BRATISLAVA. Spoločnosť Ekologická skládka (ES), ktorá je prevádzkovateľom pezinskej skládky odpadov, sa v súčasnosti oboznamuje s mimoriadnymi opravnými prostriedkami, ktorými by sa dal zrušiť rozsudok Najvyššieho súdu (NS) SR.
Ten v máji zrušil integrované povolenie na prevádzku skládky. "Absolútne sa s rozsudkom neviem stotožniť," uviedol pre TASR predseda predstavenstva ES Ján Man ml. Do úvahy tak pripadá dovolanie, obnova konania alebo obrátenie sa na Ústavný súd SR. Tieto prostriedky môžeme využiť do troch rokov od vynesenia rozsudku, spresnil.
Ako ďalej priblížil, skládka fungovala približne jeden a pol mesiaca po kolaudácii koncom marca a v apríli 2009 a spoločnosť mala uzatvorené zmluvy na jej plnú kapacitu. V súčasnosti tak ušlý zisk predstavuje čiastku okolo 120.000 eur (3,6 milióna Sk) mesačne. Či bude spoločnosť žalovať štát o náhradu škody, zatiaľ Man ml. nekonkretizoval. Podotkol však, že viac ako ušlý zisk robí spoločnosti starosti hrozba exekúcie. Vysvetlil, že na výstavbu skládky si ES zobrala pôžičku a vzhľadom na to, že sa neprevádzkuje, nie sú prostriedky na splácanie splátok.
NS SR zrušil v máji rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, v ktorom potvrdila právoplatnosť integrovaného povolenia na výstavbu a prevádzku pezinskej skládky odpadov. Bratislavský inšpektorát životného prostredia (IŽP) tak musí začať nové konanie o integrovanom povolení. Ako pre TASR priblížil šéf inšpektorátu Miroslav Held, konanie sa pokúsia začať čo najskôr. Uviedol, že inšpektorát asi pred desiatimi dňami dostal spis od krajského súdu a v súčasnosti sa preveruje, či je úplný. Inšpektorát by mal nové konanie začať do mesiaca od doručenia spisu.
Man ml. upozornil, že vzhľadom na súčasný stav sa nemôže realizovať ani odčerpávanie odpadovej vody z akumulačnej nádrže, kde sa hromadí dažďová voda, ktorá dopadá na plochu skládky. Podotkol, že zabránenie pretečeniu nádrže odčerpaním odpadovej vody by bolo trestným činom, keďže spoločnosť nemá povolenie na nakladanie s touto vodou, na ktorej hladine sa už nachádzajú aj mŕtve vtáky. Šéf inšpektorátu Held objasnil, že IŽP nemá kompetenciu na vydanie osobitného povolenia iba na odčerpávanie vody. Odčerpávať odpadovú vodu tak bude možné iba v prípade vydania nového povolenia na prevádzku skládky.
"Dúfam, že tentoraz už bude dodržaný zákon a zároveň rešpektovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR," reagovala na otázku TASR, čo očakáva od nového konania Zuzana Čaputová z občianskej iniciatívy Skládka nepatrí do mesta. Podotkla, že mnohé práva Pezinčanov ako účastníkov konania a zároveň územnoplánovacia pôsobnosť samosprávy boli v predchádzajúcom konaní Slovenskej inšpekcie životného prostredia opakovane a hrubo porušované.
Výstavba pezinskej skládky vzbudila veľký odpor u miestnych obyvateľov. Tí sa preto okrem iného obrátili aj na Európsky parlament s petíciou, v ktorej upozorňujú na porušenie ich práv vyplývajúcich z Aarhuského dohovoru. Európska komisia by tak mala začať predbežné vyšetrovanie povolenia skládky. Proti skládke aktivisti usporiadali tiež niekoľko protestov v Pezinku, pred Úradom vlády SR či ministerstvom životného prostredia.
Vybudovanie a prevádzku skládky odobril vydaním integrovaného povolenia IŽP Bratislava. Jeho rozhodnutie neskôr potvrdila aj SIŽP. Podkladom pre toto povolenie bolo územné rozhodnutie vydané Krajským stavebným úradom v Bratislave. Na čele úradu bol Ján Man mladší (nominant Smeru-SD), vlastník 130.000 m2 pozemkov pod navrhovanou skládkou a syn vtedajšieho predsedu predstavenstva spoločnosti Ekologická skládka (ES) Jána Mana, ktorá žiadala o povolenie skládky. Man ml. neskôr zo svojej funkcie na vlastnú žiadosť odstúpil. Ján Man ml. 26. mája súdu oznámil, že sa stal predsedom predstavenstva ES.
