Hoci je CHARLES TANNOCK politicky na úplne opačnej strane barikády ako Robert Fico, na jednom sa zhodnú. Prominentný britský konzervatívec sa pre rodinu začal učiť po slovensky. A slovenskí Maďari by podľa neho mali robiť to isté.
V Bratislave sa učíte po slovensky. Je to ťažké?
„Veľmi ťažké. Zvlášť pre môj vek. A slovanské jazyky sú tiež veľmi odlišné od latinčiny. Hovorím latinskými jazykmi – po francúzsky, španielsky, portugalsky. Učil som sa trochu po rusky, to pomáha, ale aj mätie.“
Použijete slovenčinu aj ako poslanec Európskeho parlamentu?
„Možno, aby som pozdravil slovenských kolegov, ale určite nebudem mať v slovenčine prejavy.“
A súvisí to nejako s naším novým jazykovým zákonom?
„Nie, aj keď slovenčina je veľmi pekný jazyk. Maďarská menšina veľmi proti nemu protestuje, podľa mňa až prehnane. Rozumiem, že ide o citlivú tému. Musia mať aspoň 20 percent obyvateľov v obci, aby tam bola maďarčina oficiálnym jazykom. To sa mi zdá absolútne spravodlivé. Slovensko je nezávislým štátom, má svoj štátny jazyk. Minulý týždeň som išiel na obed do oblasti, kde Maďari tvoria významnú časť obyvateľov. Čašník povedal rodine mojej manželky: Nehovorím po slovensky. To je problém. Či to bola politická poznámka, alebo jazyk naozaj nevedel, neviem. Ale každý by mal hovoriť po slovensky. Ak by som tu trávil viac času, naučil by som sa jazyk s rešpektom k vašej krajine.“
Kritici zákona poukazujú na absurdity ako napríklad, že ak sa stretnú poslanci v obci, ktorí sú všetci Maďari, rokovanie alebo zápis z neho musí byť v slovenčine. Nie je tiež jasné, ako sa má uplatňovať v praxi, napríklad pokuty.
„Londýn je to najmedzinárodnejšie multikultúrne mesto na svete. Ale nikto by tam nepovedal, že angličtina nie je oficiálnym jazykom, a všetko oficiálne sa má odohrávať v angličtine. Takže ak sa niečo legislatívne deje na miestnej úrovni, tak by to malo byť v slovenčine, alebo aspoň zápis. Ako inak môže slovenský politik vedieť, čo sa deje v nejakej časti jeho krajiny, ak nehovorí alebo nečíta po maďarsky? Ale toto si musíte vyriešiť medzi sebou a mne neprislúcha to komentovať.“
Ale maďarskí poslanci túto tému už otvorili na pôde europarlamentu.
„Musím byť úprimný. Maďarskí poslanci boli v poslednom europarlamente extrémne aktívni v otváraní témy práv ich menšiny. Z Fideszu aj SMK.“
Na koho stranu sa postavíte, keď sa bude o tom rokovať?
„Na slovenskú. Existuje hranica, ako ďaleko môžete zájsť v oddelenom živote bez toho, aby ste rozbili štát. V mojej krajine je to citlivá téma, pretože máme mnoho komunít a potrebujeme budovať štát a súdržnosť spoločnosti. U nás by som nepodporil práva menšín na oficiálny jazyk. V oficiálnych veciach sa musia naučiť hovoriť po anglicky.“
Dejiny Británie a Slovenska a Maďarska sú odlišné, my máme problémy už dlho. Je obdobie krízy ten správny čas, kedy otvárať tému jazyka?
„V prvom rade toto nie je téma pre europarlament, ale vnútorná domáca vec slovenskej vlády a parlamentu a bilaterálna téma medzi Slovenskom a Maďarskom. Európska únia by sa mohla stať na Slovensku veľmi nepopulárnou, ak začne zasahovať do vnútorných vecí.“
Takže súhlasíte s premiérom Robertom Ficom, ktorý tiež hovorí, že je to vec suverenity Slovenska, do ktorej nemôže Maďarsko hovoriť?
