Odídené splnomocnenkyne vlády a pozastavené eurofondy. Aj to sú výsledky vlády za tri roky v práci s Rómami.
BRATISLAVA. Víkendové udalosti v Šarišských Michaľanoch opäť otvorili rómsku otázku. Rómovia majú strach zo silnejúceho extrémizmu, obyvatelia z dedín pri osadách sa zase obávajú kriminality a výtržností chudobných Rómov.
Súčasné napäté vzťahy medzi majoritnou skupinou obyvateľov a chudobnými Rómami sú výsledkom nečinnosti súčasnej aj bývalej vlády, hovorí Stano Daniel z Inštitútu rómskej verejnej politiky.
Ak sa problémy nechávajú vyhniť, tam prichádzajú extrémisti.
Komentár Ivana Štulajtera.
Politici sú nečinní Vláda nezvláda Bývanie: výstavba bytov nižšieho štandardu segreguje Rómov zo spoločnosti. Vzdelávanie: deti sú vzdelávané v segregovaných školách, opäť len vo vylúčení. Sociálna pomoc: program terénnej sociálnej práce nebol systematizovaný s cieľom jeho dlhodobej udržateľnosti a je realizovaný pomerne živelne. Zamestnanosť: nedošlo k zníženiu regionálnych rozdielov z hľadiska zamestnanosti, nezamestnanosti a produktivity práce, najmä v zaostávajúcich regiónoch. Zdravotníctvo: úspešný program terénnych zdravotných asistentov sa zastavil a nahradil ho nový program, v menšom rozsahu a s chybami. Využívanie fondov EÚ: ani po dvoch rokoch nie je jasné, kedy sa bude čerpať dvesto miliónov eur na projekty pre Rómov. Zdroj: Odpočet programového vyhlásenia Vlády SR k rómskej problematike
Editor správy odpočtu programového vyhlásenia vlády k rómskej problematike za roky 2006 a 2007 povedal, že vláda vo vyhlásení nemá nastavené konkrétne programy alebo opatrenia na zlepšovanie vzťahov.
„Pokiaľ však ide o sľuby vlády zamerané na zlepšovanie životných podmienok Rómov žijúcich vo vylúčení, v oboch rokoch sa vláde ušla predovšetkým kritika za nekonanie, za nenapĺňanie programu," povedal Daniel.
Silne negatívny dosah na spolužitie Rómov s ostatnými skupinami obyvateľstva má podľa Daniela aj konanie vlády - a to predovšetkým v rétorickej podobe, keď vláda prezentuje, aké finančné objemy išli „na Rómov" bez toho, aby oznámili aj konkrétne použitie týchto peňazí.
Kabinet Roberta Fica tvrdí, že to, čo si stanovili, aj postupne plnia. Podpredseda pre menšiny Dušan Čaplovič (Smer) povedal, že ministerstvá realizujú projekty podporujúce vzdelávacie či výchovné aktivity.
Čaplovič neuviedol, ktoré konkrétne projekty na integráciu Rómov do väčšinovej spoločnosti boli za uplynulé tri roky úspešné a v ktorých obciach sa uskutočnili.
Stupňujúcu sa nevraživosť medzi majoritnou spoločnosťou a rómskou menšinou nezachytil.
„V súvislosti s víkendovou nepovolenou demonštráciou v Šarišských Michaľanoch musíme zdôrazniť, že aktivity pospolitosti nie je možné charakterizovať ako stupňovanie nevraživosti medzi majoritnou časťou spoločnosti a rómskou komunitou," povedal vicepremiér.
Na otázku, či nepovažuje verbálne útoky miestnych obyvateľov proti Rómom na políciu za nevraživé, neodpovedal.
Odídené splnomocnenkyne Vláda na riešenie problematiky s najchudobnejšími skupinami Rómov má ako poradný orgán vládneho splnomocnenca pre rómske komunity. V súčasnosti je však úrad už druhý mesiac bez splnomocnenca.
Vláda najskôr odvolala Kláru Orgovánovú pre „odlišné názory na riešenie rómskej otázky". Pred dvomi mesiacmi odišla z úradu Anina Botošová pre nezhody s Čaplovičom. Minulý rok zmenou štatútu splnomocnenca ju vláda obrala o viaceré kompetencie.
Daniel neverí, že sa v najbližšom čase začne čerpať dvesto miliónov eur na realizáciu komplexných projektov v osadách. Tie by mali podporiť viacero oblastí - vzdelávanie, zdravotníctvo či bývanie. „Čerpanie bolo nastavené ešte za Orgovánovej. Dnes je však výzva na predkladanie projektov pozastavená. Bez vypracovaných projektov nie je na čo čerpať peniaze," povedal Daniel.
