V lete 1989 sa už socializmus rúcal v Nemecku, v Maďarsku aj v Poľsku. Slovensko bolo výnimkou – eštebáci zatýkali disidentov a plánovali monsterprocesy.
BRATISLAVA. Štrnásty august 1989. Jánovi Čarnogurskému, Miroslavovi Kusému, Antonovi Seleckému, Hane Ponickej a Vladimírovi Maňákovi zvonia doma eštebáci. Nasleduje domová prehliadka a výsluchy na polícii.
Čarnogurského s Kusým odvlečú do väzenia v bratislavskom Justičnom paláci, Selecký, Ponická a Maňák sú vyšetrovaní na slobode. Dôvod? Poburovanie a rozvracanie republiky.
Slobodné voľby Bratislavskú päťku obvinili z prípravy spomienkovej akcie na august 1968. Čarnogurský, Kusý, Selecký, Ponická a Maňák chceli 21. augusta 1989 položiť kvety na miesta, kde ruskí okupanti zastrelili nevinných ľudí. Kusému priťažili aj texty, ktoré posielal do samizdatov a rádia Slobodná Európa.
Čarnogurského stíhali aj za to, že 21. júla 1989 zorganizoval v obci Predmier neďaleko Bytče verejné zhromaždenie pri príležitosti 109. výročia narodenia generála Milana Rastislava Štefánika. Pri jeho soche sa vtedy zišlo asi dvadsať ľudí, zväčša disidentov. „Vystúpil som s prejavom, v ktorom som žiadal slobodné voľby,“ hovorí Čarnogurský. Eštebáci si míting, ktorý bol ohlásený cez Slobodnú Európu, nakrútili z miestneho úradu. Pri zatýkaní Čarnogurskému „prišili“ aj vydávanie samizdatových Bratislavských listov.
Jeden čítal Bibliu, druhý písal Čarnogurský sa ocitol v cele s rozmermi 3 x 4 metre. Denne dostával aj pätnásť pohľadníc z Holandska či Nemecka. „Bolo to od neznámych ľudí, ktorí mi vyjadrovali podporu. Moju väzenskú adresu asi uverejnil nejaký kresťanský časopis na Západe.“ Podporné listy chodili aj Kusému.
Čarnogurský odmietol vypovedať, kým nedostane Bibliu. „Vyšetrovateľovi som povedal, že dovtedy ho nebudem ani zdraviť. Keď mi chceli zobrať odtlačky prstov, zovrel som päsť. Najskôr sa ju pokúšali otvoriť, potom s tým prestali.“ Napokon dosiahol, čo chcel – Bibliu mu postupne dodali v štyroch dieloch. „Väčšinu dňa som sedel na posteli, čítal alebo sa prechádzal po cele. Vyšetrovatelia aj bachari sa ku mne správali slušne. Väčšina ma poznala ako advokáta, ktorý chodil do justičáku za svojimi klientmi.“
Istý čas sedel aj s Jozefom Skošnikom, ktorý sa v 90. rokoch zaplietol do kauzy nástražného výbušného systému na mítingu KDH. „Zavreli ho, pretože chcel preplávať do Rakúska. Keď mi povolili The Economist, učil som ho angličtinu.“
Kusý sa pred zatknutím vrátil z Prahy. Eštebáci sa aj k nemu správali slušne. „Zrejme cítili, že po udalostiach v okolitých krajinách je to na spadnutie aj u nás.“ Kusý bol v cele s východným Nemcom, ktorý chcel preplávať do Rakúska. Urobil to však tak nešťastne, že sa ocitol na slovenskej strane. Istý čas sedel aj s drobným zlodejom, ktorý ho nútil hrať Človeče, nehnevaj sa. „Snažil som sa tomu vyhnúť. Veľa som čítal a písal články, ktoré som posielal do Slobodnej Európy.“ Von ich „pašoval“ aj cez svojho advokáta.
Kusého pustili z väzenia po dvoch mesiacoch, v októbri 1989. Začiatkom novembra sa začal súdny proces. „Dva týždne pred revolúciou sa objavili pred justičákom masy ľudí, ktorí žiadali naše oslobodenie. Prišiel aj Dubček, ktorého zdvihli na ramená. Bolo to jeho prvé verejné vystúpenie od roku 1968.“ Kusý dostal deväť mesiacov nepodmienečne. Husák mu udelil milosť, ktorú však odmietol. „Keby som ju prijal, priznal by som nejakú vinu.“ Nasledoval nový, tzv. opravný proces, ktorý zbavil Kusého všetkých obvinení. Selecký, Ponická a Maňák sa napokon pred súd ani nedostali.
Z cely do vlády Čarnogurský bol vo väzení viac ako tri mesiace, pustili ho až 25. novembra 1989. „Keď sme si večer v cele otvorili okno, počuli sme skandovanie na Námestí SNP. Vtedy som to však nevedel úplne precítiť – tých ľudí som nevidel, správy sme pozerať nemohli a noviny boli ešte dosť opatrné. Ale bolo mi jasné, že režim sa rúca.“ Čarnogurského síce súd oslobodil, prokurátor sa však odvolal. Napokon dostal aj on od Husáka milosť.
Po prepustení z „justičáku“ išiel domov električkou. Na druhý deň už vystúpil na jednom z mítingov, o ďalšie dva dni cestoval s požehnaním VPN do Prahy. Spolu s Václavom Havlom začali rokovať s komunistickým predsedom vlády Ladislavom Adamcom o prevzatí moci. O dva týždne sa stal Čarnogurský podpredsedom federálnej vlády.
