S tvrdením, že ťažba uhlia na Slovensku je najnebezpečnejšia na svete, odborníci nesúhlasia.
BRATISLAVA. Slovensko má skoro najnebezpečnejšie bane na svete. Vyplýva to zo štatistických údajov, ktoré zozbieral týždenník Trend.
Ten porovnával počet obetí banských nešťastí v niektorých krajinách vzhľadom na objem vyťaženého uhlia. Z dostupných informácií vyplýva, že napríklad v Spojených štátoch amerických zahynulo v uhoľných baniach v rokoch 2004 až 2008 asi 30 baníkov ročne. „Prepočítané na tony, ročne jeden život zaplatí za 30 až 35 miliónov ton vyprodukovaného uhlia,“ píše týždenník.
Tona uhlia za život
V Poľsku, ktoré patrí medzi najvýznamnejších európskych producentov uhlia, si ľudský život vyžiada približne každých sedem miliónov ton uhlia. V Česku zomrie baník pri vyťažení každých šiestich miliónov ton.
Slovensko sa však približuje skôr k Číne, ktorá sa považuje za najnebezpečnejšiu krajinu pre baníkov na svete.
Len publikované banské nešťastia od roku 2006 do roku 2008 si na Slovensku vyžiadali osem mŕtvych. V krajine, kde sa vyťaží niečo vyše dvoch miliónov ton uhlia ročne, sa tak dostávame pod jeden milión ton ročne na obeť. A to bez handlovského nešťastia. V Číne, kde ročne zahynie takmer 5-tisíc baníkov, to je 700- až 800-tisíc.
„Po zarátaní posledného nešťastia je pravdepodobné, že Slovensko sa stáva najnebezpečnejšia krajina na ťažbu uhlia na svete,“ konštatuje týždenník.
Štatistiky zavádzajú
S týmto tvrdením však celkom nesúhlasia naši banskí odborníci.
„Bezpečnosť slovenských baní určite nie je taká, ako hovorí táto štatistika,“ tvrdí Vladimír Tejbus, vedúci oddelenia bezpečnosti Hlavného banského úradu v Banskej Štiavnici .
Pripúšťa však, že v bezpečnosti majú naše bane rezervy.
„Je pravda, že niekedy zamestnávatelia nevenujú bezpečnosti dostatočnú pozornosť.“ Medzi najčastejšie porušenia predpisov podľa neho patrí neudržiavanie poriadku na pracovisku, nedostatočné oboznamovanie pracovníkov s prevádzkovou dokumentáciou, či zanedbanie údržby výstuže banských diel. Nehody však z týchto dôvodov sú podľa neho len ojedinelé.
Zlyháva človek
„Oveľa väčším problémom je nedostatočná skúsenosť baníkov, keďže naše banícke školstvo už v podstate neexistuje a do baní chodia robiť kuchári a čašníci,“ tvrdí. „Prostredie v bani je premenlivé a pre nevyučeného človeka veľmi nebezpečné. Viac ako 90 percent problémov vzniká zlyhaním ľudského faktora,“ tvrdí.
Podobne to vidí aj Viliam Bauer profesor Baníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach . „Dávať Slovensko na úroveň Číny, s tým sa nedá súhlasiť. Mimoriadne udalosti sa odohrávajú nepravidelne, v intervaloch aj niekoľkých desiatok rokov, takže tieto čísla za niekoľko rokov sú veľmi zavádzajúce,“ tvrdí.
Slovenské bane majú porovnateľné vybavenie ako na západe a aj bezpečnostné predpisy sú takmer totožné ako v Poľsku či v Česku.
„Ak sa vyskytne nejaká havária, netreba za tým hneď vidieť porušenie predpisov. Na jednej strane je bezpečnostný predpis a na druhej strane horninový masív a medzi nimi je ľudský faktor,“ hovorí. „Stojím si za tým, že naše uhoľné bane, v ktorých sa ťaží, sú bezpečné.“
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
