Akú tradíciu má na Slovensku baníctvo?
„Na území Slovenska má veľmi hlboké korene. Prvé zmienky sú z neskorej doby kamennej, väčší rozvoj však nastal až s príchodom Keltov, ktorí ťažili zlato a striebro, razili mince. Na prelome 15. a 16. storočia vznikla na Slovensku thurzovsko-fuggerovská obchodná spoločnosť, ktorá tu začala vo veľkom ťažiť meď. V 18. storočí sme patrili v ťažbe zlata a striebra medzi najvýznamnejšie európske banské regióny. Súvisí s tým aj vznik prvej vysokej školy technického smeru na svete – Banskej akadémie v Banskej Štiavnici.“
Koľko zlata a striebra sme vtedy ťažili?
„Asi 536 kilogramov zlata a 21-tisíc kilogramov striebra ročne. Podľa niektorých odborníkov to bolo až 50 percent celoeurópskej ťažby. Keďže išlo o pomerne veľký objem, habsburská monarchia do baníctva veľa investovala. V tom čase bane často vytápalo, takže ich bolo nutné stále odvodňovať.“
V ktorých regiónoch sa najviac ťažilo?
„Hlavne v Banskej Štiavnici, Banskej Bystrici a Kremnici, ale aj na východe – v Gelnici, Smolníku a Spišskej Novej Vsi. V 19. storočí sa však dostala ťažba zlata a striebra do útlmu, ťažisko sa vtedy presunulo na železo a uhoľné baníctvo.“
Prečo?
„Zásoby zlata a striebra sa do veľkej miery vyčerpali. Po objavení nových nálezísk v Amerike sa hlavná ťažba drahých kovov presunula mimo Európy. V okolí Banskej Štiavnice a Kremnice sa síce ťažili až do nežnej revolúcie, no už v oveľa menšej miere, keďže to nebolo rentabilné.“
Aké bolo v minulosti povolanie baníka?
„V Rakúsko-Uhorsku sa baníctvom živilo niekoľko tisíc ľudí, čo bola významná skupina obyvateľstva. Jeho atraktivita spočívala v tom, že baníci mali pomerne vysoké platy, boli oslobodení od vojenskej služby, daní. Na druhej strane to bolo vždy veľmi nebezpečné povolanie. Aj preto vznikli takzvané bratské pokladne, kde si baníci odkladali časť mzdy. Keď vážne ochoreli alebo zomreli, firma im to vyplatila alebo odškodnila pozostalých.“
Ako často dochádzalo k banským nešťastiam?
„Pomerne často. Napríklad 15. decembra 1642 vypukol v kremnickej šachte požiar, ktorý udusil 65 baníkov. Často dochádzalo aj k závalom, veľkým problémom bolo vetranie. Až do 18. storočia nebola v bani elektrina, chýbala aj signalizácia zdraviu škodlivých výparov. Známy vzdelanec Juraj Agricola už v 16. storočí povedal, že baníci by mali piť veľa mlieka, ktoré neutralizuje zlé prostredie v bani. Napriek tomu boli často chorí, bledí a skoro zomierali. Ženili sa už ako 15-roční, skoro mali aj deti, aby zachovali rod. Odhaduje sa, že v 19. storočí sa dožilo viac ako tridsať rokov len približne 10 percent z nich. Aj tí, čo prežili, však boli takí zničení, že už nechodili do bane, ale robili len rôzne povrchové práce.“
Baníci mali slušné postavenie aj za socializmu, čo režim propagandisticky zneužíval.
„To je pravda, keďže komunisti kládli dôraz na pracujúcu triedu. Lákali ich na rôzne pôžičky a vysoké platy, organizovali všelijaké slávnosti. Popri ich ťažkej práci sa zviezli aj funkcionári a byrokrati, ktorí
v bani nepracovali, ale naplno využívali všetky privilégiá.“
Čím to je, že baníci už nemajú také výsadné postavenie ako v minulosti?
„Zrejme aj tým, že baníctvo ako také je nerentabilné. Komunisti udržiavali viaceré bane umelo. Pokým v roku 1989 pracovalo v baníctve viac ako 40-tisíc ľudí, v roku 1995 to bolo len 17-tisíc. “
Beata
Balogová
