Vláda okrem dotácií zabezpečila baniam na hnedé uhlie aj jeho pravidelný odbyt. Na prevádzku baní sa však skladajú aj občania.
BRATISLAVA. Slovenské baníctvo prežíva napriek útlmu ťažby hlavne na štátnych dotáciách. Vláda sa tak snaží preferovať využívanie domácich zdrojov.
Bane v číslach dobývacích priestorov je 375, ťaží sa hnedé uhlie a lignit, rudy, magnezit, ropa a zemný plyn, soľ, stavebný kameň, štrkopiesky, piesky, vápence, tehliarske suroviny a ostatné suroviny, v baníctve pracovalo v roku 2008 spolu 7694 ľudí, priemerná mzda v baníka je 763,46 eura (23tisíc korún), na dotáciách bolo spoločnosti Hornonitrianske bane od roku 1994 do konca roka 2008 vyplatených takmer 44,3 milióna eur (1,332 miliardy korún). Zdroj: MH SR, Hlavný banský úrad
Súkromné Hornonitrianske bane Prievidza, kam patrí aj baňa Handlová, zarobili minulý rok najmä na predaji hnedého uhlia vyše 141 miliónov eur. Je to o vyše šestinu viac ako rok predtým. Zisk pred zdanením bol 2,2 milióna eur. So ziskom z hnedého uhlia počíta spoločnosť v predbežnej správe o hospodárení aj tento rok.
Pri hospodárení jej však pomáha štedrými dotáciami aj štát. Zo štátneho rozpočtu vlani Hornonitrianskym baniam vláda vyplatila takmer 500–tisíc eur. Vlani slovenské bane dostali od vlády celkove vyše 3,2 milióna eur.
Inak to podľa ministerstva hospodárstva nebude ani tento rok. Rezort bráni dotácie potrebou riešenia sociálnych dôsledkov útlmu ťažby.
Bane dotujeme všetci Okrem každoročných peňazí zo štátnej kasy vláda zabezpečuje aj odbyt vyťaženého uhlia. Slovenské elektrárne nakupujú hnedé uhlie povinne z domácich zdrojov pre svoju elektráreň Nováky, ktorá ako jediná funguje na hnedé uhlie. Prikazuje im to vláda na základe „všeobecného hospodárskeho záujmu“. V minulom roku sa Nováky podieľali „na celkových dodávkach do energetickej sústavy zhruba desiatimi percentami,“ povedal hovorca Slovenských elektrární Juraj Kopřiva.
Na bane sa skladajú občania aj cez platby za elektrinu. V poplatkoch za elektrinu sa totiž od roku 2005 nachádza aj takzvaná tarifa nákladov systému. Tá má vyrovnať vyššie náklady na výrobu elektriny z hnedého uhlia. Tie totiž prevyšovali vtedajšie trhové ceny elektriny. Znášať nákladnejšiu výrobu elektriny z uhlia Slovenské elektrárne odmietli. Tak sa k cene elektriny od roku 2005 pripočíta pri elektrine vyrobenej z hnedého uhlia poplatok 1,53 eura (46,11 koruny) na každú megawatthodinu.
Napríklad štvorčlenná rodina s priemernou ročnou spotrebou elektriny 3500 kilowatthodín tak prispeje z každej jednotky spotrebovanej elektriny na elektrinu z hnedého uhlia približne štyrmi desatinami centa. Táto suma sa k cene elektriny podľa rozhodnutia vlády z roku 2005 bude pripočítavať do roku 2010.
Baníctvo sa na Slovensku riadi zákonom z roku 1988, ktorý je nastavený na podmienky plánovaného hospodárstva.
Jozef Šuchta,
expert na banské právo
Úľavy aj v podnikaní Kritici banskej politiky vlády považujú dotácie, ale aj platné predpisy v slovenskom baníctve za prežitok. „Baníctvo sa u nás riadi zákonom z roku 1988, ktorý je nastavený na podmienky plánovaného hospodárstva. Tie sa však diametrálne zmenili,“ povedal expert na banské právo Jozef Šuchta. Kým predtým boli všetky podniky štátne, teraz ide podľa neho zvyčajne o súkromné spoločnosti. Nepozdávajú sa mu ani „absurdne“ nízke poplatky za dobývacie priestory – teda územie banskej ťažby. Poplatky sa u nás pohybujú podľa ťaženej suroviny približne od 332 do 664 eur ročne za štvorcový kilometer. Z toho 80 percent získa obec, na ktorej území sa baňa nachádza. Zvyšok ide environmentálnemu fondu, z ktorého sú hradené prípadné škody na životnom prostredí.
Napríklad za ložisko uránu s trhovou hodnotou 332 až 500 miliónov eur zaplatí podľa neho ťažobná spoločnosť ročne „len“ 664 eur za každý štvorcový kilometer.
Na minimum vyjde banských podnikateľov na Slovensku aj poplatok za vyťaženú surovinu – takzvané royalty. „Sú to veľmi nízke sadzby, ktoré k nám lákajú rôzne zahraničné banské spoločnosti,“ povedal Šuchta. Ide o desatiny percent z ceny vydobytého nerastu, dodal.
