarnej ochrany. Je dôležitá tiež pri rekreačnom využívaní lesov i pre samotnú ochranu prírody (stráženie a kontrola území, aktívny manažment). Z hľadiska protipožiarnej ochrany je žiaduce najmä zvyšovanie celkovej dĺžky ciest triedy 1L, a to výstavbou nových ciest, a prestavbou ciest triedy 2L.
Z uvedených dôvodov považujú lesníci Program rozvoja vidieka za najvýznamnejší zdroj financovania výstavby nových a rekonštrukcie existujúcich lesných ciest, pochopiteľne za dodržania vyššie uvedených limitujúcich podmienok. Práca lesníkov v tejto oblasti prináša významné celospoločenské úžitky, často na úkor vlastného hospodárskeho výsledku, či zisku, o to viac zaráža jej hanobenie od ľudí, ktorí za stav lesov nenesú žiadnu zodpovednosť.
Cesty vybudované v rámci protipožiarnych opatrení, znamenajú, samozrejme, dopravné sprístupnenie danej oblasti a sú, celkom logicky, využiteľné aj na uskutočňovanie ďalších lesníckych činnosti. Všetky činnosti v lese však navzájom súvisia a napr. aj odstraňovanie horľavého materiálu, zvyšovanie ochrany porastov proti vetru a snehu, zlepšovanie zdravotného stavu a odolnosti porastov je priamou alebo nepriamou prevenciou proti lesným požiarom. Hovoriť preto o zneužití „protipožiarnej" cesty na obhospodarovanie lesa je rovnakým nezmyslom, ako hovoriť o zneužití lesnej cesty na hasenie.
Z pohľadu protipožiarnej ochrany je ideálne, aby každý lesný porast bol dostupný pre požiarnu techniku. V prípade nedostatočnej hustoty lesnej cestnej siete, si môže hasenie vyžiadať urýchlené budovanie prístupovej cesty, čo môže mať na prírodu nepriaznivejšie dopady, ako cieľavedomé a šetrné budovanie kvalitne projektovaných ciest v dostatočnom predstihu. Lesná cestná sieť nemusí mať žiadne negatívne dopady na prírodno-ochranné hodnoty chránených území. To akým spôsobom sa lesné cesty budú využívať, či sa bude, alebo nebude vykonávať lesná ťažba, a ak áno akým spôsobom, závisí od osobitných predpisov, programov a okolností a spravidla si vyžaduje udelenie ďalších súhlasov, resp. výnimiek príslušných orgánov štátnej správy.
Martin Moravčík, generálny riaditeľ,
Matej Schwarz, expert na ekológiu lesa