Konkrétnym výsledkom vládnutia Roberta Fica podľa jeho tlačového odboru je, že v súvislosti s rómskou problematikou „etnoturistika špekulantov" nediskriminuje ostatných občanov Slovenska, a na rozdiel od Česka sa od roku 2006 nestalo, že by niektorá z krajín uvažovala alebo dokonca zaviedla vízový režim z tohto dôvodu. O konkrétnych projektoch má informovať Čaplovič.
Strana vzniká hladko
Ak by mala pospolitosť v poriadku stanovy, ministerstvo by ju muselo zaregistrovať.
BRATISLAVA. Niektorí prívrženci Slovenskej pospolitosti pripustili, že sa pokúsia založiť politickú stranu.
Ak by jej stanovy neboli v rozpore s ústavou, ministerstvo vnútra by ju muselo zaregistrovať. Neskôr by museli podrobne sledovať jej činnosť. Ak by tá bola v rozpore s ústavou, mohli by dať návrh na jej zrušenie.
„Akýkoľvek pokus tejto skupiny preniknúť do politického systému legálne, bude sprevádzaný ostražitosťou ostatných strán a úsilím tomu zabrániť,“ myslí si Mesežnikov.
Štátne orgány by tiež podľa neho mali byť opatrné aj pri používaní „terminológie“, ktorá môže rasizmus podnecovať. Napríklad by nemali používať spojenie „rómska kriminalita“.
Pospolitosť sa združuje s českou Dělnickou stranou, ktorá vyznáva podobné idey.
České ministerstvo vnútra ju najprv zaregistrovalo. Od vlaňajšej jesene strana organizuje pravidelné protirómske pochody. Ministerstvo vnútra sa pokúsilo o jej zákaz, no v dôsledku zle napísanej žiadosti to môže znovu urobiť až v septembri.
Strana má podobne ako pospolitosť rasistické prejavy. Lídrov aj členov strany polícia už niekoľkokrát zadržala pre podozrenie z podnecovania rasizmu.
Česká republika však stranu musí aj financovať. V júnových eurovoľbách totiž získali 25tisíc hlasov, čo je viac ako jedno percento. Štát im preto musel vyplatiť tri štvrte milióna korún, čo chce strana použiť na svoju ďalšiu propagáciu.
Pospolitosť má na svojich akciách maximálne niekoľko stoviek prívržencov, je preto otázne, či by strana bola schopná získať dostatočnú podporu.
Na jej vznik by potrebovali desaťtisíc podpisov. Politológ Grigorij Mesežnikov hovorí, že by nemuselo byť ľahké ich získať.
(mož, spa)
Palkov nápad počítať Rómov sa nepáči ani OKS
Návrh je diskriminačný, zhodujú sa Rómovia, OKS aj mimovládne organizácie.
BRATISLAVA. Polícia by mala pravidelne zverejňovať štatistiky rómskej kriminality, najmä násilnej a majetkovej, myslí si poslanec KDS Vladimír Palko. „Ak existuje nejaký problém, ktorý by mali riešiť štátne orgány, tak by si mali o ňom zohnať presné dáta a následne ich analyzovať,“ hovorí Palko.
S návrhom prišiel po tom, ako polícia v obci v sobotu v Šarišských Michaľanoch rozohnala nepovolenú demonštráciu extrémistov zo Slovenskej pospolitosti. Palko tam včera prišiel.
Palkov návrh pobúril predsedu Rómskej iniciatívy Slovenska Alexandra Patkolóa. „Takýmito vyjadreniami dal de facto zelenú skinhedským a fašistickým skupinám.“
Zajac: Zlý nápad S Palkom nesúhlasí ani Peter Zajac z OKS, ktorá s KDS spolupracuje. „Takýto návrh ničomu nepomôže. Tam, kde má platiť rovnosť pred zákonom, nemôžeme selektívne oddeľovať časť spoločnosti.“
Jana Debrecéniová z organizácie Občan a demokracia Palkovi odkazuje, že skutočným problémom je diskriminácia rómskych komunít. „Tzv. rómska kriminalita je len dôsledkom sociálneho znevýhodnenia tejto skupiny, ktoré má základy v chudobe a neakceptácii tejto komunity v spoločnosti“.
Palko: Chcem poznať pravdu Palko však hovorí, že aj v USA sa monitoruje medzirasové násilie. „Ide o to dozvedieť sa pravdu – a poznať pravdu je polovica riešenia.“ Podľa neho umožňuje zverejňovať údaje o rómskej kriminalite aj zákon o polícii, podľa ktorého môže „spracúvať osobitné kategórie osobných údajov aj o osobách určitej komunity, ktoré spáchali trestný čin, ak sa hromadne vyskytujú trestné činy páchané osobami tejto komunity“.
Ako chce získať presné údaje, Palko nepovedal.
Obyvatelia v obci sa postavili na stranu pospolitosti a začali zbierať podpisy pod petíciu za odvolanie starostu. Za zásah podľa nich môže on.
Marek Vagovič
Beata
Balogová
