BRATISLAVA. Vládnym splnomocnencom pre rómske komunity sa má stať rómsky aktivista, doktor filozofie Tibor Loran.Tvrdí to s odvolaním na zdroje z Úradu vlády SR Rómska iniciatíva Slovenska (RIS). Menovanie Lorana táto politická strana odmieta a tvrdí, že nemá morálne právo rozhodovať o budúcnosti Rómov. Bývalý podpredseda vlády Pál Csáky si naopak myslí, že Loran má na splnomocnenca predpoklady.
„Rómska iniciatíva Slovenska je šokovaná kuloárnymi informáciami, prenikajúcimi z Úradu vlády, že novým splnomocnencom sa má stať pán Tibor Loran, ktorý bol riadne odsúdený za prepadnutie a zbitie bývalej vládnej splnomocnenkyne Aniny Botošovej,“ povedal pre SITA predseda RIS Alexander Patkoló. RIS preto upozorňuje vládu, že Rómovia Lorana nemôžu akceptovať. Podľa Patkolóa chcel Lorana menovať za splnomocnenca pre Rómov už Csáky, ale pre trestné stíhanie nemohol.
Podľa Csákyho mal Loran problémy, domnieva sa však, že už sú premlčané. „Pán Loran má schopnosti na zvládnutie postu splnomocnenca. Dôležité ale je, aby podporoval projekty – riešenia vecných problémov a nie osoby a organizácie,“ uviedol Csáky pre agentúru SITA. Vicepremiér Dušan Čaplovič, ktorý splnomocnenca navrhne vláde na budúcu stredu, vyhlásenie RIS nekomentoval.
Loran sa zaoberá segregovanými rómskymi komunitami. V časopise Verejná správa v júli navrhol, aby sa pod spoločným patronátom Združenia samosprávnych krajov Slovenska (SK 8), Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Únie miest Slovenska (ÚMS) urýchlene vypracovali opatrenia, ktoré by umožnili mestám a obciam riešiť najpálčivejšie dôsledky marginalizácie Rómov v zamestnávaní, vo vzdelávaní a v bývaní. Obce by mali prijať terénnych sociálnych pracovníkov, v školách robiť nedeľné kurzy gramotnosti pre dospelých Rómov, v blízkosti rómskych osád zriadiť kvalifikovane obsadené komunitné centrá pre sociálne odkázaných Rómov. Odmieta radikálne riešenia na hrane zákona, ku ktorým siahajú niektorí starostovia.
„Skúsenosti z neefektívne vynakladaných prostriedkov v minulých rokoch nás vedú k záveru: z procesu tvorby, schvaľovania a realizácie programov a projektov zameraných na zlepšenie situácie sociálne vylúčených a marginalizovaných rómskych komunít treba odstrániť roztrieštenosť, živelnosť, improvizáciu, povrchnosť, šablónovitosť a špekulatívnosť. Namiesto drahých, okázalých, masmediálne a politicky preferovaných podujatí treba dať prednosť drobnej každodennej práci v teréne,“ dodáva Loran v článku časopisu Verejná správa.