„Áno. My sme sformovali novú skupinu – Európski konzervatívci a reformisti, ktorá je proti ďalšej európskej integrácii. Britskí konzervatívci nechcú európsky superštát. Niečo ako jazykové práva preto musia byť vnútornou vecou členského štátu, pretože je suverénny.“
Je ten zákon dobrý?
„Nepoznám detaily. Viem o 20-percentnom prahu, čo sa mi zdá ako rozumný kompromis.“
Akú má Fico povesť v Bruseli?
„Veľmi schopného, silného muža. Je workoholik, tak trochu mohykán. Často zastáva pozíciu odlišnú od hlavného prúdu, napríklad jeho proruská politika. Často je osamelým hlasom, napríklad v otázke Kosova, Gruzínska.“
V Šarišských Michaľanoch bol protirómsky pochod extrémistov. Na Rómov sa pravidelne útočí v Maďarsku aj Česku. Čo si o tom myslíte?
„Viem, že s integráciou a prispôsobením Rómov sú problémy už dlho a že existuje pnutie medzi väčšinovým a menšinovým obyvateľstvom. Ale všetko, čo provokuje nenávisť, rasizmus a xenofóbiu, 100-percentne odsudzujeme.“
Extrémisti z Britskej národnej strany sa v júni po prvý raz dostali do europarlamentu. Ako sa vyrovnáva s extrémizmom vaša krajina?
„V Británii je to trochu iné. Dôvodom, prečo bola BNP taká úspešná, je, že voliči labouristov hlasovaním protestovali proti úplnému krachu imigračných kontrol. Za posledných desať rokov k nám prišli tri milióny ľudí. Mnoho z nich nespôsobilo problémy, ale na naše verejné služby, zdravotníctvo, školstvo vznikol obrovský tlak, kriminalita je na vzostupe. A vláda to len málo kontrolovala. Pôvodných obyvateľov to nahnevalo. Musíme spolupracovať s týmito ľuďmi a mať omnoho silnejšie zákony na kontrolu imigrácie.“
Treba teda riešiť problém, na ktorý radikáli poukazujú. Ako inak sa im dá čeliť?
„Ak by hlavné britské strany mali jednoduchú odpoveď, problém by neexistoval. Tá však nie je. Je ekonomická kríza, stúpa nezamestnanosť. Ľudia sú nahnevaní a hnev obracajú proti cudzincom.“
Obracia sa aj proti Slovákom, Čechom a Poliakom?
„Trochu. Odbory aj premiér povedali: Britské miesta Britom, čo bolo hlúpe. V Európe žije viac Britov ako Európanov v Británii. To je cena a výhoda za členstvo v únii. Ľudia, ktorí hlasujú za extrémnu pravicu, nehlasujú nevyhnutne proti migrácii z Európy. Ľudia z Európy majú prácu, platia dane.“
Vo vašej novej euroskeptickej skupine Európskych konzervatívcov a reformistov sú prúdy, ktoré si navzájom odporujú. Napríklad česká ODS odobrila Lisabonskú zmluvu, jej šéf Mirek Topolánek ju ako premiér podpísal a pretlačil cez parlament. Bolo dobrým nápadom oddeliť sa od Európskej ľudovej strany?
„O tom rozhodol líder konzervatívcov David Cameron, nie europoslanci. Niektorí z nich boli proti. Ja som bol neutrálny, ale podpísal som sľub Cameronovi, že k novej skupine sa pripojím. Aj poľské Právo a spravodlivosť je za Lisabon a spolu s ODS sú skeptickí ohľadom klimatických zmien. My sme zase zelení. Existuje však pražská deklarácia, ktorá stanovuje, že sme proti ďalšej integrácii.“
Extrémizmus je na vzostupe. Nie je chybou mať za lídra Michała Kamińského z PiS, ktorého obviňujú z antisemitizmu a homofóbie?