Benevolentná k banským firmám je podľa Šuchtu aj surovinová politika vlády z roku 2004. Na novú banskú politiku sa podľa Šuchtu čaká už od roku 2005.
Baník má 100 eur nad priemer
Pred krízou potrebovali bane cudzincov, výrazný príliv nových ľudí neočakávajú ani teraz, mladí baníci nie sú.
BRATISLAVA. Baník na Slovensku v súčasnosti zarobí v priemere asi 850 eur, čo je približne o 100 eur viac, ako je celoslovenský priemer.
„Približne v sedemdesiatych rokoch a do polovice osemdesiatych som osobne mesačne zarábal 4 100 korún, čo určite bolo viac ako celoslovenský priemer. V tom boli už aj určité príplatky a nadčasy,“ povedal včera ponovembrový banícky odborársky predák Marián Mesiarik.
Baníci okrem toho mali podľa neho v minulosti zohľadnenú aj rizikovosť povolania pri odchode do dôchodku.
„Do dôchodku mohli ísť od 50 až 55 rokov. Zároveň boli vypočítané počty rokov, počas ktorých baníci mohli robiť pod zemou, takzvané expozície,“ povedal Mesiarik.
Rumuni dlho nevydržali Vlani na Slovensku pracovalo v ťažbe nerastov 7 694 ľudí, z toho 2 790 pod zemou, ostatní na povrchu. Hnedé uhlie a lignit dobývalo 1895 baníkov. Necelá päťstovka pracovala na povrchu. Za štyri roky počet baníkov klesol o polovicu.
Na druhej strane, kým neprišla kríza, najväčšia banícka firma Hornonitrianske bane Prievidza musela hľadať zamestnancov v Rumunsku, na Ukrajine aj vo Vietname.
„Asi polovica Rumunov ešte v trojmesačnej skúšobnej lehote odišla, odchod zdôvodňovali najmä zdravotnými dôvodmi alebo tým, že sa nevedia aklimatizovať,“ povedal koncom roka riaditeľ Peter Čičmanec. Po hromadnom prepúšťaní v bani Siderit Nižná Slaná ponúkli prácu 600 prepusteným baníkom. Z nich vtedy do Hornonitrianskych baní bolo ochotných prísť pracovať asi desať ľudí.
Záujem až s krízou Generálny riaditeľ Bane Dolina Andrej Šterbinský hovorí, že vlani v regióne Veľkého Krtíša nebolo ľahké nájsť desať nových baníkov, ktorých potrebovali pri rozširovaní výroby.
„Teraz máme na čakačke asi 30 až 40 ľudí, vrátili sa buď z baní v Čechách, alebo stratili prácu – tí však nemajú potrebné vzdelanie, “ povedal Šterbinský.
Baníkov so vzdelaním podľa Šterbinského nie je ľahké nájsť. Učňovky už dlho baníkov nevychovávajú.
„Keď bol v minulosti stanovený maximálny počet rokov odrobených pod zemou, stanovil sa aj minimálny vek, odkedy môžu ľudia v bani robiť,“ povedal Mesiarik.
Záujem klesal podľa Mesiarika pred rokmi, práve preto, že človek po skončení učňovky v 18 rokoch musel tri roky čakať, kým mohol začať v bani pracovať.
Maximálny počet zmien pod zemou platí dodnes. „Ak u nás zamestnanec odpracuje pod zemou 5 000 zmien, musí byť preradený na povrch,“ povedal Šterbinský.
Baník sa teda po zhruba 20 rokoch môže ocitnúť bez práce.
Výrobnotechnický riaditeľ bane Čáry Milan Hric hovorí, že v podzemí u nás nepracuje ani jeden človek nad 50 rokov, priemerný vek sa môže pohybovať asi do 35 rokov,“ povedal.
Marcela Glevická
Baníkom pár výhod zostalo
Od začiatku leta majú baníci nárok na nový príspevok, ak si zničili zdravie alebo odrobili maximum.
BRATISLAVA. Od roku 2004 máme jednotný systém sociálneho poistenia, podľa ktorého do dôchodku odchádzajú baníci rovnako ako iní poistenci vo veku 62 rokov.
Rovnako je to aj s možnosťou odchodu do predčasného dôchodku.
Pri výpočte dôchodkov baníkov sa však naďalej zohľadňuje ich zaradenie do I. a II. pracovnej kategórie, ktoré v minulosti zvýhodňovali ľudí v rizikových povolaniach, povedala Barbora Petrová z ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny.
Od júna tohto roka začala navyše platiť novela zákona o osobitnom príspevku baníkom, podľa ktorého majú baníci nárok na 80 až 350 eur mesačne.
Týka sa to napríklad baníkov, ktorí odpracovali maximálny možný počet zmien pod zemou. Alebo tých, čo pre ohrozenie chorobou z povolania museli prestať pracovať. Príspevok dostanú aj ľudia, ktorí odpracovali v bani minimálne 15 rokov a zároveň dosiahli 50 rokov a prestali v bani pracovať.
Celú sumu však nedostanú všetci, čo splnia kritériá. Ak vyslúžilý baník dostáva úrazovú rentu alebo predčasný či invalidný dôchodok, jeho príspevok bude nižší práve o o tieto dávky.
Marcela Glevická
Autor: Zdenka Zajičková
Beata
Balogová
