BRATISLAVA.
Protestné zhromaždenie, ktoré sa konalo na podporu nezávislosti, suverenity a územnej celistvosti tejto zakaukazskej krajiny, zorganizoval Slovensko-gruzínsky spolok. Podľa protestujúcich v odštiepeneckých enklávach Abcházsko a Južné Osetsko, ktorých sa augustový ozbrojený konflikt týkal a ktoré Gruzínsko považuje za svoje suverénne územia, išlo a naďalej ide o okupáciu Moskvou.
Ako povedala novinárom predsedníčka zhruba 40-členného spolku Martina Tichá, zhromaždením chcú apelovať na politikov demokratického sveta, aby tlačili na Rusko a požadovali z jeho strany dodržiavanie sľubov, ku ktorým sa zaviazalo v šesťbodovej dohode podpísanej francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym a ruskou hlavou štátu Vladimirom Medvedevom.
Prítomnosť ruských síl v sporných oblastiach spolok naďalej kritizuje. "Podľa medzinárodného práva - nech hocikto z Rusov hovorí, ako sa tam dostali - sú stále okupanti," uviedla Tichá. "K dnešnému dňu je asi pätina gruzínskeho územia okupovaná," pripomenula. Deje sa to tak, že k už existujúcim asi 250.000 utečencom teraz pribudlo ďalších zhruba 30.000, ktorí sú stále bez domovov. "Sú to vnútorní vysídlenci a toto by Slováci mali pochopiť. Nejde tam o upieranie práva na sebaurčenie abcházskeho národa, lebo taký neexistuje. Je len abcházske územie - tak ako tu je Záhorie, Spiš či Magura," uzavrela s dôvetkom, že Rusko sa snaží napĺňať svoje "novoimperialistické ambície".
Ruská strana dnešnú akciu vidí inak. "Majú na to právo, no protesty treba robiť proti skutočným agresorom, a tým je Gruzínsko," reagoval pre TASR charge d'affairs Ruskej federácie v SR Genadij Askaldovič. "Gruzínsko pred rokom uskutočnilo agresiu a zavinilo to, že boli zabití ruskí vojaci, ktorí pôsobili v mierových silách, ako aj bežní občania. A boli zničené mestá," povedal Askaldovič s tým, že práve preto by sa dnešné zhromaždenie malo konať pred gruzínskou ambasádou. "Za rok sa svet presvedčil, že to bolo tak, začína lepšie chápať pozíciu ruskej strany," dodal.
Spor Ruska a Gruzínska sa týka separatistických gruzínskych regiónov Abcházsko a Južné Osetsko. Rusko ich pritom už roky ovláda politicky aj vojensky. V krátkej vojne o odštiepenecký región Južné Osetsko minulý rok prišlo o život najmenej 390 osôb. Približne 26.000 ľudí stále žije v prechodných ubytovniach v Gruzínsku.
Prímerie v regióne sprostredkovala neskôr EÚ prostredníctvom svojho vtedajšieho francúzskeho predsedníctva. Kremeľ po víťaznom ťažení v Gruzínsku uznal nezávislosť dvoch gruzínskych odštiepeneckých republík, Južného Osetska a Abcházska, čo odmietol zvyšok sveta. Ostatné krajiny, okrem Nikaraguy, totiž stále považujú tieto Ruskom podporované enklávy za súčasť Gruzínska.
