BRATISLAVA.
"Kompetencie sa budujú iba postupne, daňová zaťaženosť vyšších územných celkov (VÚC) je pre občana absolútne nejasná a rovnako je mu nejasný aj systém rozdeľovania a prerozdeľovania peňazí v rámci pôsobnosti VÚC," zamyslel sa politológ.
Podobne je to podľa neho aj s nedávnymi eurovoľbami, v ktorých malo Slovensko tak, ako pred piatimi rokmi najnižšiu volebnú účasť v Európe. "Je to komparácia záujmov a znalostí občana o politické pohyby, ktoré sú spojené s našou príslušnosťou k Európskej únii, s naším pôsobením v Európskom parlamente, kde občan dostatočne nevidí význam a zmysel vlastného politického rozhodnutia prejaveného vo voľbách," spresnil.
Podľa Horského Slováci dobre rozumejú len politickej tradícii parlamentných a prezidentských volieb. "Tieto dvoje voľby jasne preferujú," upozornil s tým, že sa zaujímajú aj o voľby do miestnej samosprávy. "S nimi sú tiež veľmi dobre oboznámení a myslím si, že sa angažujú viac ako dostatočne," zhodnotil. Na okraji záujmu voličov sú podľa politológa práve blížiace sa voľby do VÚC a eurovoľby.
Dôvodom nezáujmu o voľby do samosprávnych krajov je podľa Horského aj menší záujem médií o riešenie agendy a problematiky VÚC. "Problematika VÚC zapadá pozornosti médií a zapadá aj pozornosti občanov. Vyvolaná je len pár predvolebných týždňov a to je zrejme málo na to, aby si volič dostatočne uvedomil svoj podiel zodpovednosti voľbou či nevoľbou tých či oných kandidátov," povedal.
Paradoxom podľa neho je, že práve samosprávne kraje sú bližšie k občanovi, ktorý môže lepšie sledovať prácu volených zástupcov. "Občan má oveľa viac príležitostí sa zoznámiť a sledovať, či správne rozdeľujú prostriedky na úrovni krajov než dovidieť na úroveň jednotlivých agend vo vrcholovej politike," uzavrel.
