Rakovina, ťažké dýchanie, zničené kosti i kĺby. Temná baňa je ako pomalý zabijak.
BRATISLAVA. Práca v podzemí ničí zdravie. Hoci je baníctvo na Slovensku v posledných rokoch v útlme, stále patrí medzi najrizikovejšie zamestnania.
„Len ľudia v rozvíjajúcej sa priemyslovej výrobe trpia chorobou z povolania viac ako zamestnanci v ťažbe,“ hovorí Ľubomír Legáth, prednosta Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie z košickej Fakultnej nemocnice.
Ťažké diagnózy
Kedysi na ťažiarov sadala najmä choroba známa ako zaprášenie pľúc. Teraz mávajú zničené najmä ruky. „Pľúca však stále poškodzuje prach a vedie k typickému ochoreniu – baníckym pľúcam,“ povedal Legáth.
Dýchacími cestami sa v tomto prípade do tela baníka dostávajú maličké častice minerálneho prachu jemne rozprášené vo vzduchu. Tie dráždia, usádzajú sa v pľúcnych mechúrikoch a zabraňujú pokojnému dýchaniu.
Baníci sú pri fáraní vystavení nadmernému zaťaženiu rúk. Ich cievy, nervy, kosti a kĺby si to odnesú najviac.
Najväčším strašiakom je rakovina pľúc. „Týka sa to iba niektorých baní. Nebezpečný je napríklad kremík, ktorý vyvoláva silikózu pľúc, má vplyv na vznik rakoviny. Je to dokázaný karcinogén,“ hovorí Legáth.
Nie je baňa ako baňa
V každej bani je iné prostredie. Najškodlivejšie sú železnorudné bane, hnedouhoľné bane sú k pľúcam šetrnejšie.
Na poškodenie pľúc vplýva aj výskyt plesní, vlhkosť a teplota v podzemí.
Klímu v hĺbke niekoľko desiatok metrov pod zemou znáša telo výrazne horšie ako na povrchu.
Doktor Ivan Solovič, ktorý pôsobí v Národnom ústave tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch, povedal, že chorých baníkov liečia najmä v Tatrách.
S tuberkulózou, ktorú tam liečia, majú však baníci problémy podobne často ako iní.
Denné svetlo nepozná
Práca v bani trvá takmer celý deň. Baníkom zostáva večer čas na jedlo, správy. Potom prichádza nová šichta.
HANDLOVÁ. Baníci hovoria, že ich práca je ťažká, nebezpečná a málo zaplatená. Ľudia, ktorí pracujú roky v podzemí, zarábajú 500 až 600 eur mesačne.
Milan sedí v handlovskej reštaurácii a popíja pivo. Dvadsaťpäť rokov fára do bane Cígeľ. O práci nechce veľmi hovoriť. „Je to drina, ale čo by tu človek robil,“ pýta sa sám seba.
Práca baníka sa točí stále dokola. Tri dni fára, dva dni má voľno. „Vstávam pred štvrtou ráno, niečo zjem a idem na autobus.“
Približne o hodinu je už v bani. Prezlečie sa, zoberie si svoju lampu a trojkilogramový sebazáchranný prístroj. „To keby sa dačo dolu prihodilo,“ hovorí.
Odovzdá osobnú kovovú známku. Podľa nich dispečeri vždy vedia, koľko je v bani ľudí. Milan hovorí, že sa nemôže stať, aby na niekoho v bani zabudli.
Pripravení a vystrojení baníci okolo šiestej ráno sfárajú do bane. Približne hodinu im trvá, kým sa dostanú k stene.
„V bani sme desať hodín. Je to dosť,“ dodáva Milan.
Po práci vyfárajú, odovzdajú lampy, potom sprcha, zoberú si osobné známky a odchádzajú domov. Milan prichádza domov až takmer večer.
„Najem sa, prípadne si dám pivo, pozriem správy... Taký som unavený, že ľahnem a zaspím. Takto to chodí dookola. Tri dni robím, dva dni mám voľno, a potom znova,“ hovorí baník.
Daniel Vražda
Prežil výbuch
Odpaľoval trhavinu v magnezitovej bani, explodovala skôr ako mala. Výbuch urobil z baníka maséra.
BRATISLAVA. Začínal ako všetci baníci. Najskôr bol výhybkárom, potom pomocným lamačom. Po rokoch sa z neho stal banský záchranár a urobil si aj skúšky na streľmajstra.
„Ako záchranár som chodil slúžiť do Handlovej raz do roka. Mal som aj pár zásahov, ale nebolo to až také vážne ako teraz,“ hovorí Fero Podobník z Revúcej. Aj on mal pod zemou smolu.
„Bolo to v roku 2001, pracoval som v bani v Ľubeníku, kde sa ťaží magnezit. Osádzal som dynamit, a zrejme v stene zostali jeho zvyšky po predchádzajúcom odstrele.“ Prišla rana, bolesť, tma.
Pri razení chodby bol ešte s jedným chlapom, toho prach dočasne oslepil. „Tlaková vlna mu natlačila prach do očí, ale nemal väčšie poranenia. Našťastie nás to nezasypalo.“ Ostatní baníci pribehli a vyniesli mužov na vzduch.
Baník mal viac zlomenín, takmer prišiel o zrak.
S poranenými očami sa už pod zem vrátiť nemohol. „Som v invalidnom dôchodku. Rekvalifikoval som sa a pracujem ako masér.“
O bezpečnosti v baniach si myslí svoje.
Ján Glovičko
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