Trestne_stihanie
ŠtB o bratislavskej päťke: Sú to podvratné živly
štebákov nahnevala najmä výzva proti okupácii, ale aj kritické príspevky Jána Čarnogurského a Miroslava Kusého v Slobodnej Európe.
BRATISLAVA. Vyšetrovací spis k procesu s bratislavskou päťkou má viac ako 1700 strán. Je uložený v archíve Ústavu pamäti národa a sú v ňom zápisnice z výsluchov, domových prehliadok, zhabaná korešpondencia, články proti režimu aj sťažnosti obvinených proti postupu vyšetrovateľov ŠtB. Jednu z nich – proti domovej prehliadke – zamietol aj vtedajší generálny prokurátor SSR Milan Valašik. Dnes prominentný advokát zastupuje prezidenta Ivana Gašparoviča.
V spise sa to hemží prívlastkami o „podvratnej“ činnosti Čarnogurského a spol., pričom eštebáci im najviac vyčítajú výzvu proti okupácii, ktorú odvysielalo 10. augusta 1989 rádio Slobodná Európa. „Vojská Varšavskej zmluvy porušili medzinárodné právo a prerušili demokratizačný proces, ktorý u nás prebiehal od nástupu Alexandra Dubčeka. Nasledovali roky ponižujúcich previerok, vyhadzovania z práce a zatváranie. Dôsledky tohto obdobia pociťujeme dodnes,“ píše sa v texte, ktorí podpísali ľudia z bratislavskej päťky. Verejnosť zároveň vyzvali, aby si 20. augusta 1989 uctila obete okupácie.
ŠtB nahnevala aj zdanlivo nevinná akcia, ktorú chceli zorganizovať 29. augusta 1989 pri príležitosti 45. výročia SNP. Ján Čarnogurský, Hana Ponická, Anton Selecký, Vladimír Maňák a Katarína Lazarová plánovali položiť kvety pri pôvodnom pomníku generálov Viesta a Goliana vo Zvolene, ktorý komunisti v 50. rokoch odstránili. Aj túto akciu ŠtB zakázala, keďže „narušuje záujem štátu na zachovanie verejného poriadku“.
ŠtB prekážali aj pravidelné vystúpenia Čarnogurského a Kusého v Slobodnej Európe, kde kritizovali vtedajší režim. Čarnogurský podľa nich „ostro vystupuje proti komunizmu, pričom uvádza, že praktické pôsobenie komunizmu v Európe je katastrofálne a že až keď zanikne, bude prekonané súčasné rozdelenie Európy“.
Eštebákov pobúril aj Kusého príspevok z 22. januára 1989: „Jakešovské vedenie má skutočného nepriateľa – slušných ľudí, ktorí vyžadujú nápravu v spoločenskom a politickom dianí, a tak si strana vymýšľa obraz fiktívneho nepriateľa.“
Marek Vagovič
Písali petície
Petície za prepustenie Čarnogurského s Kusým spojili umelcov a sociológov, podpísali ich aj viacerí komunisti.
BRATISLAVA. Aktivity bratislavskej päťky boli aj odpoveďou na iniciatívu Několik vět, s ktorou prišli v lete 1989 českí intelektuáli okolo Václava Havla. „Toto bola slovenská záležitosť, ktorá spojila ľudí z viacerých profesijných prostredí,“ hovorí sociológ Martin Bútora. Práve na jeho podnet napísali sociológovia 7. septembra 1989 list Gustávovi Husákovi, v ktorom kritizovali vtedajší režim a žiadali prepustenie Jána Čarnogurského a Miroslava Kusého z väzenia.
Spolu s Bútorom a jeho manželkou Zorou list podpísalo 14 ľudí vrátane Ivety a Stana Radičovcov, Sone Szomolányiovej, Ivana Dianišku, Imricha Vašečku, Magdy Vášáryovej či Vladimíra Ondruša. „List čítali na Slobodnej Európe, malo to slušný ohlas. Išlo o to, aby sa ozvala aj iná skupina ľudí, ktorá diagnostikuje režim,“ spomína Bútora. Viacerí signatári listu boli predvolaní na ŠtB, žiadne represie sa však nekonali. „Tá mašinéria sa rozbehla, no už to nestihli.“
Básnik a prekladateľ Ján Štrasser pracoval v lete 1989 ako zástupca šéfredaktora v časopise Slovenské pohľady. Časopis bol na tie časy pomerne odvážny, od roku 1988 uverejňoval aj texty autorov, ktorí mali problémy – napríklad Dominika Tatarku. Petíciu za prepustenie Čarnogurského s Kusým priniesol do redakcie spisovateľ Andrej Ferko. „Okrem neho to podpísali aj Ľubomír Feldek, Pavel Vilikovský a Peter Zajac. Keď som si to prečítal, bez dlhšieho uvažovania som to podpísal tiež,“ spomína Štrasser.
Na druhý deň si ho spolu s Vilikovským zavolali na ministerstvo kultúry. „Pýtali sa ma, či som ochotný v prípade, že budú text petície čítať v Slobodnej Európe, svoj podpis odvolať. Povedal som, že na to nevidím dôvod.“ Hoci Štrasser bol v tom čase členom komunistickej strany, žiadne problémy nemal. „Ten podpis ma vnútorne oslobodil.“ Čarnogurského s Kusým podporili svojimi podpismi aj Alexander Dubček či kardinál Ján Chrizostom Korec.
Marek Vagovič
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
