BRATISLAVA. Umelé oplodnenie je podľa slovenských katolíckych biskupov morálne neprípustné. "Človek má právo, aby bol počatý v láske muža a ženy v manželstve a nie nedôstojne v skúmavke," napísali biskupi v pastierskom liste, ktorý sa bude čítať v sobotu na sviatok Nanebovzatia Panny Márie v kostoloch na svätých omšiach.
Podľa biskupov počatie mimo lona ženy dáva možnosť biologickej alebo genetickej manipulácie s ľudskými embryami. Urážajú sa práva ľudskej osoby byť počatou a narodenou v manželstve a z manželstva. Takémuto chápaniu počatia odporuje a je aj hrubou urážkou ľudskej dôstojnosti klonovanie, ktoré spočíva v nesexuálnom a bezpohlavnom reprodukovaní ľudskej bytosti. "Sám osebe akýkoľvek počestný cieľ a dobrý úmysel nestačia na to, aby sa z morálneho hľadiska stal dovoleným akýkoľvek prostriedok, ktorý biomedicínska technika poskytuje. To, čo je technicky možné urobiť, neznamená, že je to aj morálne prípustné," zdôrazňujú biskupi.
Podľa biskupov niektorí rodičia sa rozhodnú mať dieťa aj za cenu umelého oplodnenia. Sem patrí aj ohodnotenie používania zárodkov, ktoré boli získané prostredníctvom oplodnenia v skúmavke, čiže umelým oplodnením na výskumné účely. "Pri pokusoch umelého oplodnenia sa používajú také ľudské zárodky, ktoré vznikli umelým oplodnením v skúmavke. Aj tieto zárodky sú ľudské zárodky, a ako takým patrí dôstojnosť, ktorá patrí ľudskej osobe a má právo na život od prvého okamihu svojej existencie. Je nemorálne vyrábať ľudské zárodky s úmyslom, že sa budú používať ako „biologický materiál“, poskytnutý k dispozícii. Nie všetky takéto embryá pochádzajúce z umelého oplodnenia sa dostávajú do tela ženy, niektoré sa zničia, lebo sú nadpočetné. Okrem toho z tých ľudských zárodkov, ktoré sa prenesú do organizmu ženy, viac ako 80 percent neprežije, zahynie. K takému ničeniu či obetovaniu ľudských zárodkov dochádza aj v tých najlepších centrách umelého oplodnenia. A tak ako Cirkev odsudzuje umelý potrat, zakazuje aj manipuláciu so začatým ľudským životom a aj usmrcovanie týchto ľudských bytostí," zdôraznili biskupi v liste. Zároveň napísali, že človek sa nevyrába a nie je materiál. Neplodné manželské páry povzbudzujú k adopcii dieťaťa.
Biskupi tiež upozorňujú, že niekedy sa rodičia pred narodením dieťaťa pýtajú na kvalitu jeho života. Pýtajú sa, či také dieťa, ktorému chýbajú isté kvality, má prísť na svet. Niekedy sa rozhodnú, že dieťa, ktorému bude chýbať istá kvalita, nemá žiť, nie je hodné života, bude rodičom a okoliu na ťarchu. "Rozhodujú sa pre potrat, ktorý je uváženým a priamo chceným zavraždením ľudskej bytosti ešte pred jej narodením bez ohľadu na kvalitu jeho života," napísali katolícky biskupi.
Biskupi zdôraznili, že nielen duša človeka je pozvaná, určená a zameraná na život v nebi, na videnie Boha z tváre do tváre, ale aj jeho telo. Z tohto určenia vyplýva aj jeho dôstojnosť a svätosť. V tomto spočíva dôstojnosť a posvätnosť ľudského tela, duše a vôbec ľudskej osoby. Ešte hlbší dôvod jeho posvätnosti a dôstojnosti spočíva v jeho vykúpení. Z tejto posvätnosti jasne vyplýva, že človek nikdy nemôže byť predmetom, vecou, objektom, ale je ľudskou osobou. Toto rozlišovanie medzi vecou a osobou je podstatné práve z hľadiska zorientovania sa v otázkach bioetiky. Vec je prostriedkom, ktorý sa používa na dosiahnutie nejakého cieľa. Osoba je však subjekt, ktorý nemôže byť degradovaný na predmet. Z tohto vyplývajú dôležité dôsledky pre ľudskú osobu práve z hľadiska bioetiky.
Ľudskú bytosť treba podľa biskupov rešpektovať a zaobchádzať s ňou ako s osobou už od jej počatia a preto má práva osoby, medzi ktoré patrí nenarušiteľné právo každej nevinnej ľudskej bytosti na život. Preto s ľudským zárodkom treba zaobchádzať ako s osobou, nie ako s vecou, predmetom. Cirkev učí, že žiaden cieľ, aj keď je sám osebe ušľachtilý, ako predpoklad užitočnosti pre vedu, pre iné ľudské bytosti, alebo pre spoločnosť, nemôže nijakým spôsobom ospravedlniť pokusy na živých ľudských zárodkoch alebo plodoch v matkinom lone alebo mimo neho, bez ohľadu na to, či sú schopné, alebo neschopné samostatného života. Používať ľudský zárodok alebo plod ako pokusný predmet či nástroj je zločinom proti ich dôstojnosti ako ľudských bytostí, ktoré majú právo na takú istú úctu, aká sa prejavuje už narodenému dieťaťu a každej ľudskej osobe. Osoba nemôže byť pokusným predmetom. "Často sa tvrdí, že človek je osobou až vtedy, keď vie prejaviť niektoré svoje vlastnosti, ako slobodu, uvedomenie si seba samého atď. Keby to tak bolo, potom by sme osobu redukovali len na isté prejavy, čím by bol diskriminovaný podľa toho, či sa vie alebo nevie prejaviť," upozorňujú biskupi.
