te horšie sú prípady, ak všetok ten hnus pláva po hladine.
Priehrada Ružín v úzkom Hornádskom údolí bývala celé desaťročia známa čistou vodou. Jej nízka teplota možno odradila menej otužilých plavcov, zato však ponúkala dobré možnosti na vodné športy v peknej prírode. V značne zalesnenom okolí priehrady sú početné chatové oblasti. Romantika. Teda kedysi.
Presne pred rokom vyzerala hladina Ružína ako obrovská stoka. Celé plochy boli zaplnené plastovými fľašami. Na túto skazu bol za Margecanmi žalostný pohľad aj z hlavnej železničnej trate do Košíc. Pri letných záplavách sa totiž do vodných tokov smerujúcich k Ružínu dostal obsah mnohých ilegálnych skládok v okolí.
„Pred povodňou v roku 2008 sme ich evidovali vyše štyridsať," hovorí Dušan Mydla z košického Odštepného závodu Slovenského vodohospodárskeho podniku. Vyčistiť Ružín sa im podarilo až po mesiacoch a Slovenský vodohospodársky podnik to stálo milióny. Horšie je však to, že po prechode jarných vôd v tomto roku sa situácia pomaly vracia do „pôvodného stavu".
Čo voda zobrala
Potrebujete si vybaviť domácnosť? V tokoch a jazerách sa dá nájsť všeličo užitočné. „Ak si odmyslíme práčky, karosérie áut a ich príslušenstvo, chladničky, rádiá, televízne prijímače, kočíky, staré bicykle či záplavu umelohmotných predmetov, tak asi najbizarnejšie pôsobili dve mrciny stokilových prasiat, ktoré sme našli pred ôsmimi rokmi na dolnom toku Torysy," hovorí Mydla. Prasce boli v štádiu rozkladu, chýbali iba zadné končatiny.
Poklady na dne Gulášky pri Bratislave. FOTO - sanypotapanie.sk
Ako dodáva, kovové odpady boli našťastie za ostatné desaťročie z našich tokov podstatne vyčistené vďaka zberu druhotných surovín.
Na hladine Ružína vraj občas vidno plávať dokonca funkčné kolesá lesnej techniky. „V poslednom čase sa stretávame, najmä po prívalových dažďoch, s plávajúcimi senážnymi balmi. Ak sa dostanú až do blízkosti technologických zariadení priehrady, môžu spôsobiť vážne prevádzkové problémy," upozorňuje Mydla.
Doteraz najväčší „úlovok" sa podarilo zachytiť na vodnej stavbe Ružín II pri jej vypustení v roku 2002. „Buldozérová radlica pochádzala zrejme ešte z výstavby, nevieme, či vodného diela, alebo železničnej trate mládeže," hovorí Mydla. Radlicu vykopali z bahna miestni Rómovia.
Poklady na dne
K úplnému vypúšťaniu nejakej nádrže nedochádza tak často. Ak však áno, býva čo fotiť. Keď vypúšťali v roku 2007 Sĺňavu pri Piešťanoch, objavili sa na dne aj dva vraky áut. Ľudia si chodili fotografovať najmä Žiguli, ktoré obrástli mäkkýše.
Najčastejšie sa však k „pokladom na dne" dostávajú len potápači. Bratislavskú Kuchajdu si napríklad zobral pod patronát potápačský klub Octopus, ktorý ju každý rok pred sezónou čistí. „Vlani sa tam našlo strašne veľa bicyklov," spomína Alžbeta Klesnilová, tlačová tajomníčka mestskej časti Bratislava-Nové Mesto, ktorá Kuchajdu spravuje.
Bratislavské jazero Kuchajda čistia potápači každý rok. FOTO - TASR
Vytiahli však odtiaľ už aj rolety, odpadkové koše, gril, mikrovlnky, kvetináče, peňaženky, mobilné telefóny, lavičku aj s betónovým kotvením, dokonca aj protézu. Rôzny odpad každoročne zaplní kontajner.
Na Draždiaku v Petržalke sa dokonca na dne našiel priamo celý kontajner aj so smeťami. Pri čistení tohto štrkoviska však majú na rozdiel od Kuchajdy potápači výhodu, že pracujú v trochu čistejšej, hoci aj hlbšej vode. Celé tony odpadov sa predpokladajú aj v Chorvátskom ramene Dunaja.