„Počul som tie obvinenia, videl som aj jeho obhajobu na YouTube. Je to metóda nepriateľov našej skupiny, ako zničiť jej vnútornú stabilitu. Útočia naňho nie pre osobnostné dôvody, pretože v minulosti to veľmi nehovorili. Samozrejme, ako mladý mohol urobiť chyby, pred rokmi utrúsil hlúpu poznámku, ktorú teraz ľutuje.“
Vy ste veľkým obhajcom ľudských práv mimo únie. Kamiński po stretnutí s bývalým čílskym diktátorom Augustom Pinochetom povedal, že to bolo jeho „najdôležitejšie stretnutie v celom živote“.
„Mohol to povedať. Pinochet je, samozrejme, zlý človek, ale aj ja som videl kriticky snahy Pinocheta súdiť. Bola to veľmi kontroverzná téma. Neviem, či tomu Kamiński stále verí. Ale nemyslím si, že je extrémista.“
Stálo to naozaj za to opustiť ľudovcov a byť len v piatej najväčšej skupine?
„Jedna z výhod, pre ktorú som skupinu obhajoval, bolo, že Briti jej mali šéfovať. Ale pretože jeden z mojich kolegov sa správal veľmi nepoctivo a namiesto podpredsedu parlamentu kandidoval proti Kamińskému, celá dohoda (medzi Britmi, Čechmi a Poliakmi) sa zrútila. V dôsledku toho sme museli dať predsedníctvo v skupine Kamińskemu. Takže, ak mám byť úprimný, začiatok bol skôr zlý.
Myslí to Cameron vážne, keď hovorí, že vypíše referendum o Lisabone, keď sa stane britským premiérom?
„Nie, to je nedorozumenie. My voláme po referende teraz, ešte pred írskym referendom, pred tým, než zmluva vstúpi do platnosti. Ale ak (Lisabon) vstúpi do platnosti predtým, než sa dostaneme do vlády, čo bude podľa mňa budúci rok v máji, nenecháme to ležať ľadom. Pokúsime sa niektoré veci, ktoré sa nám nepáčia, vyjednať na budúcich medzivládnych konferenciách. Potom povieme: Ak chcete, aby vstúpilo (do únie) Chorvátsko a Island, my požadujeme výnimky z niektorých častí (Lisabonu)."
Ale aká je šanca, že voľby u vás budú ešte predtým, než Lisabon schvália Íri v októbri a následne asi aj Česi a Poliaci?
„Veľmi malá."
Takže šanca, že budete mať referendum, je tiež malá.
„Áno. Lebo my musíme byť už vo vláde a Lisabon ešte nesmie platiť."
Takže šanca, že Británia bude prekážkou pre Lisabon, je veľmi nízka.
„Áno. Ale Íri musia povedať áno."
Je podľa vás pôvodom Haggis škótske jedlo?
„Škóti si to myslia, ja neviem. Určite je to ich národné jedlo. Ja Haggis však veľmi nejem. Prečo sa pýtate?"
Pretože Angličania najnovšie tvrdia, že nie je. Prvý recept sa našiel v anglickej kuchárke.
„Neprekvapuje ma, že my sme to mali prví a Škóti to prebrali. Ľudia často zabúdajú, odkiaľ veci pochádzajú. Ak by ste sa Angličanov opýtali, väčšina by vám asi povedala, že Corn flakes sú z Anglicka. V skutočnosti sú z Ameriky."
Škóti tvrdia, že oni recept nemuseli písať, lebo každý ho vedel.
„Ja to nechám na historikov. Haggis každopádne nie je najpopulárnejšie jedlo v Anglicku - s výnimkou škótskej diaspóry."
Beata
Balogová