Skutočný poklad, aspoň zlatú retiazku, nájde potápač len zriedka. „Raz sa podarilo nájsť prsteň. Požiadal nás o pomoc človek, ktorý ho stratil pri kúpaní. Bola to obrovská náhoda, lebo sa pri páde zachytil na riase," hovorí inštruktor potápačskej školy Sany Igor Sandtner.
Niektoré rárohy sú vhodené do vody aj zámerne. Do Gulášky pri Senci, kam chodia bratislavskí potápači najčastejšie cvičiť, položili na dno rôzne atrakcie - vaňu či telefónnu búdku. „Aby to bolo zaujímavé," vysvetľuje Sandtner.
Tatranské národné smetie
Čistenie tatranských jazier sa vlani opäť konalo v októbri pri príležitosti konania Medzinárodného festivalu potápačských filmov v Poprade. V rámci akcie Čisté vody štyridsaťpäť potápačov vylovilo zo Štrbského, Popradského a Velického plesa takmer štyristo kíl odpadkov. Prevládali ruksakové drobnosti, no našla sa aj píla na rezanie ľadu či pozostatky po módnej prehliadke, ktorá sa konala na zamrznutej vodnej hladine Štrbského plesa vlani na jar.
Toto pleso sa najviac znečisťuje práve počas zimných mesiacov, keď sa dá cezeň prechádzať po ľade. Popradské pleso zase ukrývalo množstvo tanierikov či popolníkov, ale aj stavebný materiál z chaty. Okrem tohto pravidelného jesenného "výlovu" sa potápači od roku 2005 zapájajú do periodického čistenia ďalších tridsaťpäť plies. Za pätnásť rokov sa v rámci týchto akcií vyzbierali štyri tony rôznych materiálov, ktoré za sebou nechali „milovníci" prírody.
Pavol Kráľ zo Štátnych lesov TANAP má doma celú zbierku okuliarov, klobúkov, fotoaparátov z dna Štrbského plesa. Tam sa vraj pred rokmi našla aj impozantná zbierka umelohmotných pohárikov, doteraz nevedia zistiť, z akej akcie mohli pochádzať.
Občas sa vylovia aj historické veci, pochádzajúce ešte zo začiatku storočia.
Za plotom
Existencia čiernych skládok a znečisťovanie vodných plôch je dlhotrvajúcim celospoločenským problémom. Ak aj máme nejaké ekologické cítenie, najčastejšie sa končí pri plote vlastného pozemku.
„Prejdite sa po cestách okolo našich vodných nádrží. S čím sa stretnete? Hromady igelitiek plných odpadu, sústredených pomaly pri každom mieste vhodnom na rybačku, pri každej odbočke z hlavnej cesty či priamo pri vode. Ak sa aj na mieste nachádza kontajner, už po jednom víkende je beznádejne zahádzaný," opisuje Mydla situáciu známu nielen z ich povodia. Minerálku si vie k vode zobrať každý, odniesť však prázdnu fľašu do najbližšieho separovaného odpadu už mnohým padne ťažko.
Mentalita nášho národa je podľa neho v otázke odpadov viac ako špecifická. „Pozrime sa na naše okolie v blízkostí miest a obcí, záhradkárskych a chatárskych lokalít. Nečudo, že vo vodných tokoch a na ich brehoch končí množstvo komunálneho odpadu. Pritom spoločnosť cestou recyklačného fondu vynakladá na jeho zneškodňovanie miliardové sumy," pripomína Mydla.
Zlepšenie stavu je podľa neho skryté vo výchove mladej generácie. Kým sa v našom vzťahu k prírode niečo podstatné zmení, môžu sa potápači „zabávať" vyťahovaním najbizarnejších vecí z dna tokov a jazier.
Kto je zodpovedný?
Čistenie vodných nádrží od odpadu je nepríjemná práca.
Od potápačov je síce milé, že často ponúkajú svoje služby aj zadarmo, ale oveľa krajšie by svoj čas mohli predsa stráviť v potápačskom raji v Egypte pri pozorovaní farebného podmorského života či v Chorvátsku pri objavovaní starých vrakov. Mnohé veci by sa do vody normálne vôbec nemali dostať. Podľa Mydlu by likvidácia odpadov nemala prislúchať správcovi vodných tokov, ale subjektom, ktoré odpad produkujú. Nie sme to my všetci?
Beata
Balogová
